Reklama
Reklama

Čakajú nás veľké zmeny

Približne pred ôsmimi rokmi ste boli medzi zakladateľmi slovenského vojenského letectva, o čo sa zaslúžil najmä vtedajší generálmajor Štefan Gombík. Koľko vojenských pilotov prešlo do SR a koľko zo Slovenska ich ostalo v českej armáde? - Presnú odpoveď by vám dal Úrad personálnej evidencie a štatistiky v Trenčíne.
Počet zobrazení: 1947

Jozef Dunaj, generálmajor, veliteľ Vzdušných síl Armády Slovenskej republiky

Narodil sa 19. mája 1954 v Nižnej Šuňave (okres Poprad). Absolvoval Vojenskú vysokú leteckú školu v Košiciach, odbor veliteľsko-organizátorský a letecko-pilotný, trojmesačný preškoľovací kurz na MiG-29 na leteckej základni Lugovaja v bývalom ZSSR a ročné štúdium na vojnovej škole letectva v Maxwel AFB Alabama (USA). Kariéru začínal v Mošnove pri Ostrave ako pilot 8. stíhacieho pluku na MiG-u 21 a pokračoval v Žatci na vtedy nových MiG-och 23. Prešiel viacerými veliteľskými funkciami od veliteľa roja až po veliteľa 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany. Po reorganizáciách v Armáde SR je od 1. januára 2000 veliteľom Vzdušných síl ASR. Nalietal vyše 1700 letových hodín. Je ženatý, má tri deti a býva vo Zvolene.

Približne pred ôsmimi rokmi ste boli medzi zakladateľmi slovenského vojenského letectva, o čo sa zaslúžil najmä vtedajší generálmajor Štefan Gombík. Koľko vojenských pilotov prešlo do SR a koľko zo Slovenska ich ostalo v českej armáde?

- Presnú odpoveď by vám dal Úrad personálnej evidencie a štatistiky v Trenčíne. Podľa mojich vedomostí, väčšina pilotov slovenskej národnosti prišla na Slovensko. Po rozdelení ČSFR niekoľko pilotov českej národnosti, ktorí v tomto období slúžili na Slovensku a žili tu aj ich rodiny, požiadalo o naše občianstvo. Dodnes slúžia v letectve Armády SR v rozličných funkciách a sú nám výdatnou posilou.

Pri vytváraní slovenských leteckých základní ste museli zdolať celý rad ťažkostí v súvislosti s prípravou našej krajiny na vstup do NATO zasiahli aj do života vzdušných síl. Ako to vyzerá dnes?

- Vojenské letecké základne na Slovensku sa po roku 1991 začali stavať prakticky na zelenej lúke. Do ich vybudovania na dnešnú úroveň prúdili obrovské financie zaťažujúce najmä prídely financií ministerstva obrany mladej republiky. Zabezpečiť fungovanie piatich leteckých základní s dnešnou rôznorodosťou parku je veľmi náročné. Preto k prvému októbru tohto roku prebehne reorganizácia vzdušných síl, ktorá sa dotkne počtu leteckých základní a osôb. Tak ako v celej armáde budeme znižovať približne o 30 percent nielen počty, ale aj počet posádok. Zrušíme základňu v Piešťanoch, ktorá je dopravnou základňou menšieho typu. Jej väčšia časť sa presunie do Kuchyne pri Malackách. Dopravné letectvo tak bude v blízkosti generálneho štábu a ministerstva obrany a nebudú musieť platiť za civilné letisko. Časť základne z Piešťan sa presunie do Sliača. To bude zasa výhodné pre veliteľstvo vzdušných síl, pretože aj my za dopravu musíme platiť. Armáda platí za nakupované služby 23 percent DPH a štvrtinu ročného rozpočtu. Zrušíme i výcvikové stredisko letectva v Košiciach, ktoré prejde pod správu Vojenskej leteckej akadémie.

Ako dlho bude trvať táto reorganizácia a koľkých profesionálov vzdušných síl sa dotkne?

- S reorganizáciou sme začali už vlani, najmä v pozemných brigádach protivzdušnej obrany. Podstatná časť tejto veľkej organizačnej práce bude hotová do konca roku 2001. Cieľom je kompatibilita a interoperabilita so štruktúrami NATO. Vo vzdušných silách dôjde k zníženiu počtu vojakov až o polovicu. Niektoré funkcie, kde slúžia "základiaci", budeme musieť sprofesionalizovať. Predpokladám, že sa počet profesionálov zvýši približne o 500 poddôstojníkov a práporčíkov.

Vzhľadom na krízové javy v českom vojenskom letectve sa rozhodlo odísť z Armády ČR 58 vojenských pilotov, čo je štvrtina ich počtu. Prejavuje sa podobná tendencia aj v našom letectve?

- Odchodovosť vojenských pilotov z Armády SR nie je taká, aby ohrozila schopnosť letectva plniť úlohy. Tejto oblasti budeme musieť naďalej venovať pozornosť, pretože ide o najdrahších mužov tohto štátu. V súčasnosti ich máme síce celkovo dosť, pociťujeme prebytok prúdových pilotov a nedostatok lietajúceho personálu na vrtuľníkoch. Potešiteľné je, že sa na stíhačkách MiG-29 začína cvičiť osem mladých pilotov, ktorí by mali ročne nalietať okolo 60 hodín, ostatní armádni piloti priemerne 47 hodín a cieľom je nalietať 160 hodín ročne.

Môže byť inak skvelý tzv. genofond slovenského letectva v budúcnosti narušený?

- Ak pod slovkom genofond máte na mysli výborne vycvičený početný stav mužov, pre ktorých je lietanie viac ako poslaním, nemal by sa ani v budúcnosti narušiť. Ročne sa dopĺňa absolventmi Vojenskej leteckej akadémie Milana Rastislava Štefánika v Košiciach, ktorá organizuje účelové polmesačné kurzy typu 1 a 2 a akademický kurz v trvaní jedného roka. V súčasnosti vyššie zdokonaľovacie vzdelanie prebieha v školách generálneho štábu v zahraničí, väčšinou v USA a vo Veľkej Británii, kde vyberaní piloti študujú spravidla rok.

A kde pôsobí po odchode z Generálneho štábu ASR generálporučík Štefan Gombík?

- Už je v zálohe.

Znalci vášho odvetvia pred niekoľkými rokmi vyslovovali neverejne názor, že v porovnaní s armádnym letectvom našich južných, severných a východných susedov boli slovenskí letci neporovnateľne lepšie vycvičení. Ako sú na tom teraz?

- Nemôžem hodnotiť vycvičenosť pilotov našich susedov. Pokiaľ ide o Slovensko, na všetkých cvičeniach a leteckých podujatiach, na ktorých sme sa zúčastnili spoločne s nimi, našich pilotov hodnotili kladne. Úroveň vycvičenosti súčasných vojenských letcov priamo súvisí s počtom nalietaných hodín. Kým v krajinách NATO ide v priemere o 160 letových hodín ročne, u nás to v tomto roku bude približne 40 hodín. Od toho sa odvíja i schopnosť plniť bojové úlohy v rozličných letových a bojových podmienkach.

Ste vynikajúcim bojovým letcom a stíhacím akrobatom. Reprezentovali ste Slovensko aj na leteckej súťaži vo Faiforde označenej za majstrovstvá sveta vojenských stíhacích akrobatov...

- Bol som pilotom Display tímu slovenského vojenského letectva na lietadle MiG-29 až do roku 1995, dokedy som sa zúčastnil na mnohých letových vystúpeniach doma aj v zahraničí. Možnosť súťažiť vo Faiforde mi znemožnila nešťastná príhoda na tréningovej jazde na bicykli. Hrialo ma vedomie, že to našim farbám vynahradil môj nástupca, podplukovník Ivan Hůlek, ktorý sa stal dvojnásobným víťazom týchto neoficiálnych majstrovstiev sveta prúdových pilotov. Za dvojnásobné víťazstvo získal ako prvý na svete putovnú cenu The Superking Trophy pre najlepšieho stíhacieho pilota. Reprezentácia Armády SR v zahraničí mu priniesla aj víťazstvo v domácej ankete Vojenský čin 1998.

Dúfam, že ešte lietate. Koľko hodín výcviku sa vám ujde?

- Áno, lietam na MiG-29. Tento rok mám v pláne 20 letových hodín.

V tlači sa už vyskytli názory, že za Ivana Hůlku nemáme náhradníka. Náš najznámejší stíhací akrobat je momentálne na škole v USA. Ktovie, či sa ešte vráti k ukážkovému lietaniu.

- Viacero faktorov po jeho návrate zo školy bude rozhodujúcich, či sa zúčastní na leteckých exhibíciách alebo nie. Máme niekoľko pilotov, ktorí by zvládli regionálne letecké dni doma, nie však na medzinárodnej úrovni. V zahraničí by nás mala vo vzduchu reprezentovať košická akrobatická formácia Biele albatrosy.

Ešte stále je osud tejto svetoznámej letky nejasný?

- Letka nezanikne a ani sa nebude sťahovať. Zostáva v Košiciach, dostáva sa pod krídla tamojšej Vojenskej leteckej akadémie. Tohto roku skupinu tvorí päť strojov a piloti začali s tréningom upravenej akrobatickej zostavy.

Pred niekoľkými rokmi som o vás napísal reportáž v súvislosti s prípravou našej letky ôsmich MiG-ov na pôsobenie v medzinárodných mierových silách a na účasť na spojeneckých vojenských cvičeniach. Ako sme sa v tomto smere za posledné roky prezentovali?

- Úlohu vyčleniť dva štvorčlenné roje MiG-29 s personálom pre potreby OSN sa z finančných dôvodov nepodarilo dotiahnuť do zdarného konca. Prehodnotili sme ju a upúšťame od nej. Letka sa však s dobrými výsledkami zúčastnila na štyroch medzinárodných cvičeniach. Tohto roku plánujeme v jesenných mesiacoch presunúť so stíhačkami MiG-29 na cvičenie do Veľkej Británie, podobne budeme cvičiť aj s Holanďanmi na F-16 a v jeseni s Francúzmi na Mirage 2000. Tohto roku sa príslušníci našich vzdušných síl zúčastnia na siedmich medzinárodných cvičeniach, na štyroch aj s lietadlami. Okrem Slovenska (Blue Line na Lešti) a Bulharska, sa uskutočnia vo viacerých krajinách NATO - v Nórsku, Poľsku, Belgicku a Nemecku.

Podmienkou dorozumievania sa so svetom je znalosť jazykov. Ako hodnotíte jej úroveň v našom vojenskom letectve?

- Na zabezpečenie výučby jazykov podľa noriem NATO sme vytvorili šesť špeciálnych centier, ktoré pôsobia v Armáde SR. V porovnaní s inými zložkami sme v jazykovej príprave na čele. Vyše 15 percent vojakov, profesionálov vzdušných síl má jazykové schopnosti komunikovať v angličtine, nemčine, francúzštine, alebo v španielčine. Máme však aj viac vojakov schopných odborne sa dohovoriť v kombináciách angličtina - francúzština, angličtina - nemčina a angličtina - španielčina. Základom kvalifikácie je dnes už popri odbornom vzdelaní aj angličtina - veliaci jazyk NATO. V budúcnosti to bude jedna z kvalifikačných podmienok na obsadenie funkcie.

Pomaly sa vám však predsa darí zvyšovať počet nalietaných hodín. Aké sú vaše reálne ciele?

- V roku 2000 nalietali naši piloti 5500 hodín, tohto roku máme plán 8223. Je to významný nárast. Naši letci však lietajú podľa rozdelenia do určitých úrovní podľa dôležitosti.

Verejnosť ešte nepozná Koncepciu rozvoja vzdušných síl. Kedy bude prijatá?

- Prerokúvanie koncepcie ich rozvoja odsunula Rada obrany štátu na tohtoročný november.

Pod vás ako veliteľa vzdušných síl patria aj jednotky protivzdušnej obrany štátu. Ako sa týmto útvarom podarilo splniť výcvikové normy?

- Vzdušné sily armády ASR vo svojich organizačných štruktúrach začleňujú okrem zväzkov a útvarov letectva aj zväzky a útvary protivzdušnej obrany. Pozemný systém protivzdušnej obrany tvorí podsystém palebného ničenia a podsystém radiolokačného prieskumu. Ten pozostáva z prevádzky RL výzbroje v strediskách radiolokačného prieskumu. Jeho úlohou je zabezpečiť radiolokačný prieskum vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

A podsystém palebného ničenia?

- Ten tvoria protilietadlové raketové komplexy, ktoré sú určené na bránené politické, ekonomické a hospodárske centrá Slovenska. Nedostatok finančných prostriedkov a nízky limit pohonných hmôt v predchádzajúcich rokoch sa prejavil v príprave pozemných systémov Protivzdušnej obrany. Vzhľadom na pridelené finančné prostriedky sme nemohli vykonať ani bojové streľby s protilietadlovými kompletmi. Odborná príprava jednotiek PVO sa uskutočňovala formou sústredenej prípravy na posádkových cvičiskách a v stálych postaveniach. Úlohy pohotovostného systému sme v roku 2000 splnili bez nedostatkov.

Ako to vyzerá s úlohami výcvikového roka 2001?

- Boli sťažené tým, že v súvislosti so skrátením vojenskej základnej služby na deväť mesiacov odišli v decembri do zálohy naraz dva nástupné termíny "základniarov". V súčasnosti jednotky PVO vykonávajú poľný výcvik vo vojenských výcvikových priestoroch na Lešti a Koliňanskom vrchu a na posádkových cvičiskách. K tomu sme vynaložili potrebné úsilie letectva, najmä pre výcvik operátorov prehľadových a streleckých radiolokátorov. Na záver výcviku vykonám, spolu s komisiou kontroly zladenosti vyvedených jednotiek.

Na čo sa teraz sústreďuje vaše hlavné pracovné úsilie?

- Môžem to povedať jedinou vetou: Úroveň a intenzívne prípravy nášho letectva sú také, že ak na jeseň 2002 na summite v Prahe dostane Slovenská republika pozvánku na vstup do NATO, bude pozemný a letecký personál úplne vycvičený podľa západných štandardov.

S hosťom SLOVA sa zhováral Milan Stehlík

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama