Reklama
Reklama

Jeseň, ktorá nás okráda o energiu

Koľkože to bolo v lete šomrania a nadávania na počasie. Ako je horúco, sparno, a my sa musíme potiť v autobusoch, obchodoch, alebo hoci aj na plážach. Keby aspoň zadul vánok, hneď by sa ľahšie dýchalo! Uplynulo niekoľko týždňov a vytúžený vietor prišiel. A s ním aj studený september. Akoby len podčiarkoval ponurú atmosféru v ľudských dušiach.
Počet zobrazení: 853

Koľkože to bolo v lete šomrania a nadávania na počasie. Ako je horúco, sparno, a my sa musíme potiť v autobusoch, obchodoch, alebo hoci aj na plážach. Keby aspoň zadul vánok, hneď by sa ľahšie dýchalo! Uplynulo niekoľko týždňov a vytúžený vietor prišiel. A s ním aj studený september. Akoby len podčiarkoval ponurú atmosféru v ľudských dušiach.

Studené neboli iba prvé dotyky školákov so školskými lavicami po horúcich prázdninách. Rovnaké boli - a stále sú - aj dialógy ľudí v MHD, v obchodoch, či na pracoviskách. Spôsobilo ich počasie? Alebo to, že človek má v povahe nebyť nikde a nikdy spokojný? Nuž, za istých okolností ho to môže poháňať dopredu, za istých aj zničiť. Rozhoduje sa on sám.

Nie je potešujúce pozorovať všetko negatívne, čo nás obklopuje, a pritom si uvedomovať dôsledky udalostí, ktorých sme aktívnymi či pasívnymi svedkami. Odvraciame hlavu, ak nás žobrák na ulici žiada o peniaze, červenáme sa, ak na nás čosi nepekné zakričí. Vieme, že opitý sused často mláti svoju manželku, no vo výťahu ho zakaždým pozdravíme. Sme si vedomí, že násilie je strašná vec, ale večer podvedome prepíname televízor na scény z akčných filmov. Keď počujeme, že o dve ulice ďalej vyčíňajú chuligáni, skrútime kľúčom v zámku ešte raz. Pre istotu. Ak sa dozvieme, že ten a ten štátny či vládny činiteľ sa neprávom obohatil, mykneme plecom: Veď nie je prvý a zdá sa, že ani posledný. K lekárovi chodíme zásadne so "všimným", nuž a ak nás zastaví policajt a my sa s ním "zjednáme" na nižšiu cenu, cítime sa ako víťazi. Dá sa tu však vôbec hovoriť o nejakých víťazstvách? Veď hovorím: studené duše.

Akoby nás upršaná jeseň a udalosti naokolo oberali o energiu. O tú, ktorej základným poslaním je úsilie meniť veci. Zdá sa nám, že už nemáme vplyv na veci okolo nás, že už len málo toho ostalo v našich rukách. V podstate sa azda ani nechceme stotožniť so "všimným" pre doktora, no čo už máme robiť, keď je to raz tak? Nemáme to srdce pozerať sa na deti z detského domova, ktoré prišli požiadať o peniaze na výlet, ale my predsa nemôžeme za to, že ich rodičia opustili... A tak sa zaraďujeme do radu figúrok z detskej hry, ktorých jediným cieľom je dostať sa do svojho domčeka po vyznačenej dráhe a podľa možnosti z neho nevypadnúť. Potichu sa prizeráme a zverujeme naše osudy niekomu, kto tú energiu na zmenu nachádza a využíva. Často však iba vo svoj prospech. Preto tu nemôže byť ani reči o víťazstvách.

Na druhej strane, dejiny nás presviedčajú o opaku. O tom, že víťazstiev bolo mnoho. Prišli však len vtedy, ak ľudia stáli o zmenu a našli v sebe energiu meniť a zmeniť veci. To, čo nás má presviedčať o potrebe iného života, nemajú byť vyhlásenia nedôveryhodných politikov či infantilné reklamy na lepšie toaletné mydlo. Mali by sme sa vedieť pozerať našimi očami a vedieť si vytvoriť vlastný úsudok. Nie taký, ktorý budeme môcť prezentovať iba v malom domčeku alebo na ceste po vyznačenej dráhe. Dôležitý bude ten, ktorý dodá energiu aj do ostatných, zatiaľ ešte studených duší. Skúsme meniť veci napriek tejto studenej jeseni, ktorá nás, občas i naším pričinením, okráda o energiu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama