Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 3.

BELGICKO
Počet zobrazení: 464

BELGICKO

V Belgicku žije 10,216 milióna obyvateľov, z nich asi 57,7 % tvoria germánski Flámi, jazykovo blízki Holanďanom, a 31,8 % frankofónni Valóni, blízki Francúzom. Asi 9,8 % obyvateľstva sa hlási k dvojjazyčnosti. K menšinám patria Taliani - 2,4 %, Maročania - 1,4 %, Francúzi - 0,9 %, Turci - 0,8 %, Nemci - 0,7 %, Dáni - 0,6 %, a ďalší. Iba 41,5 % občanov štátu sa cíti byť viac Belgičanmi ako príslušníkmi vlastného etnicka. U Flámov tento údaj dosahuje 32,5, u Valónov 50,3 a u Bruselčanov 56,3 %. Prevládajúce náboženstvá: 87,9 % rímski katolíci, 2,5 % moslimovia, 1 % protestanti a 0,3 % židia.

Medzi dvoma základnými etnikami existuje napätie, vedú sa diskusie o štátoprávnom usporiadaní. Oba národy spája hlavné mesto (Brusel), ktoré nie je monoetnické. Mierne v ňom prevládajú početne slabší Valóni. Nemci vo východných hraničných regiónoch St. Vith a Eupen majú osobitné menšinové práva. Všetky parlamentné strany sú budované aj na etnickom princípe. Roky spoločné klasické strany sa rozdvojili na flámsky a valónsky samostatný subjekt. Jeden tradičný európsky politický smer tak predstavuje dvojica strán.

Pravicu a pravý stred reprezentujú VLD (Flámski liberálni demokrati), ktorej predsedom je Guy Verhofstadt, a PRL (Strana liberálnych reformátorov) zastupujúca Valónov. PRL v posledných voľbách kandidovala s dvoma ďalšími liberálnymi stranami - MCC (Občianske hnutie pre zmenu) a FDF (Francúzsky demokratický front). Liberáli sú najsilnejší v Bruseli, kde získali každého tretieho voliča. Kresťanskí demokrati sú vo Flámsku o čosi úspešnejší ako vo Valónsku. V hlavnom meste majú iba polovičnú podporu z celoštátneho priemeru. CVP (Kresťansko-ľudová strana) zastupuje Flámov, má dvakrát rozsiahlejšie volebné zázemie ako valónsky partnerský subjekt. PSC (Kresťansko-sociálna strana) zastupuje Valónov.

Ľavý stred a ľavicu predstavujú dva subjekty. Socialisti vo Valónsku sú dvakrát úspešnejší ako vo Flámsku. SP (Socialistická strana) združuje Flámov, vedených Fredom Erdmanom a PS (Socialistická strana) zastupuje Valónov. Na jej čele stojí Philippe Busguin. Belgickí zelení boli ako prví v Európe zastúpení v centrálnom parlamente, a to už v roku 1981. Veľmi rýchlo sa rozdelili podľa etnického princípu na dva samostatné subjekty. Oba v súlade s tradíciami ekologických strán dodnes nemajú funkciu predsedu. V súčasnosti sú vo vláde. Agalev (Za pestrý život) zastupuje flámskych zelených a Ecolo (Ekologickú stranu) založili Valónčania. V posledných miestnych voľbách v hlavnom meste a Valónsku získala každý šiesty hlas.

Nacionalistov zastupuje VU (Ľudový zväz) - združuje umiernených flámskych katolíckych nacionalistov, inklinujúcich k stredu. Presadzuje širšiu flámsku autonómiu a odmieta osobitné postavenie (prevažne frankofónneho) Bruselu. Významný je VB (Flámsky blok), ktorý je koalíciou VVP (Flámskej ľudovej strany) a VNP (Flámskej národnej strany). Reprezentuje radikálnych nacionalistov. Najväčšie zázemie má v Antverpách, kde získal miesto starostu a 20 z 55 poslaneckých miest. FN (Národný front) založili extrémni valónski nacionalisti podľa vzoru francúzskeho Národného frontu. Sám Le Pen označil stranu za "amatérsku, chaotickú a bez sociálnej základne".

Medzi mimovládnych liberálov možno rátať PRL-FDB (Strana za reformy a slobodu - Demokratický front Bruselu), ktorá vznikla v r. 1964 ako nacionalistická koalícia Valónov. ROSSEM predstavovala stranu, ktorú založil r. 1991 uväznený multimilionár s liberálno-anarchistickými sklonmi Jean-Pierre van Rossem. Oslovila flámskych ultraliberálov, stúpencov privatizácie sociálneho systému. K stredu patrí UDRT-RAD (Demokratický zväz pre rešpektovanie práce), predstavujúci hnutie stredných vrstiev, kritizujúce daňový systém. PDB (Strana nemecky hovoriacich Belgičanov) sa nikdy nedostala do parlamentu. PFU-VFP (Zjednotená feministická strana) vznikla roku 1972. K ultraľavici sa ráta PCB-KPB (Komunistická strana Belgicka), ktorá najviac hlasov (11,4 %) získala v prvých povojnových voľbách, keď sa stala súčasťou vlády. Ako jediná strana sa nerozdelila podľa etnického princípu. Vo Flámsku má minimálne zázemie. Spomenúť treba aj VIVANT (Život pre nezávislú budúcnosť na našej Zemi) a PvdA (Strana práce), ktorá vznikla v r. 1979 z eurokomunistickej frakcie v PCB-KBP, vedenej Ludom Martensom. PW (Valónska strana) sa snaží o zachovanie postavenia francúzskeho jazyka v hlavnom meste. V sociálno-ekonomických otázkach inklinuje tiež k radikálnej ľavici.

Po posledných voľbách sa vytvorila širokospektrálna vláda šiestich strán (liberálov, socialistov a zelených) oboch národov. Na jej čele stojí flámsky liberál, právnik Guy Verhofstadt. Ide o prvého liberála v tomto storočí, s výnimkou polročnej vlády na prelome rokov 1937-38. Belgicko sa stalo piatym štátom v západnej Európe, kde vstúpili do centrálnej vlády ekológovia. Kresťanskí demokrati sa ocitli skoro po polstoročí prvý raz v opozícii.

Dnešný parlament sa skladá zo 150-člennej Poslaneckej snemovne a Senátu. Voľby sú povinné, absentujúci musia zaplatiť pokutu, čo sa odráža na vysokej volebnej účasti. Poslanci do snemovne sa volia každé štyri roky na pomernom princípe. Zo 186 senátorov sa 106 volí priamo, 51 regionálnymi radami a 16 sa kooptuje. Niektoré zákony musí schváliť flámska aj valónska časť parlamentu. Liberáli majú po voľbách z júna 1999 v parlamente 41 mandátov (VLD 23, PRL 18), socialisti 43 (PS 19, SP 14), kresťanskí demokrati 32 (CVP 22, PSC 10), zelení 20 (Ecolo 11, Agalev 9), nacionalisti 24 (VB 15, VU 8, FN 1).

Valónsky parlament má 75 členov, volených raz za štyri roky podľa pomerného princípu. Socialisti majú 25 mandátov, liberáli 21, kresťanskí demokrati 14, zelení 14, nacionalisti 1. Bruselský parlament má 75 členov, volených raz za štyri roky podľa pomerného princípu. Prvenstvo si udržujú liberáli s 29 mandátmi, nasledujú socialisti 15, zelení 14, kresťanskí demokrati 9 a nacionalisti 7. Flámsky parlament má 118 poslancov, ktorí sú volení spravidla raz za štyri roky podľa pomerného princípu. Najsilnejšou stranou sú kresťanskí demokrati - 28, tesne nasledovaní liberálmi - 27. Silné pozície majú dve nacionalistické strany - 30. Socialisti majú 19 mandátov, zelení 11 a Frankofónny zväz má 1 mandát.

(V skrátenej a upravenej forme prebraté z publikácií politológa Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama