Izraelská hra na zastrašovanie

"Bolo to naplánované ako signál novej vlády Ariela Šarona, ktorým Izrael mení pravidlá hry na Blízkom východe. Názov tejto novej hry je Zastrašovanie," uviedol veľmi stroho, ale jasne hovorca izraelského premiéra, o najnovšom obsadení pásma Gazy, ako aj o nedávnom útoku izraelských síl na sýrsku radarovú vežu na území Libanonu.
Počet zobrazení: 995

"Bolo to naplánované ako signál novej vlády Ariela Šarona, ktorým Izrael mení pravidlá hry na Blízkom východe. Názov tejto novej hry je Zastrašovanie," uviedol veľmi stroho, ale jasne hovorca izraelského premiéra, o najnovšom obsadení pásma Gazy, ako aj o nedávnom útoku izraelských síl na sýrsku radarovú vežu na území Libanonu.

Medzinárodné spoločenstvo neprijalo ani jeden z týchto krokov a arabský svet ich označil za likvidáciu mierového procesu a porušenie medzinárodného práva. Hrubé násilie oboch strán odsúdili i USA. Šaronova vláda začala na Blízkom východe nebezpečnú hru. Nielen jeho výstupom na Chrámovú horu ešte pred zvolením do úradu na jeseň minulého roku, ktorou odštartoval druhú palestínsku intifádu, ale aj správaním sa k susedom v regióne. Barakova vláda napríklad rešpektovala sýrsku prítomnosť v Libanone aj po tom, čo vlani v máji odtiaľ stiahla svoje jednotky. Súčasný útok na radarové zariadenie bol teda prvým vážnym incidentom od roku 1996. Syn zosnulého sýrskeho vodcu Háfiza Asáda - Bašár si uvedomuje, že prípadný vojenský konflikt by nevyriešil otázku návratu Golanských výšin, ktoré Izrael anektoval v roku 1981, Sýrii. Stačí porovnať prinajmenšom vojenské vybavenie oboch krajín, ako aj ich sponzorov, a odpoveď je viac než jasná.

Právo z minulosti

Damask by rád dopracoval svoju pozíciu na prípadnej mierovej konferencii do bodu, kde by bola neodškriepiteľná jeho požiadavka na návrat celých Golán. Formulácia rezolúcie č. 242 z novembra 1967 bola totiž veľmi nejednoznačná: "Medzi princípy nastolenia mieru v oblasti musí patriť aj stiahnutie sa z oblastí, obsadených počas najnovšieho konfliktu" (anglická verzia), či stiahnutie sa z "obsadených území" (španielska a francúzska verzia). Podobnú dikciu mala aj rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 388, ktorú BR prijala po tzv. jomkipurovej vojne v roku 1973. Tieto vojny pomohli Izraelu zovrieť Západný breh Jordánu, pásmo Gazy, východný Jeruzalem, Golanské výšiny, či Sinajský polostrov. Vo vzťahoch Sýrie a Izraela sa naplno prejavilo základné pravidlo islamského práva - prímerie namiesto mieru v boji proti nepriateľom. "Golanské výšiny sú sýrskou, teda arabskou pôdou. Bude to tak aj napriek tomu, že naši nepriatelia to nechcú," hlásal ešte nebohý Háfiz Asád a jeho syn by v tom rád pokračoval. Chce, aby nová hranica prebiehala po línii, ktorá existovala pri založení izraelského štátu - po južnom svahu Golán blízko Jordánu. Izrael by tak musel odísť z podstatnej časti strategických výšin, ak nie z celých.

Súčasná situácia je nebezpečná pre celý región aj vzhľadom na začlenenie pomaly celého arabského sveta na Blízkom východe do konfliktu. Východisko by sa dalo nájsť v usporiadaní medzinárodnej konferencie so silnými a rozumnými aktérmi i sponzormi. Napriek tomu, že USA odsúdili súčasné násilie, ako jediná členská krajina Komisie OSN pre ľudské práva sa postavili proti dvom rezolúciám, volajúcim na zodpovednosť Izrael. Navyše, štedro dotujú izraelský rozpočet, ktorý minul na zastavenie šesť mesiacov trvajúcej intifády vyčlenené dve miliardy šekelov a minister obrany už žiadal o dodatočných 1,9 mld. NIS. Druhým silným sponzorom v mierovom procese by mohla byť EÚ, no tá je s výnimkou dotovania palestínskej ekonomiky príliš slabým sekundantom. Ako v tejto súvislosti poznamenal Hirsch Goodman z Centra pre strategické štúdie, "EÚ mohla zohrať veľmi dôležitú úlohu v regióne, ale jej ciele a snaha sú veľmi nejasné. Sama hľadá svoju identitu".

Posilnenie postavenia

Izraelu súčasný stav vyhovuje. Posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v oblasti nielen pre pokračovanie palestínskej intifády, ale práve mobilizovanie sa protiizraelských hnutí v Libanone a Sýrii, s ktorými aj samotný Bašár Asad ráta. Tým môže Izrael a najmä Šaron zakryť výstavbu obydlí, no tiež negovať niekdajšiu ponuku Baraka - výmenu pôdy za mier. Šaron už pri nástupe do funkcie spomenul, že Západný breh by mal čo najdlhšie zostať v izraelských rukách a tých zopár "voľných" percent by malo postačovať na to, aby bolo o čom rokovať. Denník Haarec sa však v tejto súvislosti pozastavuje nad tým, či má dnes Izrael silného vodcu, ktorý by z danej situácie vyšiel pre krajinu víťazne, bez ujmy v očiach medzinárodného spoločenstva. Denník píše: "Robí situácia vodcu alebo vodca situáciu? Napriek kríze vzťahov so susedmi v regióne, nemá Izrael pravého vodcu v pravý čas. Za 44 rokov sa na poste premiéra vystriedalo sedem ľudí, pričom za posledných deväť rokov dokonca päť. Kvantita však nezdokonalila kvalitu. Okrem Rabina, ktorý sa pričinil o podpísanie mieru, sa ďalší taký vodca nenašiel. Šaronova požiadavka najprv bezpečnosti a potom mieru nás vracia o desiatku rokov späť".

Šaron nezačal písať "novú stranu" histórie s arabskými susedmi, ako to sľúbil v jednom z predvolebných prejavov, čo je dôvod, aby sa zhodnotila história minulá. A to od roku 1947, keď rozsekla OSN rezolúciou č. 141 za asistencie Veľkej Británie jej mandátne územie na židovskú a arabskú časť, cez rok 1988, kedy VZ OSN vyzvalo na usporiadanie konferencie o právach Palestínčanov na sebaurčenie. Otázne však je, či má Blízky východ aktérov na to, aby za pol storočím násilia dali bodku. Palestínsky prezident Arafat už dosluhuje a v scenári Šarona ústupky nie sú. Nástupca sýrskeho prezidenta Háfiza Asáda Bašár, ba ani nový jordánsky kráľ Abduláh zatiaľ charizmu svojich predchodcov nemajú. Lenže mierové konferencie z Madridu z roku 1991 či z Oslo a Washingtonu z roku 1993, alebo mierová zmluva medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi z roku 1995, obeťou ktorej bol Rabin, sú dnes mŕtve. A keďže návrh Jordánska a Egypta z minulého týždňa smerom k Tel Avivu skončil izraelským bombardovaním pásma Gazy, blízko hraníc s Egyptom, je načase dať si otázku, či násilie v oblasti nezosilnie skôr, ako sa spomínaná nová hra premiéra Šarona na zastrašovanie začne.

Autorka (1974) je redaktorka Hospodárskeho denníka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984