Rozpočet zväzujúci ruky
Dzurindov kabinet už so Svetovou bankou (SB) vyjednáva detaily pôžičky, na ktorej sa dohodli v rámci rokovaní o vstupe Slovenska do OECD. Vláda 28. marca prijala Vyhlásenie o hospodárskej politike (vo vzťahu k monitorovaciemu programu SB), ktoré predložil vicepremiér Ivan Mikloš.
Tento dokument konzultovali s SB, na jeho základe bude Slovensku poskytnutá pôžička EFSAL na reštrukturalizáciu bankového a podnikového sektora a bude sa monitorovať plnenie úloh stanovených týmto dokumentom. Ten obsahuje konkrétne záväzky, ktoré predtým vláda neprediskutovala. Napr. zriadenie jedinej zdravotnej poisťovne, návrh na čiastočné spoplatnenie štúdia na vysokých školách, záväzok použiť zdroje z privatizácie výlučne na zníženie štátneho dlhu a na reformu dôchodkového zabezpečenia. A najmä záväzok limitovať deficit štátneho rozpočtu (ŠR) v roku 2002, voči ktorému mali niektorí ministri výhrady, pretože vláde "zviaže ruky".
Väčší schodok poruší sľuby
Podľa Mikloša však nemožno spochybňovať deficit ŠR na rok 2002 vo výške 3,9 percenta HDP, pretože to je hlavná podmienka, na ktorú je viazaná pôžička SB. Použitie príjmov z privatizácie na iné účely by vraj znamenalo väčší schodok, a teda porušenie záväzku. Ministerka financií Brigita Schmögnerová konštatovala, že SB požadovala spočiatku deficit bližší k trom ako ku štyrom percentám. Mikloš zastáva názor, že prekročenie 3,9-percentného deficitu by ohrozilo makroekonomickú stabilitu. Takýto schodok by znehodnotil výsledky dosiahnuté v stabilizácii verejných financií v roku 1999, znamenal by údajne neúnosné zvýšenie štátneho dlhu, tlak na rast cien, úrokových sadzieb a oslabenie slovenskej koruny.
Vláda schválila schodok verejných financií na rok 2001 v rozmedzí 3,5 - 4 % HDP. ŠR na rok 2001 pritom vychádza z predpokladaného rastu HDP o 3,2, inflácie 7 a miery nezamestnanosti 16,3 percenta. Vzhľadom na dosiahnuté výsledky slovenského hospodárstva v prvom polroku 2000 (rast HDP o 1,7, inflácia 15,4 a nezamestnanosť 18,9 %) sú tieto východiská veľmi ambiciózne. Saldo zahraničného obchodu za minulý rok bolo pasívne, dosiahlo výšku 42,3 mld. Sk. Vo veľkej miere sa na tom podieľal rast svetových cien ropy a zemného plynu o 64 %, čo spôsobí pravdepodobne ich zvýšenie na domácom trhu. Treba zohľadniť aj vývoj príjmovej stránky ŠR, ministerka financií v marci tohto roku vyjadrila nespokojnosť s vývojom daňových príjmov, najmä DPH, spotrebných daní a daní z príjmov právnických osôb.
Reštriktívny rozpočet a tlak SB na privatizáciu strategických podnikov, ktorá sa pravdepodobne oneskorí pre administratívne prieťahy (čo by mohlo znamenať ďalšie zadĺženie FNM, ktorý chce použiť zdroje z privatizácie SPP na splatenie svojich doterajších záväzkov), budú znamenať obmedzenie výdavkov štátu v sociálnej sfére.
Tlak na fiškálnu disciplínu
Považovať sociálnu politiku a sociálny štát za luxus, ktorý treba obetovať v prospech transformácie ekonomiky a hospodárskeho rastu, je omyl. Sociálny štát naopak zásadne prispieva k ekonomickej efektivite, a mal by byť preto dôležitou súčasťou stratégie úspešnej transformácie smerom k trhovej ekonomike. Samozrejme, istá úroveň verejných výdavkov je neúnosná. Avšak dobre fungujúce zdravotníctvo a vzdelávanie môžu výrazne prispieť k obnove ekonomiky. Napokon, v súčasnosti dochádza k modernizácii a inovácii myšlienky sociálneho štátu aj v západnej Európe. Problémom krajín strednej a východnej Európy je nedostatok dobre pripravených a vzdelaných štátnych zamestnancov. Tí by mali byť schopní vyhovieť inštitucionálnym a politickým požiadavkám, aké na nich kladie transformácia ekonomiky, politického systému a výzvy globalizácie, ktoré nútia zástancov sociálneho štátu inovovať tento model. Postkomunistické štáty musia čeliť prísnym rozpočtovým obmedzeniam, a preto často robia reštrikcie vo verejných výdavkoch. Nie vždy sú tieto škrty nevyhnutné a nie vždy prospievajú revitalizácii ekonomiky.
Tlak na prísnu fiškálnu disciplínu povedie k obmedzeniu rozvoja sociálneho štátu. Sociálne programy si vyžadujú najmä efektívnu administráciu na výber daní a sociálnych dávok, aby platby na tieto programy zo ŠR boli naozaj transferovými platbami. A samozrejme, reformu sociálneho systému a dôchodkového zabezpečenia. Napokon, jednou z podmienok pôžičky od SB je použitie zisku z privatizácie na realizáciu reformy dôchodkového zabezpečenia. Ostáva však otázkou, či objem tejto účelovej pôžičky prinesie taký pozitívny efekt pre slovenské hospodárstvo, ktorý preváži nevýhody fiškálnych reštrikcií. Nejde tu len o sociálnu oblasť, vyrovnaný ŠR by predsa nemal byť cieľom sám o sebe, v určitých situáciách môže byť dokonca kontraproduktívny. Dokáže táto pôžička skutočne stimulovať rozvoj našej ekonomiky?
