Politický zemepis časť 20.

Rakúsko
Počet zobrazení: 1230

Rakúsko

V Rakúsku žije 8,054 milióna obyvateľov, z nich 93,04 % tvoria Rakúšania. 2,5 % Chorváti a Srbi, 1,5 % Turci, 0,7 % Nemci, 0,4 % Maďari, 0,35 % Slovinci a 0,12 % (t.j. asi 10 000) Slováci. Prevládajúce náboženstvá: 78 % rímski katolíci, 4,8 % luteráni, 2 % moslimovia a 0,4 % židia.

Po skončení vojny rozdelili víťazné veľmoci Rakúsko na štyri okupačné zóny. Posledný cudzí vojak ho opustil v októbri 1955. Od tých čias zaujímalo dôslednú neutrálnu politiku. Po narušení bipolárneho sveta v roku 1995 vstúpilo Rakúsko do EÚ. V referende sa pre tento krok vyslovilo 66,93 % zúčastnených občanov. Strana slobodných a zelení boli proti. V roku 2000 vytvorili ľudovci vládu so slobodnými, čo vyvolalo veľké protestné demonštrácie a ostrú medzinárodnú kritiku Rakúska zo strany štátov EÚ, Izraela a USA.

Rakúskeho prezidenta volia občania každých šesť rokov. Nemá rozsiahle právomoci. O. i. podpisuje štátne zmluvy, menuje zemských hajtmanov a zodpovedá za dodržiavanie ústavy. Súčasného prezidenta Thomasa Klestila do najvyššieho úradu nominovala ÖVP a prvý raz doň nastúpil v júli 1992. Svoj volebný úspech zopakoval v apríli 1998, keď získal ako nezávislý kandidát v prvom kole 63,5 % hlasov. Hlasovali zaňho stúpenci ÖVP a každý druhý sympatizant SPÖ a FPÖ.

SPÖ (Sociálnodemokratická strana Rakúska) má korene v roku 1889. V roku 1945 vznikla Socialistická strana Rakúska zlúčením sociálnych demokratov a revolučných socialistov. Strana sa vrátila k pôvodnému názvu po páde Berlínskeho múru. Jej vplyv postupne klesá. Počas spolupráce s ľudovcami sa veľmi posunula do stredu. V roku 1980 za ňu hlasovalo 57 % robotníkov, v r. 1999 iba 35 %. Socialisti dosiahli v posledných voľbách najmenej hlasov od roku 1926, zaznamenali spomedzi ostatných strán najväčšiu absolútnu stratu (3,7 %). 169 000 voličov prešlo k FPÖ, 144 000 k nevoličom. SPÖ má najsilnejšie postavenie tradične vo Viedni a Burgenlande, najslabšie vo Voralbergu a Tirolsku. Za socialistov hlasovalo 35 % žien a 31 % mužov. ÖVP (Rakúska ľudová strana) sa v 80. rokoch počas spoločnej vlády so socialistami výrazne posunula k stredu. Po raketovom nástupe FPÖ jej vplyv, podobne ako u socialistov, klesá. V posledných voľbách stratila ďalších 1,4 %, čím dosiahla najslabší výsledok po II. svetovej vojne. 141 000 voličov prešlo k FPÖ, 44 000 k nevoličom. Najlepšie pozície má vo Voralbergu, Tirolsku a Dolnom Rakúsku, najslabšie vo Viedni a Korutánsku. Za ľudovcov hlasovalo 26 % mužov a 27 % žien.

FPÖ (Rakúska strana slobodných) vznikla v apríli 1956 z troch pravicových organizácií, medzi ktorými dominovalo VdU (Združenie nezávislých), ktoré bolo pod značným vplyvom nostalgikov za tzv. treťou ríšou. FPÖ sa neskôr zliberalizovala, stala sa členom Liberálnej internacionály (LI). V roku 1986 nastúpil do čela Jörg Haider a nacionalistické krídlo postupom času opäť získalo prevahu. Dnes je FPÖ mimo LI, predstavuje nacionalisticko-populistickú stranu, ktorá idealizuje fašistické obdobie rakúskych dejín. Haider dokázal za krátke obdobie vytvoriť z malej strany silu, ktorá ašpiruje na vedúce miesto. Ostro kritizoval objektívne problémy spoločnosti, ktoré nevedela riešiť unavená a málo tvorivá bývalá koaličná dvojica sociálnych demokratov a ľudovcov. Slobodným pomohol aj populizmus strany a dosť rozšírený latentný nacionalizmus medzi voličmi. Po vstupe krajiny do EÚ vo voľbách do Európskeho parlamentu získal 27,5 percent hlasov. V posledných parlamentných voľbách dosiahla rekordných 27,2 %, čo znamenalo nárast o 5,3 %. Väčšina nových stúpencov prešla od socialistov a ľudovcov (vyše 300 tisíc). FPÖ má najsilnejšie postavenie v Korutánsku a vo Voralbergu, najslabšie v Burgenlande a v Dolnom Rakúsku. Pokým v r. 1980 jej dal hlas každý desiaty robotník, v r. 1999 mala medzi robotníkmi 47-percentnú podporu, čo je viditeľne viac ako tradične robotnícka SPÖ. Za Haidera hlasovalo 32 % mužov a 21 % žien.

GAL (Zelená alternatíva) má korene v hnutí ANZ (Spoločnosť proti Zwentendorfu), ktoré chcelo zabrániť dostavbe jadrovej elektrárne. ANZ sa rozdvojilo na dve súperiace organizácie - ľavicovú Alternatívnu kandidátku Rakúska (ALÖ) a konzervatívne Zjednotenie zelených Rakúska (VGÖ), ktoré v roku 1987 uzavreli spojenectvo ako GAL. V posledných voľbách dosiahli rekordných 7,1 % hlasov, nezaznamenali temer nijaký únik voličov k iným stranám. LF (Liberálne fórum) vzniklo v r. 1993 odštiepením liberálneho krídla od FPÖ. Po päťročnom pôsobení v Národnej rade sa na jeseň roku 1999 ocitlo mimo parlamentu. KPÖ (Komunistická strana Rakúska) mala v prvej povojnovej vláde jedného ministra, no od r. 1959 pôsobí mimo parlamentu a jej vplyv neustále klesá. DU (Nezávislí) predstavujú volebné združenie veľkopodnikateľa Richarda Lugnera. NDP (Národnodemokratická strana) združuje neonacistov.

Parlament sa skladá z dvoch komôr. Do Národnej rady (Nationalrat) volia každé 4 roky 183 poslancov na pomernom princípe občania starší ako 19 rokov. Druhá komora, Spolková rada (Bundesrat), sa skladá z 50 členov, volených deviatimi krajinskými parlamentmi podľa počtu obyvateľov. Spolkové krajiny majú vlastnú ústavu, snem (Landtag), aj vládu. V súčasnom parlamente, po voľbách z októbra 1999, je rozloženie mandátov takéto: SPÖ 65 (71, 66), FPÖ 52 (40, 52), ÖVP 52 (53, 42), GAL 11 (9, 13). V zátvorke sú výsledky po voľbách v decembri 1995 a v októbri 1994.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984