Nespokojní odborári i homosexuáli

Začiatkom minulého týždňa, krátko pred odchodom na letnú dovolenku, schválili poslanci Národnej rady novelu Zákonníka práce. Účinnosť by mala nadobudnúť v januári 2002, ustanovenia týkajúce sa miezd budú platiť od apríla 2002.
Počet zobrazení: 894

Začiatkom minulého týždňa, krátko pred odchodom na letnú dovolenku, schválili poslanci Národnej rady novelu Zákonníka práce. Účinnosť by mala nadobudnúť v januári 2002, ustanovenia týkajúce sa miezd budú platiť od apríla 2002.

Ako každá novela, aj táto vzbudila mnoho kritiky - zo strany samotného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho, ďalej od odborárov a nemlčali ani zástupcovia iniciatívy Inakosť združujúcej homosexuálov a lesbické ženy.

Dovolenky a pracovný čas

Začnime teda od príjemnejšej stránky pracovného procesu - dovolenky. Dĺžka dovolenky zostáva štyri týždne, po 15 odpracovaných rokoch sa predlžuje o týždeň. Ak sa však zamestnanci dohodnú so zamestnávateľom na inom predĺžení, môže sa realizovať. Nie je však možná požiadavka zo strany zamestnávateľa na kratšiu dovolenku. V tomto opatrení ide teda len o voľnejší vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Napriek požiadavkám odborárov a ministerstva práce na skrátenie pracovného času o pol hodiny sa jeho dĺžka nezmenila. Jedinou úpravou je, že sa do neho nebudú rátať prestávky, z čoho vyplýva, že oficiálny pracovný čas je 40-hodinový (s prestávkami bol 42,5- hodinový). Úprava takto nadobúda čisto formálny charakter, hoci kratší pracovný čas mal byť prispôsobením sa civilizačným trendom. Faktom však ostáva, že kratší pracovný čas nie je veľmi bežný ani v krajinách EÚ, azda s výnimkou Francúzska, ktorého občania volajú po kratšom ako 40-hodinovom pracovnom čase. Navyše, čaká nás ešte dosť práce, ak sa chceme priblížiť krajinám EÚ.

Najvýznamnejšou zmenou je zrušenie dohôd o pracovnej činnosti. Stalo sa tak najmä preto, aby zamestnávatelia nezneužívali prácu študentov a dôchodcov bez platenia odvodov za nich. Podľa vyjadrení MPSVaR je to krok k smerom k štandardom Európskej únie. Dohody o pracovnej činnosti môže nahradiť skrátený pracovný úväzok, dohoda o brigádnickej práci alebo o vykonaní práce.

Verejná a štátna služba

Veľa diskusie vyvolal aj zákon o štátnej službe upravujúci pracovnoprávne vzťahy v štátnej sfére. Podľa zástancov vládneho návrhu novela vôbec nezabezpečí efektívnu a výkonnú štátnu správu a navyše, táto jej podoba nie je porovnateľná s úpravou platiacou pre ozbrojené zložky - vojakov, policajtov a pod. Na opačnej strane barikády stál vicepremiér Ivan Mikloš s tvrdením, že iba takáto forma schválenej novely môže byť účinná. Čo obsahuje? Štátni úradníci na rozdiel od vojakov či policajtov nebudú dostávať odchodné ani príplatky k dôchodku. Namiesto dvoch ďalších platov v roku sa dočkajú iba jedného a ušetrené prostriedky sa majú presunúť na pohyblivú zložku mzdy viazanú na funkciu a výkon, aby sa zvýšila motivácia kvalitne pracovať. Napriek tomu, že zákon nezaručuje definitívu - teda napríklad nemožnosť vyhodiť pracovníka štátnej správy kedykoľvek - pracovníka môžu na rok a pol odstaviť mimo činnej služby a za ten čas bude dostávať 70 percent platu a ďalší polrok polovicu mzdy. Ak si počas tohto obdobia nenájde miesto, zo štátnej služby ho prepustia. Bez nároku na podporu nezamestnanosti, nakoľko si štátni úradníci neplatia odvody do fondu nezamestnanosti.

Ďalej sa v štátnej správe budú môcť zamestnať aj ľudia tesne po dovŕšení veku plnoletosti. Tí, ktorí v nej už pracujú, budú musieť absolvovať tzv. kvalifikačnú skúšku a tejto sa každoročne budú podrobovať všetci štátni zamestnanci. V prípade, že neuspejú, po polroku sa hodnotenie zopakuje a v prípade negatívneho výsledku zo štátnej služby odídu. Keď dosiahnu výnimočne dobré ohodnotenie, započíta sa im viac rokov praxe s rýchlejším rastom platu. Uvidíme, komu dá prax za pravdu. Ak je novela taká demotivujúca, mali by sme po nadobudnutí jej účinnosti očakávať úbytok štátnych úradníkov. Rovnako bude zaujímavé sledovať, ako sa prejaví systém kvalifikačných previerok a či nezostane len pri ich formálnom vykonávaní.

Zamestnanecké rady

Do novely Zákonníka práce logicky majú čo povedať aj odbory. Okrem toho, že ich požiadavky na skrátenie pracovného času zostali nevypočuté, nespokojní sú aj s počtom platových tried - namiesto nimi navrhovaných 14 ich bude o jednu menej. Čo zasa, povedzme si otvorene, nie je v princípe až taká veľká katastrofa. Horšie je to už s neschváleným 15-percentným príplatkom pre zamestnancov verejnej správy. Ten je aktuálny iba pre zdravotníkov a lekárov. Odborári avizovali, že požiadajú prezidenta Rudolfa Schustera, aby zákon vrátil späť do NR SR.

Diskutabilná je efektívnosť vytvárania zamestnaneckých rád, ktorú novela rieši. Vzťahuje sa na podniky s počtom zamestnancov menším ako 20 v prípade, že v nich nie sú zriadené odbory. Radám sa však dáva iba akýsi konzultačný, prázdny charakter: majú viac-menej sprostredkúvať informácie o základných veciach chodu firmy, nemajú právomoc spolurozhodovať ani kolektívne vyjednávať. Rizikom je, že pri počte zamestnancov menšom podniku môže byť každý druhý členom rady, čo jej dáva nálepku nezmyselnej existencie. Nehovoriac už o spomínanej náplni jej činnosti.

Nielen odborári chcú požiadať prezidenta o vrátenie novely do NR SR. Rovnako hodlajú urobiť aj členovia iniciatívy Inakosť. Podľa nich je nedostatkom nového zákonníka neschválenie ustanovenia o tom, aby nik nemohol byť v pracovnoprávnych vzťahoch diskriminovaný na základe sexuálnej orientácie. Hovorca iniciatívy Ivan Požgai pre SLOVO na vysvetlenie dodáva:

"Nie sú zriedkavé prípady, keď sú ľudia šikanovaní alebo vydieraní na pracovisku len preto, že majú inú sexuálnu orientáciu. Žiadajú sa od nich výkony, po ktorých nasleduje hrozba, že ak ich nesplnia, zverejní sa ich sexuálna orientácia, alebo budú prepustení zo zamestnania. Ak sa v zákone explicitne neuvádza zákaz diskriminácie na základe inej sexuálnej orientácie, vydieraný, prepustený alebo inak poškodený človek sa nemá ako brániť. Ak by aj dal na súd podnet na vyšetrovanie, pričom súd po vypočutí všetkých svedkov uzná vinným jeho zamestnávateľa, poškodený nemá oporu v zákone a zamestnávateľ tak nemôže byť potrestaný." Navyše, podľa Požgaia je takáto norma v Európe absolútne bežná a Slovenská republika podpísala smernicu o jej rešpektovaní. Preto by mala brať ohľad aj na štyri percentá jej obyvateľov, ktorí - rovnako ako ostatní - platia dane do štátnej pokladne.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984