VÚC je podľa mňa hrozný názov

Viktor Nižňanský, splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy

Narodil sa 25. apríla 1953 v Piešťanoch. V rokoch 1971 - 1976 navštevoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, stavebnú fakultu, katedru ekonomiky a riadenia. V rokoch 1976 - 1986 pracoval ako urbanistický ekonóm v Stavoprojekte Piešťany. Od roku 1986 do roku 1989 bol jeho zamestnávateľom Útvar hlavného architekta mesta Piešťany. V nasledujúcich dvoch rokoch sa opäť vrátil do Stavoprojektu Piešťany. V roku 1991 bol poradcom piešťanského primátora pre plánovanie a rozvoj mesta, o rok neskôr pracoval v bratislavskom Ústave pre bývanie. V rokoch 1993 - 1996 pôsobil v APEL-e - združení konzultantov pre obnovu a rozvoj územia. O rok neskôr bol členom spoločnosti M.E.S.A. 10, potom jej výkonným riaditeľom. Od roku 1999 je splnomocnencom vlády SR pre reformu verejnej správy. Je ženatý a má dve deti.

V čom by mala reforma verejnej správy zlepšiť život bežného občana?

- Vo všeobecnosti sa používa veta, že priblíži verejnú správu občanovi. Väčšinou sa to vníma skôr v tom zmysle, ako ďaleko bude jeho úrad od miesta bydliska. Podľa mňa by občan po jej realizácii mal mať väčší vplyv na to, ako sa využívajú jeho finančné prostriedky a či dostáva služby, ktoré očakáva. To znamená, že keď sa miestnej samospráve odovzdajú kompetencie v oblasti školstva, sociálnych služieb, kultúry alebo v oblasti vydávania stavebných povolení, tak občan na miestnej úrovni buď priamo alebo cestou svojich volených zástupcov bude môcť viac hovoriť do rozhodovacieho konania. Napríklad, či budú v tej obci alebo meste rekonštruovať školu, či sa má obec viac zaoberať prepravnou službou a podobne. Iné názory ako riešiť veci, majú totiž Bratislavčania a iné ľudia povedzme na východnom Slovensku. Ďalšia záležitosť, ktorú občan bude môcť omnoho efektívnejšie kontrolovať, je nakladanie s financiami. Naše dane idú dnes väčšinou do štátneho rozpočtu a potom sa dostávajú do rozpočtov samosprávy. Takto to bude priamejšie. Občan však musí byť aktívny.

Aké boli vaše časové horizonty v súvislosti s realizáciou reformy?

- Časový harmonogram sme odporučili v stratégii reformy, podľa ktorej mali byť voľby do orgánov samosprávy vyšších územných celkov (VÚC) už minulý rok. Harmonogram predpokladal rýchlejšie tempo, ale diskusiami v rámci vládnej koalície sa stratil minimálne jeden rok. Neskôr sa tieto termíny ešte posunuli.

Do akej miery sa zabrzdil celý proces z politického a do akej miery z odborného hľadiska?

- Treba si uvedomiť, že naraz robíme niekoľko reforiem. Jednak je to decentralizácia, ďalej správna reforma a zmena územnosprávneho členenia. Každá z týchto oblastí má svoju odbornú aj politickú stránku. V rámci širokej koalície bolo od začiatku zrejmé, že bude dosť komplikované nájsť kompromis vo všetkých reformách. Všetci síce tvrdia, že sú za reformu verejnej správy, ale každý má iný obraz o tom, ako by mala vyzerať. Tie predstavy sa rôznili v rýchlosti reformy aj v miere decentralizácie. Otázka územného členenia vyplávala na povrch až v ďalšej etape. Návrh, ktorý sme predložili, je idea určitej skupiny ľudí, ktorá na ňom pracovala. Nedá sa spraviť ideálny model, s ktorým by všetci súhlasili. To znamená, že aj naša koncepcia prispela k začatiu diskusie k tomuto návrhu. Nikdy sme netvrdili, že je to jediné riešenie. No našlo podporu v ZMOS-e, mimovládnych inštitúciách, v SDK, KDH a z veľkej časti v SMK. To znamená, že je to riešenie, ktoré by mohlo vyriešiť problém. Skôr ma mrzí, že sa nerozhodovalo. Bolo totiž možné už v stratégii povedať akési politické zadanie alebo neskôr odmietnuť celú koncepciu. Dnes sa už hrajú politické hry napriek tomu, že doteraz všetky strany vládnej koalície schválili 12 VÚC. Raz to bolo v Banskej Bystrici v zostave SDK, SDĽ, SOP a jeden minister za SMK. Teraz sa zase garde vymenilo, SMK a SDK bolo celé za a SDĽ a SOP proti. Všetky strany vládnej koalície už aspoň raz súhlasili s týmto počtom, prečo teda nie 12 VÚC?

Nakoľko je, podľa vás, dôležitá zmena územného členenia?

- To záleží od uhla pohľadu. Z môjho hľadiska je veľmi dôležitá, pretože vytvárame druhú úroveň miestnej samosprávy. A tam už platia určité princípy samospravovateľnosti. Potom sa treba pozerať na všetky geomorfologické kritériá. Odborne to môžete riešiť tak, že buď si poviete dopredu, akú chcete mať priemernú veľkosť a podľa toho územie nakreslíte. Druhý spôsob je, že sa riadite podľa princípov nodálných regiónov a centrality. Všetky práce doteraz vychádzali z toho, že nodálnych regiónov je viac ako 12. Pre mňa je to dôležité, lebo prikladáme dôraz na kritériá regionalizácie.

Aké výhrady máte k terajšiemu usporiadaniu Slovenska?

- Nespĺňa kritériá, o ktorých som hovoril. Nerešpektuje sociálno-ekonomické priestorové rozloženie spoločnosti, nespĺňa kritériá súdržnosti, "reže" prirodzené regióny.

Nemáte pocit, že problém počtu VÚC sa nadraďuje nad ostatné?

- Áno, to sa mi zdá. Dokonca aj mne to bolo niekedy podsúvané. Nadradil sa však z logických dôvodov. Je to politicky veľmi citlivá a zaujímavá téma. Rovnako aj pre médiá je to ľahšie stráviteľná problematika. Zoberme si susedné Poľsko, kde bolo navrhnutých 12 vojvodstiev. Návrh prešiel parlamentom, no prezident ho nepodpísal a vrátil späť. Nakoniec si teda schválili 16 vojvodstiev. Z veľkej časti je to politická téma.

Ako sa chcete vysporiadať s problematikou malých dedín, ktoré možno nebudú mať dostatočné kapacity úradníkov na spracovanie celej agendy obce?

- Dobrá otázka. Naša štruktúra osídlenia je komplikovaná. Sú príklady z iných krajín, kde obce zákonom zlúčili. Aj my sme uvažovali nad tým, či zlučovať. Myslím, že po desaťročiach nespravodlivého rozhodovania o tom, ktorá obec má byť stredisková, by bolo teraz nespravodlivé dokončiť toto dielo. Ostala nám jediná možnosť - združovanie alebo takzvaná medziobecná spolupráca. Navrhli sme viacero možností a mnohé z nich sa dostali do návrhu zákona o obecnom zriadení.

No už desať rokov majú obce možnosť zo zákona vytvárať spoločné obecné úrady, ale dodnes tak žiadna neurobila.

- Ak je v zákone napísané, že môžu, je to málo. Najmä vtedy, keď nie sú mechanizmy, ktoré by ich potlačili dopredu. Tie môžu byť motivačné alebo represívne. Keď prejdú právomoci do rúk obcí, jednoducho nebudeme môcť mať napríklad 2883 stavebných úradov. Čiže automaticky k takejto spolupráci dôjde. My sme v koncepcii odporučili asi 169 dedín ako sídla spoločných úradov, ktoré by zabezpečovali administratívne služby. ZMOS chce zvýšiť tento počet na 200. Právna subjektivita pritom obci zostáva.

Vláda teraz hovorí o 12 VÚC, SDĽ a SOP o ôsmich. Kde vidíte riešenie tohto problému?

- Tie čísla sa stali akýmsi symbolom a odborná argumentácia ustupuje do pozadia. Sú tu teda prívrženci osmičky a dvanástky. V tomto okamihu zrejme nič neprezradím, keď poviem, že na rôznych úrovniach prebiehajú na túto tému diskusie. Pre našu odbornú skupinu je medzi osem a dvanásť ťažko robiť nejaké kompromisy. Tie budú musieť teraz hľadať poslanci. Ja ako človek si viem predstaviť aj iný počet VÚC, ale myslím si, že dvanásť je optimálne číslo.

Aký je ten váš počet?

- Šestnásť. Chcem ešte povedať, že tento počet sme neopustili dobrovoľne, ale museli sme zohľadniť aj to, že v roku 1996 sa už schválilo osem a pritom tiež zohľadniť princípy regionalizácie. Tiež sme museli rešpektovať Európsku chartu hovoriacu o tom, že by sa nemali znižovať percentá zastúpenia menšín v kraji. Pre samosprávu VÚC si viem predstaviť ich počet od dvanásť vyššie.

Zostane názov VÚC, alebo jestvujú aj iné varianty pomenovania?

- V zákonoch sa uplatňuje názov "kraj". V koncepcii je aj osobitná kapitola venovaná terminológii, kde odporúčame názov "župa". Od toho sa potom odvíja aj pomenovanie funkcionárov a podobne. Trvaním na tomto názve by sme však v tomto okamihu len načali ďalší problém. No VÚC je hrozný názov a nemal by sa používať.

Ako sa pozeráte na iniciatívu SMK s ich Podunajskom?

- Iniciatívu SMK vnímam ako reakciu na iniciatívu SDĽ. Ľavičiari povedali, že prídu s alternatívnym návrhom na osem VÚC, čo je v rozpore s uznesením vlády. Tým pádom SMK reagovalo tak, že keď jedna z koaličných strán môže predložiť pozmeňovací návrh na počet VÚC a zmenu hraníc, prečo by nemohla druhá. V prípade, že žiadna z koaličných strán nepodá pozmeňujúci návrh, domnievam sa, že SMK nebude trvať na Podunajsku.

Pri počte ôsmich VÚC ľavičiari argumentujú najmä menšími výdavkami na realizáciu. Aký je rozdiel vo výdavkoch medzi oboma variantmi?

- Zase sa používa argument, že "dvanástka" je o 2,9 miliardy drahšia. Rozdiel medzi oboma počtami územných celkov je v jednorazových výdavkoch na zriadenie štyroch úradov navyše. Ten rozdiel je, pokiaľ viem, asi 80 miliónov korún. To je podľa mňa absolútne nezaujímavé číslo vzhľadom na ostatné kritériá regionalizácie. To, čo sa hovorí o 2,9 miliardách, je diskusia o tom, či sa majú zrušiť okresné a krajské úrady a či má byť integrovaná alebo dezintegrovaná miestna štátna správa. To ale nesúvisí priamo s počtom VÚC.

Rozdielnosť sa ale črtá medzi poslancami aj v otázke volieb do samospráv. Aký návrh ste v tejto oblasti prezentovali?

- Priklonili sme sa k väčšiemu počtu volebných obvodov ako je počet okresov. Myslím si totiž, že okresy na Slovensku neboli konštruované úplne spravodlivo. Druhá vec je taká, že tu vidím väčšiu previazanosť medzi občanmi a volenými predstaviteľmi. Druhé kolo volieb vzniklo vlastne až po prerokovaní vo vláde. Čo sa toho týka, skôr by som urobil zmenu v zákone tak, aby kandidátovi na predsedu VÚC nestačilo len päťsto, ale niekoľko tisíc podpisov občanov. Ak by však stačilo tých päťsto podpisov, tak bude napríklad sto kandidátov a víťaz môže získať podporu len niekoľkých percent.

Dokedy by mali fungovať okresné úrady?

- O tomto probléme sa v poslednom čase vôbec nerozpráva. Keď sme si pozreli, aké kompetencie sa odovzdajú samospráve, čo všetko na týchto úradoch ostane a do akej miery je to efektívnejšie realizovať, tak sme navrhli zrušiť okresné úrady. Nerušíme ale len okresné úrady, ale aj dnešné krajské úrady. Namiesto nich navrhujeme úrad krajského prednostu, v ktorom bude najmä všeobecná štátna správa a integrovaný záchranný systém, kontrola dodržiavania zákonnosti v kraji.

V akom časovom horizonte sa to uskutoční?

- V koncepcii sme odporučili na konci toho trojročného obdobia. Niektoré kompetencie prejdú už zo zákona k 1. 1. 2002, iné až o rok neskôr. Potom je ešte ale treba spísať do šiestich mesiacov protokoly a majetok, lebo ten odchádza do štátu smerom k samospráve. Takže zrušené musia byť až vtedy, keď prebehnú tieto procesy. Je to otázka dvoch rokov. Teraz vám ale neviem povedať kedy a ako sa to uskutoční.

Aké veľké je riziko toho, že budúca vládna garnitúra by celý tento proces mohla zvrátiť?

- Rozhodujúce by malo byť rozhodnutie ako bude usporiadaná územná samospráva. Štát si bude svoju štátnu správu organizovať vždy podľa potrieb. To znamená, že pohyb v rámci štátnej správy bude častejší, napríklad z hľadiska vstupu do EÚ, ako aj miery ďalšej decentralizácie kompetencií. Proces v rámci štátnej správy bude prebiehať permanentne a nemal by byť prioritný. Pre mňa je rozhodujúce usporiadanie miestnej samosprávy a samosprávy VÚC.

Ktorý zákon bude, podľa vás, najproblematickejší?

- Zákony týkajúce sa majetku, financovania a decentralizácie kompetencií. Myslím si, že tu existuje veľká nedôvera v samosprávu a hľadajú sa rôzne dodatočné pravidlá, akým spôsobom vstupovať do výkonu samosprávy. Hlavne sa chce všetko uzákoniť, to znamená, že zo zákona napríklad obmedzíme hospodárenie s majetkom. Alebo chceme samospráve kontrolovať oveľa viac aj tie finančné zdroje, ktoré doteraz dostávala. Napríklad dnes mohli voľnejšie narábať s takzvanými podielovými daňami ako podľa návrhu zákona o rozpočtových pravidlách, kde nebudú môcť používať tieto dane napríklad na garanciu dlhu, ale len na krytie verejných služieb. Napríklad u kompetencií sa ukazuje, že štát si ich chce nechať priveľa. Zdá sa mi, akoby sa nechcela priznať zásadná zmena: že ide o odovzdávanie zodpovednosti napríklad za sociálne služby samospráve, a preto musíme priznať aj to, že je to naozaj samosprávna záležitosť a takzvaná originálna kompetencia.

Pokiaľ ide o balík šiestich zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy, ste z hľadiska ich prijatia parlamentom optimista alebo pesimista?

- Ešte stále som presvedčený o tom, že Slovenská republika si nemôže dovoliť neuskutočniť ďalší krok v reforme verejnej správy. Myslím si, že keby sa táto vec nedotiahla v tomto volebnom období, stane sa súčasťou predvolebných zápasov a po voľbách opätovne novým predmetom destabilizácie tejto krajiny. Tým pádom máme horšie postavenie v rámci snáh vstúpiť do Európskej únie. Je to jedno z krátkodobých kritérií, ktoré sleduje Európska komisia. V tomto smere verím, že tu bude dostatok štátnikov, ktorí zabezpečia, aby sa tento proces pohol. Budem veľmi zvedavý, aký bude výsledok prijatých zákonov v parlamente. Zatiaľ súhlasím so ZMOS-om, že sú skôr proti posilneniu samosprávy na Slovensku.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Martin Krno a Jana Matúšová