Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 24.

Veľká Británia
Počet zobrazení: 493

Veľká Británia

Vo Veľkej Británii žije 59,6 milióna obyvateľov, pričom 80 % Britov má anglickú, 9,6 % škótsku, 4,1 % írsku a 1,9 % velšskú národnosť. Dve percentá obyvateľstva má ázijský pôvod. 51,23 mil. obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu. 56,8 % obyvateľstva tvoria príslušníci anglikánskej cirkvi, 13,1 % rímski katolíci, 7 % presbyteriáni, 4,3 % metodisti, 1,4 % baptisti, 0,6 % ortodoxní. Z nekresťanských náboženstiev sú zastúpení najviac moslimovia - 1,5 %, židia - 0,8 %, hinduisti 0,7 % , sikhovia 0,4 %. Kráľovná Elizabeth II. má iba reprezentačnú funkciu. Veľká Británia nemá ako jediný európsky štát ústavu. V krajine je dvojkomorový parlament. Hornú Snemovňu lordov tvoria anglickí a škótski šľachtici. Dolná snemovňa môže vetovať zákony schválené Hornou snemovňou. Voľby sa konajú každých päť rokov. Dolná snemovňa má 651 členov, z toho 61 zastupuje škótske regióny, 40 velšské, 18 írske a zvyšok anglické.

LP (Strana práce) nadviazala na tradície chartizmu, owenizmu, trade unionizmu, družstevníctva, svojpomocných družstiev a vzdelávacieho hnutia a nikdy nemala marxistické tradície. V jej histórii súperilo tradične pravicové a ľavicové krídlo. Súčasný premiér Tony Blair patrí k pravicovému krídlu labouristov. CP (Konzervatívnu stranu) počas predsedníctva Margaret Thatcherovej volilo 90 % príslušníkov vyšších vrstiev, 75 % stredných vrstiev a 30 % robotníkov. Dnes strana stále hľadá nového charizmatického lídra. LD (Liberálni demokrati) sa do roku 1922 striedali pri moci s konzervatívcami. Udržiavajú si volebné preferencie v rozmedzí 15-20 percent.

K neparlamentným celoštátnym stranám patria euroskeptické RP (Strana referenda) a NSK (Nezávislosť Spojenému kráľovstvu), ďalej GP (Strana zelených Anglicka a Walesu), extrémne nacionalistický NF (Národný front), z ktorého sa vyčlenila BNP (Britská národná strana). CpP (Družstevná strana) spolupracuje s LP. Naľavo je orientovaná aj SL (Socialistická strana práce) a DL (Demokratická ľavica), ktorá vznikla v roku 1991 transformáciou CPGB (Komunistickej strany Veľkej Británie). Vo Veľkej Británii používajú jednokolový väčšinový volebný systém. Po posledných voľbách z júna 2001 má LP 413, CP 166 a LD 52 mandátov.

V Severnom Írsku (SI) sa z 1,632 mil. obyvateľov 50,6 % hlási k protestantom (21,25 % k presbyteriánom, 17,68 % k írskej cirkvi, 3,77 % k metodistom), 38,4 k rímskym katolíkom. Roku 1997 v Ulsteri podpísali mierovú dohodu a obnovili severoírsky parlament. Občania SI môžu rozhodovať o oblastiach vzdelávania, zdravotníctva, poľnohospodárstva, životného prostredia a hospodárskeho rozvoja. Otázky financií, bezpečnosti, armády a zahraničnej politiky ostávajú v kompetencii britskej vlády. Ku katolíckym stranám patria umiernená SDLP (Sociálnodemokratická strana práce) a predtým radikálnejšia, no dnes o zjednotenie ostrova sa usilujúca SF - Sinn Féin (My sami), považovaná za politický predvoj teroristickej organizácie IRA. Umiernených protestantov zastupujú UUP (Ulsterská unionistická strana) a PUP (Pokroková unionistická strana), no patria k nim aj liberálna APNI (Zjednotená strana Severného Írska) a mierová WC (Ženská koalícia). Radikálnych protestantov oslovujú nacionalistická DUP (Demokratická unionistická strana), probritská UKUP (Unionistická strana britského kráľovstva) a IP (Nezávislí unionisti). Mimo parlamentu stoja radikálny UDU (Ulsterský demokratický zväz), teroristickú UFF podporujúci UDP (Ulsterskí bojovníci za mier - Ulsterská obranná asociácia), UPU (Ulsterský ľudový zväz) a IRA (Írska republikánska armáda). V celoštátnom parlamente má UUP 6, SDLP 3, SF 4 a DUP päť mandátov. V regionálnom UUP 28, SDLP 24, SF 18, liberáli, PUP a WC dohromady 8, DUP 20, UKUP 5 a IU 3 mandáty.

Škótsko získalo v roku 1997 po takmer troch storočiach opäť vlastný snem s právom riešenia regionálnych otázok kultúry, vyučovania a daní. Po regionálnych voľbách v máji 1999 majú labouristi 59 mandátov, nacionálnocentristická SNP (Škótska národná strana) 35, CP 18, LD 17, SP, zelení a nezávislí po jednom. Vo Walese si v referende roku 1997 Walesania tesne odhlasovali nevýraznú autonómiu. Po regionálnych voľbách z mája 1999 má LP 28 mandátov, umiernená národná PC (Slobodný Wales) 17, CP 9, LD 8. V britskej kolónii Gibraltare stojí na čele miestnej správy guvernér, menovaný britskou kráľovnou. Jeho poradným orgánom je 15-členné Národné zhromaždenie. Pravicoví sociálni demokrati (GSDP) získali 8 mandátov a socialistickí labouristi (GSLP) 7.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama