Reklama
Refundo.sk
Reklama

Daň zo smrti

Zrušenie dane z dedičstva pre najbližších príbuzných bolo od predstaviteľov DS a ďalších pravicových - vládnych či opozičných strán - klasickým prípadom demagógie. Zdanlivo to môže prospieť všetkým, no zabúda sa, že pre radového občana nepredstavovala táto daň problém, pretože jej sadzba pri hodnote zdedeného majetku do dvoch miliónov korún bola 1 až 1,3 percenta.
Počet zobrazení: 488

Zrušenie dane z dedičstva pre najbližších príbuzných bolo od predstaviteľov DS a ďalších pravicových - vládnych či opozičných strán - klasickým prípadom demagógie. Zdanlivo to môže prospieť všetkým, no zabúda sa, že pre radového občana nepredstavovala táto daň problém, pretože jej sadzba pri hodnote zdedeného majetku do dvoch miliónov korún bola 1 až 1,3 percenta. Navyše existovali rozličné úľavy, takže radový občan za dedičstvo po rodičoch nemusel platiť viac ako niekoľko tisíc korún. Zaujímavejšie to bolo pri väčších sumách, kde táto sadzba predstavovala päť percent. Je pravda, že doteraz príjmy pre štátny rozpočet z dedičskej dane neboli mimoriadne vysoké, no najmä preto, že skutočne mimoriadne bohatí ľudia sa u nás objavili až v poslednom desaťročí a teraz sú ešte čulými päťdesiatnikmi.

Dedičská daň sa vyberá pomerne dobre. Všetci majú záujem nechať si potvrdiť nadobudnutie dedičstva, a tak si nemôžu dovoliť jeho hodnotu zatajovať či znižovať. Nedá sa tu veľmi podvádzať. Možno práve to je dôvod, prečo sa mnohým nepáči. Touto daňou sa aspoň trocha vyrovnáva reálna nespravodlivosť, že sa ktosi narodí do bohatej rodiny, a druhý nie. Nie je to totiž žiadna zásluha či vyjadrenie rozdielnych schopností človeka, ktoré sú podľa pravicových ideológov ospravedlnením sociálnej nerovnosti. Navyše, na Slovensku po skúsenostiach s privatizáciou nepanuje presvedčenie, že sa k bohatstvu dá vždy prísť len čestným spôsobom. Naopak, bolo tu prítomné rozkrádanie štátneho majetku takého rozsahu, že pri hľadaní prirovnania na našom území musíme zrejme ísť až do 13. storočia, keď kráľ Ondrej II. v opileckom ošiali rozdával svojim kumpánom kráľovské hrady. Tým, mimochodom, vytvoril vrstvu magnátov, ktorá dominovala v uhorskom politickom živote až do začiatku 20. storočia! Daň z dedičstva vôbec nie je nemravná ani výnimočná. Rovnakým spôsobom by sme mohli napadnúť všetky dane. Prečo štát napríklad vyberá dane z príjmov, z alkoholu, motorových vozidiel, pridanej hodnoty a naopak, prečo nevyrubuje daň z hlavy, zo soli, mobilných telefónov, počítačov, prečo sme zrušili vnútorné clá? Odpoveď: štát musí určiť viaceré činnosti, ktoré zdaní, aby mal finančné prostriedky na plnenie svojich základných funkcií.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama