Čaká nás nová skúsenosť
Dvanásť rokov po zrušení krajských národných výborov pristupujeme na Slovensku k voľbám do samosprávnych orgánov vyšších územných celkov. Zákon o tom prijala 4. júla tohto roku Národná rada SR po zdĺhavej a zložitej diskusii s mimoriadne hlučným vyústením, týkajúcim sa najmä počtu samosprávnych krajov.
Možno by sa ešte i dnes debatovalo o revízii tejto právnej normy, keby šéf parlamentu Jozef Migaš nevypísal na 1. decembra prvé kolo "regionálnych" volieb. V opačnom prípade by sa rozbehnutie reformy verejnej správy posunulo o niekoľko mesiacov a pravdepodobne by sa musela dotiahnuť (ak by sa vôbec doťahovala) až v budúcom volebnom období za podstatne inej konštelácie politických hviezd a súhvezdí. Občania SR, ale aj cudzinci, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt a najneskôr v deň konania volieb dovŕšili 18 rokov, dostanú šancu vybrať si z množstva kandidátov do krajských zastupiteľstiev. Celkovo sa volí 401 poslancov. Súčasne si zvolíme predsedov ôsmich samosprávnych krajov, ktorým zrejme aj na základe historických tradícií prischne zľudovelý titul župan. Ak v prvom kole nedostane žiadny z kandidátov na župana vyše 50 percent hlasov, do druhého kola, ktoré sa pravdepodobne uskutoční 15. decembra 2001, postúpia dvaja najúspešnejší uchádzači.
Ako to bude v Bratislave
Po uzávierke tohto čísla SLOVA ešte niekoľko hodín ostali otvorené možnosti na vytváranie koalícií, spresňovanie kandidátok a kandidátov na osem kresiel županov. No v každom prípade sa už dali zovšeobecniť určité tendencie. Vznikla hranica medzi pravicovými a centristicko-ľavicovými blokmi. Bolo by to však iba povrchné videnie, pretože jednotlivé oblasti našej republiky majú svoje špecifiká (nielen etnografické), ktoré sa líšia od celoštátnej politickej štruktúry. Niektorí analytici už bijú na poplach, ale výsledky hlasovania z 1. decembra nemusia automaticky navodzovať situáciu, ktorá môže vzniknúť po parlamentných voľbách v budúcom roku.
Najjednoznačnejšie, priam bipolárne sa pre voličov vykryštalizovala ponuka v Bratislavskom kraji. Tu sa vytvorili dve veľké koalície, všeobecne označované priam osudovo za stredopravú (SDKÚ/KDH/ DS/SMK/ANO) a tzv. stredoľavú (HZDS-ĽS/SDĽ/Smer/SOP/SZS). Nie je to tak dávno, priam niekoľko dní, čo sa seriózne uvažovalo aj o koalícii SDKÚ/SDĽ/Smer s kandidátom na post župana s bývalým rektorom Slovenskej ekonomickej univerzity Jurajom Šternom, ktorý je ako bezpartajný poslancom Mestského zastupiteľstva v Bratislave za SDĽ. Miestna SDKÚ sa napokon rozhodla, že vstúpiť už do vytvorenej pravicovej koalície KDH/DS/SMK/ANO s tým, že podporí na funkciu predsedu samosprávneho kraja niekdajšieho ministra kultúry v Moravčíkovej vláde za KDH, herca a úspešného manažéra Novej scény, neskôr i Divadla West Ľuba Romana, ktorý však tentoraz vystupuje v tričku ANO.
SDKÚ uprednostnila Ruska
V tejto situácii zamiešal karty pomerne populárny petržalský starosta a poslanec NR SR Vladimír Bajan. Vo veľkolepo propagovaných primárkach SDKÚ neprešiel v súboji s verejne málo známym priateľom kontroverzného námestníka primátora hlavného mesta SR Romana Vavríka Petrom Gandlom. Preto uvažoval o nezávislej kandidatúre, pravda s podporou iných strán. Napokon sa SDKÚ i Bajan poslušne zaradili do košiara pravicových síl. Je zaujímavé, že po počiatočných rokovaniach s SDĽ bratislavskí náčelníci SDKÚ dali prednosť donedávna zatracovanej Ruskovej Aliancii nového občana, pričom sa ani neusilovali diplomaticky zakrývať, že im ide o využitie TV Markíza v predvolebnej kampani. ANO dopredu verejne vyhlásila, že pri zostavovaní volebných koalícií nemieni rokovať s HZDS-ĽS, KSS a SDĽ. Práve títo politickí predstavitelia a ich mediálni "spolupracovníci" vzápätí spustili kampaň proti SDĽ, že zradila svojich partnerov vo vládnej koalícii a kolaboruje s mečiarovcami, hoci sami s ňou na regionálnej úrovni na celom Slovensku odmietli spolupracovať a tým ju vytlačili z možnej užšej spolupráce s ostatnými vládnymi stranami na regionálnej úrovni. Ľavicoví demokrati sa napokon rozhodli, že v troch krajoch pôjdu do koalície so súčasnou opozíciou a SOP (Bratislava, Nitra, Košice), v ostatných piatich budú postupovať s väčším rizikom samostatne.
Pôvodne mala v Bratislave tzv. stredoľavá koalícia vyjsť s Jánom Turňom, ktorý prednáša na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského molekulárnu biológiu. Sám sa však prezieravo vyjadril, že ak sa nájde prijateľnejší kandidát na župana, vďačne mu uvoľní miesto. Taký sa našiel: najobľúbenejší slovenský politik v ponovembrovom období, vtedajší predseda vlády Milan Čič, ktorý sa neskôr stal prvým predsedom Ústavného súdu SR a teraz zastáva funkciu 1. podpredsedu strany Stred. Za svoj hlavný cieľ stanovil vytvorenie podmienok pre sociálne a právne istoty občanov, boj proti kriminalite, korupcii, za skvalitnenie služieb a cestovného ruchu. Turňa by mal byť jeho zástupcom. V metropole na Dunaji stoja proti sebe relatívne rovnako silné bloky, a teda všetko ostáva otvorené.
Národniari outsidermi
Okrem Bratislavského kraja SDĽ uzavrela koalície v Nitre (s HZDS-ĽS a Smerom), pričom podporí na post župana vysokoškolského pedagóga Milana Belicu, a v Košiciach, kde ide do regionálnych volieb s HZDS-ĽS SOP. Spoločným kandidátom na predsedu samosprávneho kraja sa stal bývalý prezident KOZ SR, súčasný poslanec NR SR a krajský predseda HZDS-ĽS Alojz Engliš. V meste pod Zoborom sa pôvodne uvažovalo o širokej koalícii aj s SNS. Boli to však práve predstavitelia Mladej demokratickej ľavice, ktorí v Republikovom výbore SDĽ rázne varovali pred týmto pochybným spojenectvom. Veď rok čo rok organizujú demonštrácie proti vyznávačom ľudáckeho režimu, a teraz by sa mali s nimi bratríčkovať?! Argumenty, že ak sa všetky slovenské strany nedajú dokopy, SMK získa väčšinu poslaneckých kresiel, nezabrali. Triumfovali zásadní. Pri konečnom hlasovaní okrem dvoch Nitrančanov, ktorí iniciovali koaličnú spoluprácu s malíkovcami, boli všetci ostatní proti.
Tento zvrat vo vývoji prekvapujúco podporilo aj HZDS-ĽS, ktoré nielenže uprednostnilo v koalícii v Nitrianskom kraji SDĽ pred SNS, ale vypovedalo jej spoluprácu i v Trnavskom vyššom územnom celku. Národniari sa tak stali outsidermi nastávajúcich regionálnych volieb. Nielenže idú vo všetkých krajoch sami, ale sa rozdelili na "pravú" a "nepravú" (?) SNS. Tak sa v žilinskom regióne ocitnú ako nezmieriteľní súperi na post predsedu samosprávneho orgánu šéfka SNS Anna Malíková a exminister obrany, súčasný starosta Podbielu a poslanec Ján Sitek. Predseda PSNS, žilinský primátor Ján Slota bude kandidovať na poslanca regionálneho parlamentu, tak isto ako ďalší členovia NR SR, ktorí prešli na jeho stranu. V Banskej Bystrici a v Trnave podporia kandidátov HZDS-ĽS, kým Malíkovej SNS, s výnimkou Trnavského kraja, stavia vlastné osobnosti.
Uplynulú sobotu rokovali v Liptovskom Mikuláši a v Martine ústredné rady oboch na život a na smrť znepriatelených strán. Obe však opäť dokázali svoju nezodpovednosť (podobne ako pred niekoľkými mesiacmi DS), keď osobné animozity v predvečer regionálnych volieb a rok pred parlamentnými dostali prím pred záujmami ich skalných sympatizantov, ktorí to "pravým" i tým druhým národniarom zrejme dajú pocítiť. Aj ich možní volební spojenci by sa v uplynulých dňoch veľmi ťažko rozhodovali, s ktorými skupinami zo SNS vlastne majú rokovať, keď ani tí či oní národniari nevedeli preukázať, akou podporou disponujú v tom-ktorom kúte Slovenska.
Triedenie duchov
Vznik pravicových koalícií vo väčšine VÚC prispeje k formovaniu štandardného politického spektra na Slovensku. Ich politické programy, ako aj praktická politika sú si veľmi blízke, v podmienkach regiónov, miest a obcí sa i prípadné rozdielne odtienky tlmia. Vyzerá to, že počiatočná nevraživosť medzi KDH a SDKÚ sa týkala skôr ich politických špičiek ako funkcionárov na vidieku. Avšak ani tento proces zatiaľ netreba preceňovať. Kresťanskí demokrati sa na svojom 13. sneme, ktorý sa konal uplynulý víkend v Nových Zámkoch, s konečnou platnosťou rozhodli, že do budúcich parlamentných volieb pôjdu sami.
Tzv. stredoľavé koalície vo voľbách, ktoré prebehnú na základe princípu, že v jednom volebnom obvode víťaz berie všetko, sú vlastne z núdze cnosť. Miesto v nich našli neextrémistické opozičné subjekty a strany, ktoré najviac utrpeli svojou účasťou vo vláde, keď bola nútená za tri roky prijať množstvo nepopulárnych opatrení. Umiernený tón, pre ktorý sa - na rozdiel od SNS - rozhodlo HZDS-ĽS, a Mečiarov zásadný obrat vo vzťahu k vstupu Slovenska do NATO, nepochybne zvýšia koaličný potenciál tohto hnutia, aj keď ho ešte pred niekoľkými mesiacmi líder Smeru Robert Fico označil za nulový. Prispeje to aj k určitému zlepšeniu pošramoteného medzinárodného imidžu HZDS-ĽS. To, že dalo pred regionálnymi voľbami svojej doterajšej súputníčke - SNS košom, má pripraviť vhodnejšiu atmosféru aj po budúcoročných voľbách do NR SR.
A čo ostatní?
Predstavitelia Smeru na základe celoštátnych výskumov verejnej mienky pristupovali v rokovaniach s menšími politickými stranami mimoriadne ambiciózne, až arogantne. Prehnané požiadavky na počet kandidátov za poslancov regionálnych parlamentov prekazili vytvorenie viacerých širších koalícií s SDĽ (napríklad v Banskej Bystrici a Prešove). Na druhej strane ukázali, že tzv. nových tvárí má Ficova strana na vidieku oveľa menej, ako sa tvrdí. Sčasti ide o odštiepencov, nespokojných podnikateľov z SOP (tí hľadajú miesto aj v ANO) alebo ZRS, medzi ktorými nechýbajú ani členovia Mečiarových akčných trojek, ktoré po voľbách v roku 1994 vykonávali v okresoch smutne známe personálne čistky. Postupný rozklad SOP charakterizuje aj to, že v hlavnej bašte tejto strany - Košickom kraji - sa o nomináciu na župana uchádzali ako nezávislí kandidáti jej bývalí či ešte i súčasní členovia - poslankyňa Katarína Čižmáriková, prezidentov hlavný poradca Ján Bílek, či prednosta krajského úradu Štefan Vranovský. Pomaly sa strácajúca SDSS ide do regionálnych volieb takmer všade samostatne, iba v Trenčianskom kraji sa dohodla na trojspolku s rovnako slabou Stranou zelených na Slovensku a Škultétyho Sociálnodemokratickou úniou Slovenska. SDĽ sa v súčasnosti síce v nijakom prípade nemôže hrdiť vysokými preferenciami, zato počas rozhovorov s potenciálnymi partnermi vo viacerých regiónoch využívala kredit svojich odborníkov, skúsených pracovníkov štátnej správy i samosprávy. Niekde rokovania vyústili do úspešného konca, inde nie.
Až prvého decembra sa ukáže, či sa tieto historické voľby budú viac podobať na parlamentné a občania uprednostnia krúžkovanie podľa straníckeho princípu, alebo na komunálne, kde zohráva veľkú úlohu osobnosť jednotlivých kandidátov. Do hry môžu vstúpiť aj nezávislí, najmä primátori a starostovia, z ktorých sa viacerí tešia podpore ZMOS-u. Iste zaznamenáme výrazné rozdiely medzi obcami, mestečkami a väčšími sídlami, kde vládne určitá anonymita. Takmer všetci odborníci na túto oblasť však varujú pred nízkou účasťou voličov. Tá sa môže, podľa odhadov, pohybovať od 40 do 60 percent. Nepochybne k tomu prispelo aj to, že zákony o vytvorení VÚC, o voľbách do ich orgánov, ale aj ostatné právne normy týkajúce sa presunu právomocí štátnej správy na samosprávy, sa prijali na poslednú chvíľu a, až na niekoľkých zasvätených, tomu málokto dobre rozumie. Prvé regionálne voľby v samostatnej Slovenskej republike budú krokom do neznáma, ktorý sme však raz museli urobiť, ak to myslíme vážne s decentralizáciou moci, prehĺbením demokracie a rozvojom občianskej spoločnosti.
Strany a koalície kandidujúce v regionálnych voľbách a ich nominanti na županov:
Bratislavský kraj SDKÚ/KDH/DS/SMK/ANO - Ľubo Roman, herec, exminister kultúry HZDS-ĽS/SDĽ/Smer/SOP/SZS - Milan Čič, bývalý premiér a predseda Ústavného súdu SR SNS - Jaroslav Paška, poslanec, exminister školstva SDSS - Rastislav Blaško, európsky regionálny koordinátor
Trnavský kraj HZDS-ĽS/Smer/SOP - Peter Tomeček, predseda krajského predstavenstva HZDS-ĽS (podpora PSNS) KDH - Ján Báňas, krajský koordinátor hnutia SDĽ - Peter Bohunický, poslanec, predseda krajskej organizácie strany SMK - József Kvarda, poslanec, starosta Čenkoviec SDKÚ - Zoltán Horváth, prednosta okresného úradu SNS - podpora nezávislého kandidáta Petra Ryšku, starostu Jaslovských Bohuníc
Nitriansky kraj HZDS-ĽS/SDĽ/SOP/Stred - Milan Belica, vysokoškolský pedagóg, nestraník SDKÚ/DS/KDH - Tibor Tóth, vedúci Úradu vlády SR SMK - Miklós Fehér, poslanec Smer - Peter Oremus, krajský predseda strany SNS - Peter Lisý
Trenčiansky kraj SDKÚ/KDH/DS - Anna Záborská, poslankyňa za KDH HZDS-ĽS - Štefan Štefanec, primátor Dubnice nad Váhom SDĽ - Dominik Gahér, prednosta krajského úradu SNS - Rudolf Kocnár SOP/ANO - Jozef Žiška, primátor Trenčína Smer - Peter Palko
Žilinský kraj KDH - Jozef Rizman, riaditeľ Prvej komunálnej banky v Ružomberku SDĽ - Milan Gacík, štátny tajomník ministerstva kultúry SDKÚ/DS/ANO - Branislav Orava, poslanec za SDKÚ HZDS-ĽS - Jozef Tarčák, poslanec, bývalý štátny tajomník ministerstva školstva SOP - Ivan Budiak, štátny tajomník ministerstva vnútra PSNS - Ján Sitek, poslanec, exminister obrany, starosta Podbielu SNS - Anna Malíková, predsedníčka strany, poslankyňa Smer - Martin Nemčok, finančný poradca
Banskobystrický kraj HZDS-ĽS/Smer - Milan Marčok, vysokoškolský pedagóg (podpora PSNS) SDKÚ/KDH/DS/ANO - Jozef Mikuš, viceprimátor Zvolena SDĽ - Pavol Sečkár, prednosta krajského úradu SNS - Viliam Oberhauser, poslanec, exminister lesného a vodného hospodárstva SZS - Ladislav Ambróš, poslanec SMK - Richard Hamerlík Strana rómskej koalície - Ladislav Fizík
Košický kraj HZDS-ĽS/SDĽ/SOP - Alojz Engliš, poslanec za HZDS-ĽS, bývalý prezident KOZ SR SDKÚ - Alojz Rajnič KDH/DS/ANO - Rudolf Bauer, poslanec SMK - Rozália Múdra Smer - Jaroslav Buček SDSS - Pavol Mutafov, starosta m. č. Košice-západ SNS - Karol Alexa, podnikateľ
Prešovský kraj HZDS-ĽS/Smer - Peter Chudík, poslanec, krajský líder HZDS-ĽS SDKÚ/KDH/ANO - Juraj Kopčák, primátor Prešova za SDKÚ SDĽ - Milan Benč, prednosta Okresného úradu v Prešove DS - Jozef Kužma, poslanec SNS - Peter Bizovský, zástupca riaditeľa nemocnice (Údaje v čase uzávierky SLOVA)
