Príde čas, keď bude neskoro

Rok vo funkcii je príležitosť na bilancovanie. Hoci v okolitých krajinách sa najväčšej úcte teší hlava štátu, ani vy, ani váš predchodca nepatríte medzi najobľúbenejších politikov. Čo je príčinou takej nízkej autority inštitútu prezidenta republiky v našich končinách? Myslím si, že treba rozlišovať medzi autoritou a popularitou. Autorita sa nerovná popularite, pretože, ak by som chcel byť populárny, tak by som robil predovšetkým to, čo chce koalícia.
Počet zobrazení: 1328

Rudolf Schuster
Narodil sa 4. januára 1934 v Košiciach. Vyštudoval inžinierske staviteľstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Od roku 1960 vystriedal viaceré zamestnania, či už ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave, asistent Ústavu hydrológie a hydrauliky SAV, vedúci investičného oddelenia VSŽ a iné. V rokoch 1983 - 1986 stál po prvýkrát ako primátor na čele Košíc. V rokoch 1986 - 1989 bol predsedom Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach. V revolučných mesiacoch 1989 - 1990 bol predsedom Slovenskej národnej rady, potom dva roky pôsobil ako veľvyslanec ČSFR v Kanade a až do roku 1994, keď ho opäť zvolili za primátora Košíc, pracoval na Ministerstve zahraničných vecí SR. V apríli 1998 založil Stranu občianskeho porozumenia a stal sa jej predsedom. Po septembrových voľbách toho istého roku vykonával funkciu poslanca NR SR. V druhom kole prvých priamych prezidentských volieb 29. mája 1999 ho zvolili za prezidenta Slovenskej republiky. Sľub zložil na slávnostnej inaugurácii 15. júna toho istého roku. Dvadsaťšesť rokov bol členom KSS, vystúpil z nej až v roku 1990. Napísal 15 kníh najmä z prostredia východoslovenského regiónu, rozhlasové hry, literárno-dramatické pásma, scenáre k dokumentárnym filmom. Bol kameramanom i režisérom televíznych cestopisných dokumentov (Japonsko, Izrael, Vietnam, Brazília, Kanada). Vynikajúco hovorí po nemecky, maďarsky, rusky a anglicky. Je ženatý, má dve deti a dve vnučky.

Rok vo funkcii je príležitosť na bilancovanie. Hoci v okolitých krajinách sa najväčšej úcte teší hlava štátu, ani vy, ani váš predchodca nepatríte medzi najobľúbenejších politikov. Čo je príčinou takej nízkej autority inštitútu prezidenta republiky v našich končinách?

Myslím si, že treba rozlišovať medzi autoritou a popularitou. Autorita sa nerovná popularite, pretože, ak by som chcel byť populárny, tak by som robil predovšetkým to, čo chce koalícia. Musel by som im slepo slúžiť, chváliť ich, akí sú dobrí a mal by som možno také isté percentá, ako tí, ktorí sa takto presadzujú. Musel by som hovoriť ľuďom to, čo chcú počuť a nie to, čo osobne cítim a vidím. Takže to, čo ste spomínali, nie je pre mňa žiadne hodnotenie. Veď ja som bol už dosť populárny na predchádzajúcom mieste ako primátor, i ako politik, predseda Strany občianskeho porozumenia. Vôbec mi to vtedy nevadilo, nezakladal som si na tom, rovnako, ako si na tom nezakladám ani dnes. Ľudia potrebujú čas, aby ma lepšie spoznali, pretože, bohužiaľ, jeden z dôvodov je aj ten, že majú o mne nedostatok informácií, o mojej činnosti vedia len veľmi málo. Neviem z akých dôvodov, v čích rukách to je. Ale mám isté informácie, a práve preto ma to ani neprekvapuje, nezaujímam sa o to. Ja musím mať predovšetkým pocit, že konám pre túto republiku ako celok, že nekonám pre skupiny, pre koalíciu, pre opozíciu. Pokiaľ robia v záujme celého Slovenska - podporím, pokiaľ nie - ani za svet. Mám vlastný, samostatný koncept svojej činnosti a vždy ho budem mať, aj keď sa nebude stotožňovať ani s názorom koalície, ani s názorom opozície. Ak chcú odo mňa občania počuť práve to, čo by radi počuli, tak im to nepoviem, ak to nie je pravda. Radšej pevne zostanem na svojom mieste, vlastné princípy a zásady nemením. Čas potvrdí, kto mal pravdu.

Čo považujete za svoj najväčší doterajší úspech v úrade hlavy štátu a na čo by ste, naopak, radi zabudli?

Nemám mimoriadne pocity o veľkých úspechoch, ani o veľkých prehrách, pretože som človek, ktorý žije na zemi a ktorý si stavia reálne ciele. Preto nemôžem mať ani veľké prehry, ani veľké výhry. Ale to neznamená, že by som bol opatrný. Prišiel som s novými myšlienkami zmierenia, doteraz som urobil, čo som vedel. Nedávam tomu pokoj, pokračujem. K mojej iniciatíve sa pripájajú náboženské obce, mimovládne organizácie, ZMOS a ďalšie a ďalšie. Tí, ktorých by som si najviac želal, aby sa pripojili, sú politici v parlamente. Mohli by tiež trochu zmeniť svoj vzťah, správať sa kultúrnejšie. To zatiaľ neviem ovplyvniť, to je otázka ľudského charakteru. Prišiel som so štátnou doktrínou, s ideou, že Slovensko by malo mať, tak, ako iné ústavné krajiny, svoj jasný zámer na 8-12 rokov. Nevzdávam sa tejto myšlienky. Zasa narážam na nepochopenie u koalície, pretože si myslia, že sú najlepší, urobili si strednodobý plán, ktorý si schválili. Keby však došlo k voľbám a politickým zmenám, začínali by sme od nuly, pretože tí noví by to zase neprijali. Nevzdávam sa toho, budem pokračovať.

Po vašom odchode zo strany SOP sa mediálne vyostrili vaše vzťahy s Pavlom Hamžíkom, hoci znalci tvrdia, že nikdy neboli zvlášť srdečné. On vraj inklinoval viac k liberalizmu, kým vy ste sa snažili SOP priblížiť skôr k sociálnej demokracii...

Kým som bol v SOP, smerovanie bolo jednoznačné, teda od stredu naľavo a ak sa na kongrese dohodnú, že to zmenia, je to ich vec. Ja do politiky SOP už nevstupujem, hoci je to strana, pri zrode ktorej som stál. Nepovedal by som, že máme zlé vzťahy s terajším predsedom SOP, môžeme mať rozdielne názory na určité veci, ale to je v uhle pohľadu. Veď pán Hamžík je aj podpredsedom vlády, nemusím s ním vo všetkom súhlasiť.

Pán Hamžík sa však rozpormi na rozdiel od vás ani veľmi netají...

Nuž, ale samozrejme. Opakujem, rozdielne názory môžeme mať, ale to neznamená, že by sme sa mali na seba hnevať. Ak má iný názor na nejaké moje konanie, je to jeho vec, ja ho mám tiež. On je teraz predsedom zodpovedným za ďalší vývoj Strany občianskeho porozumenia. Ak sa tie zmeny ukážu ako úspešné, tak im to iba želám.

Nielen Pavol Hamžík, ale vládne strany ako také sa netaja kritickým postojom, v niektorých prípadoch až odporom voči viacerým vašim krokom. Akoby zabudli, že práve túto neúctu voči hlave štátu vyčítali predchádzajúcej vláde. Nezdá sa vám, že podobne, ako Michal Kováč, aj vy začínate mať, chtiac-nechtiac, bližšie k opozícii, ako ku koalícii?

Nemám ten pocit. Len určití páni z vládnej koalície, ktorí už v čase predvolebnej prezidentskej kampane, keď sa stavali kandidáti, skúšali preraziť so svojimi koňmi, nevedia stráviť fakt, že ma občania zvolili. Títo páni ma nikdy nepodporili, takže ma ani neprekvapuje, že by na mojom mieste radi videli niekoho iného. To je ich problém. Našťastie, reprezentujú malú vrstvu voličov a uvidíme, ako obstoja pri najbližších voľbách, či vôbec ešte budú v parlamente. Takže, tí ma nevzrušujú, poznám ich konanie. Myslím, že nastal čas, aby si aj oni nastavili zrkadlo, čo urobili od revolúcie, odkedy sú v parlamente a vo všelijakých funkciách, prečo ich ľudia nevolia. Okrem toho musím povedať, že ma nikdy nevzrušovalo SME, Domino fórum, Plus 7 dní, Korzár, ktoré majú jasnú orientáciu a ktoré nikdy nič pozitívne nenapísali. Sám som im povedal, že ich nečítam. Keď som bol primátor, tiež mi nevedeli prísť na meno. Koniec koncov, voľby dopadli celkom iným spôsobom, ako chceli. Musia si uvedomiť, že oni, našťastie, nerozhodujú, a ani ich čitatelia. Keď budú najbližšie voľby, potom budú mať šancu to ovplyvniť. A že namiesto zjednocovania svojimi príspevkami rozbíjajú, že sú jednostranní, nespravodliví, že dokonca klamú...

To je ich vizitka, je to závisť, nič viac. Viac ma prekvapuje, že niektorí novinári, ktorých som považoval za veľmi serióznych, sa prepožičiavajú na takéto veci. Ale je to, samozrejme, v rukách majiteľov novín a šéfredaktorov. Mňa s tým neodradia. Nemám bližšie k opozícii, o to sa nikto nemusí obávať. Na druhej strane si však nenechám diktovať od koalície len preto, aby o mne pekne písali, aby som bol iba taký poslušný prezidentík. Aby som počúval, čo mi radia, akých ústavných sudcov mi odporúčajú vymenovať, aké vyznamenanie mám komu dať, kedy sa mám ako vyjadriť. Keby som odmietol prijať pána Mečiara, keby som o opozícii hovoril len to najhoršie, bol by som jeden dobrý prezident, určite by mi stúpli preferencie. Nie, ja to neurobím, asi ma zle poznajú. Život to časom potvrdí a najlepšiu odpoveď dostanú pri voľbách. Ako sa správali, aj voči prezidentovi, akí boli objektívni, akí poctiví, ako hodnotili udalosti, ako pomohli ľuďom. Počkajme si.

V každom prípade vaše časté stretnutia s predsedom HZDS podľa niektorých pozorovateľov prekračujú hranice dobrého vkusu. Verejnosť tieto schôdzky dokonca vníma tak, že sa konajú častejšie, ako stretnutia s najvyššími ústavnými činiteľmi, s premiérom a predsedom parlamentu.

Je v tom malý rozdiel, že totiž ústavní činitelia nemajú záujem o stretnutie so mnou, kým pán Mečiar má. Ak by to bolo opačne, tak potom by som súhlasil s tými, ktorí kritizujú. Ale ak pán Mečiar prejaví záujem a oni nie, ak sa cítia takí suverénni, že sa nepotrebujú stretnúť a čakajú, že sa budem ja informovať o tom, čo prinieslo zasadnutie vlády, nemám k tomu viac čo dodať. Veď ja sa výsledky dozviem iba z novín, a pritom by som mal mať ako hlava štátu najlepšie informácie. No dobre, aj tak sa dá, lenže potom to vyzerá tak, že keď nie sú informácie a reagujem podľa toho, čo viem, tak sa to niektorým nepáči. Myslím si, že prezident by mal mať informácie, že napríklad štát ide zaviesť víza voči Ukrajine, a pritom sa hovorilo, že hlavy štátov V4 budú koordinovať tento postup. Nikto mi nič nepovedal a ja som sa to dozvedel z novín. To je tiež dôkaz toho, kto si ako predstavuje úctu k hlave štátu a spoluprácu medzi najvyššími ústavnými činiteľmi. Nesťažujem si, to hovorím len ako fakt. Na druhej strane, mohol by som uviesť množstvo prípadov, kedy by bolo dobré sa stretnúť. Pýtam sa, prečo by nemohol premiér prísť za prezidentom a povedať "pripravujeme to a to, aký máš na to názor", alebo aspoň o tom poskytnúť malú informáciu, nech o tom viem.

Ak dovolíte, vrátim sa k Vladimírovi Mečiarovi. Akým dojmom na vás pôsobí jeho politika?

To, akým dojmom na mňa pôsobí, je až druhá vec. Pre mňa je dôležité, že zatiaľ je predsedom najsilnejšej opozičnej politickej strany. To je fakt, ktorý nikto nemôže poprieť. Ak sa on chce stretnúť, tak ja sa s ním tiež chcem stretnúť. Druhá vec je tá, že keď on niečo žiada, či tomu vyhoviem, alebo nevyhoviem. Myslím si, že je lepšie sa stretnúť a informovať sa, ako ho ignorovať, hoci niektorí páni z koalície by to chceli, a tým pádom by som mu ja ešte pomohol naháňať preferenčné hlasy. Práve to neurobím.

Nepokúšali ste sa predsedu HZDS nejakým spôsobom odhovoriť od referenda za predčasné voľby?

Robil som to od začiatku. Myslel som si, že teraz, keď sme sa stretli naposledy, sa tak stane. On je presvedčený, že to referendum treba vykonať. Povedal som, že ja neverím v úspech tohto referenda a odhováral som aj od ich aktivít, ktoré sa chystajú robiť. Žiadne protesty neprispejú k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi koalíciou a opozíciou. Nič viac však nemôžem robiť, len ho o to požiadať.

V poslednom čase sa zdá, že ste rezignovali na úlohu aktívnejšie vstupovať do politického života. Pritom ešte pred nástupom do funkcie ste zdôrazňovali, že nemienite byť podávačom rúk.

Myslím si, že som v tom neprestal, stretávam sa s predstaviteľmi politických strán. Ak si niektoré koaličné strany myslia, že to nie je potrebné, chcel by som im dôrazne odkázať, že príde čas, keď si spomenú na to, že je chyba, keď sme sa nestretávali. Pretože tým, že sa nestretávame, máme menej informácií. A môžem potom hodnotiť niektoré veci aj z titulu nedostatočnej informovanosti z ich strany.

Myslíte si, že okrúhle stoly sú vhodným spôsobom riešenia problémov tohto štátu? Nechcem to umelo prirovnávať, ale český prezident Havel vedel vždy účinne vstúpiť do rozhádanej politickej scény svojím či už zásadným stanoviskom, alebo vlastným návrhom riešenia.

Myslím si, že česká politická scéna je celkom iná, ako naša. Nerád by som ju porovnával, takisto by som nerád porovnával postavenie pána prezidenta Havla v Českej republike. Myslím si, že ak by som ho chcel kopírovať, urobil by som chybu. Jednak mi to nie je blízke, som iný, pracoval som ako primátor, preto som zvyknutý na vecné hodnotenie problémov, na konkrétne riešenia. Nemyslím si, že to, čo som sľúbil, nerobím. Rozdiel je len v tom, že kým na začiatku bol záujem, teraz nie je. Najmä zo strany niektorých koaličných strán. A oni musia vedieť, prečo nie je záujem. Niekto povie, že to nemá význam. Dobre, nemá to význam, nemusíme sa stretnúť. Ale príde čas, kedy poviem "vtedy sme to mohli robiť a nechceli ste, no teraz je neskoro". Takže si musí každý uvedomiť, že teraz je čas na riešenie vecí a nie vtedy, keď horí, alebo keď je po funuse, vtedy za mnou zbytočne budú chodiť, aby sme si sadli. Nikomu to nevyčítam, ale mám svoju povinnosť pokúsiť sa o to. To robím. Znovu vyzvem všetky strany, najprv sa stretneme koaličné strany a potom, ak budú súhlasiť, tak sa stretnú aj spolu s opozičnými stranami. Ak to odmietnu, nezvolám toto stretnutie, nemá to význam.

Pán prezident, myslíte si, spýtam sa vás teraz priamo, zvláda premiér svoju funkciu?

Zvláda ju s problémami, pretože sa všeličo odohralo. Myslím si, že teraz aj v súvislosti so založením novej strany musí venovať veľa energie tejto problematike, čo tiež odpútava pozornosť od riešenia hlavných problémov. Je, samozrejme, na koalícii, aby si spolu vyhodnotili činnosť vlády ako celku. Teraz príde na rad hodnotenie našej prípravy na vstup do OECD, či sa tam vôbec v lete dostaneme. Ak nie, musia sa z toho urobiť analýzy, vyvodiť závery voči konkrétnym osobám, ktoré mali splniť určité veci voči zahraničiu a neurobili to. Som presvedčený, že vláda si urobí hĺbkovú analýzu a verejnosť sa veľa dozvie.

Sú už predsa jasné signály, že tohto roku sa Slovensko do OECD nedostane. Kto podľa vás nesie za tento vážny neúspech najväčšiu zodpovednosť?

Myslím si, že predovšetkým tí, ktorí pracujú v hospodárskej politike, pretože toto sú veci veľmi blízke ekonomike. Nechcem označovať konkrétne osoby, to musí urobiť vláda. Musí si sadnúť a kriticky zhodnotiť všetky kroky, ktoré mali byť splnené pred tým, než došlo k hodnoteniu nášho vstupu do OECD, či už v prvom polroku, alebo ku koncu roka. Ale už teraz by malo byť jasné, a vláda by to mala povedať, kto urobil chyby a aké, kto za ne zodpovedá a aké budú z toho závery.

Chcete vari naznačiť, že za tento výsledok zodpovedá predovšetkým podpredseda vlády pre ekonomiku?

Myslím si, že vicepremiér Ivan Mikloš má k tomu najbližšie. Do akej miery je tam podiel ďalších ekonomických ministrov, to mi je ťažko posúdiť. To musia vedieť vo vnútri vlády, ako mali prerozdelené konkrétne čiastkové úlohy, za ktoré zodpovedajú jednotliví ekonomickí ministri a na základe toho by potom mali byť urobené aj celkové vyhodnotenia a patričné závery. To už je úloha predsedu vlády, aby to vo vláde vyhodnotil.

Ako hodnotíte, dá sa povedať s odstupom času, hlasovanie predsedu parlamentu o vyslovení nedôvery premiérovi?

Bolo to neobvyklé hlasovanie, pre mňa samého prekvapujúce, neočakával som ho, ale myslím si, že teraz je dôležité, aby sa vrátili do koaličnej rady, aby si tieto veci vydiskutovali na tejto pôde. A zrejme je jasné, že ak tak pán Migaš hlasoval, mal na to mandát odsúhlasený svojimi straníckymi orgánmi.

Práve, že nemal....

Ja neviem. Keď nemal, tak potom je to na nich, aby si z toho urobili patričné závery. Ak ich neurobia, alebo je tam iný názor, je to predovšetkým vnútorná záležitosť SDĽ. Z hľadiska koalície je to zase vecou koaličnej rady, aby si aj tam povedali, ako ďalej, či sa budú usilovať o nejakú zmenu aj v súvislosti s tým hlasovaním. Ale musia si zase uvedomiť, čo to prinesie. Čo prinesie plus a čo v tomto smere prinesie mínus. Pretože dobre vieme, že základné východisko spočíva v tom, aby koalícia v parlamente zostala pokope. Akonáhle by sa rozdelila a z ústavnej väčšiny by zostala menšina, je ohrozené vládnutie tejto koalície.

Ste pripravený odsúhlasiť takú rekonštrukciu vlády, na akej sa dohodne vládna koalícia?

Samozrejme, že budem rád, ak sa koalícia dohodne, ale budem radšej, ak tie zmeny, ktoré sa uskutočnia, budú smerovať k lepšiemu. Aby to neboli len kozmetické úpravy, politické zmeny, ale sa to viac prejavilo v odbornej rovine, pretože vieme, že je to dosť veľký problém.

Netýka sa vaše varovanie, že príde čas, keď už bude neskoro, práve tejto rekonštrukcie vlády?

Myslím si, že pri zamýšľanej rekonštrukcii musí vláda riešiť celý komplex problémov. Jedno s druhým súvisí a všetci si musia uvedomiť, že každým dňom môže niečo pribudnúť. Ak sa takéto veci neriešia, môže sa stať, že raz bude neskoro.

Asi sme sa nerozumeli. Vy ste hovorili, že raz za vami z koalície budú musieť prísť, no potom už bude neskoro. Nemysleli ste pri tom práve na vymenovanie nových ministrov?

Myslel som na celkové zlepšenie činnosti vlády. Nechcem im predpisovať a nemám na to ani právo, koho majú vymeniť a prečo. Ale pravdou je, že sa všeobecne medzi ľuďmi konštatujú nedostatky, ktoré vláda má a nerieši ich. Sú celoštátne problémy, ktoré by si už žiadali ráznejší krok, pokiaľ ide o nezamestnanosť a iné problémy. Čiže ak bude táto rekonštrukcia smerovať k riešeniu spomenutých problémov a ľudia toto riešenie nielen uvidia, ale aj pocítia, bude to dobre. Ak by malo dôjsť len ku kozmetickým povrchovým úpravám, myslím si, že toto ľudia neprijmú, na toto neskočia.

Nechceli by ste v tejto súvislosti povedať konečne aj vlastný názor na to, kto podľa vás nezvláda svoje funkcie vo vláde?

Toto by mala urobiť vláda, jej koaličná rada. Mali by zhodnotiť jednotlivých členov kabinetu, do akej miery ten-ktorý člen vlády doteraz zvládal svoje úlohy a do akej miery nie a na základe toho by sa mali robiť zmeny. Nemali by sa robiť na princípe, že my máme také zastúpenie, tak vymeňme si tých, tamtých a tým je to vybavené. Myslím si, že teraz už stojí otázka v inej polohe, ako keď sa na začiatku tvorila vláda, keď sa posty rozdeľovali podľa toho, kto koho kam potrebuje umiestniť. Teraz majú na stole dve konkrétne hodnotenia výsledkov činnosti, takže dnes takéto politické obchody neplatia. Mali by platiť konkrétne hodnotenia výsledkov práce jednotlivých členov vlády, nič viac.

Váš návrh na sformulovanie štátnej doktríny bol veľmi zaujímavý, zostal však len vo všeobecnej rovine. Máte konkrétnu predstavu o jej obsahu?

Návrh nezostal nikdy vo všeobecnej rovine, pretože tí, ktorých sa to týka, to pri okrúhlych stoloch podcenili namiesto toho, aby brali veci vážne. K tým okrúhlym stolom chodia odborníci, ktorí sú nezávislí, skúsení ľudia z veľkých podnikov, ktorí majú čo povedať aj do ekonomiky, aj do vecných riešení. Ak teda tieto námety nebudú chcieť brať, moja činnosť sa tým končí. Ja môžem dať len podnetné návrhy na základe okrúhlych stolov odborníkov, kde vznikajú konkrétne námety, ako by malo Slovensko postupne zlepšovať svoju ekonomiku, v ktorých oblastiach, akým spôsobom.

Koľko okrúhlych stolov ste už zorganizovali k tejto problematike?

Doteraz boli dva, pripravuje sa tretí. O jeho výsledkoch budem podrobne informovať aj novinárov.

Vy ste to povedali tak, akoby koalícia, respektíve celá politická scéna nejavila o vaše okrúhle stoly záujem...

Mám taký pocit, že prvé stretnutie, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda vlády Mikloš, vo vláde komentovali spôsobom nehodným zverejnenia. Nechcem im predpisovať, aby tieto námety zobrali vážne, ale mojou povinnosťou je, ak tie okrúhle stoly organizujeme a tieto námety vzniknú, postúpiť ich vláde. Čo ona s nimi urobí, či ich prijme, alebo nie, je ich vec. Ale táto skupina odborníkov vie, čo navrhla a ja tiež viem, čo som im poslal, či to boli veci, ktoré mohli alebo nemohli využiť. Ale keď sa raz bude lámať chlieb, musí každý z tých, ktorí s tým materiálom mohli pracovať a odmietli ho, vedieť, že tento materiál mohli využiť a možno by sme boli o nejaký ten krok ďalej.

Mohli by ste konkretizovať tie prvé návrhy, ktoré vzišli od vašich odborníkov?

Sú to veľmi konkrétne návrhy týkajúce sa stredného a malého podnikania, akým spôsobom ho rozvíjať. Boli tam námety pre bankovníctvo, na riešenie jednotlivých oblastí v rámci cezhraničnej spolupráce s Poľskom a Maďarskom. Opakujem, tieto námety budú teraz oficiálne predstavené verejnosti prostredníctvom novinárov pri najbližšom okrúhlom stole.

Z toho, čo ste povedali, mi nie je jasné, či má ísť skôr o filozofiu štátnosti, alebo o niečo konkrétnejšie?

Ide o celkovú filozofiu, víziu na 8 - 12 rokov, ktorá by sa mala prerokovať v parlamente, ktorú by mala schváliť aj opozícia, aby sa ústavnou väčšinou stal tento dokument záväzný pre tých, ktorí vyhrajú voľby a budú členmi vlády. Aby sa pri každých voľbách nemuseli meniť programy, aby nemali možnosť likvidovať všetko to, čo doteraz prijala predošlá vláda, ale aby nadväzovali na všetko pozitívne, čo tu bolo a aby na základe tejto vízie postupne veci riešili a pripravili pôdu na ďalšie štyri roky, resp. osem.

Slovenskí hokejisti svojím výkonom zjednotili celé Slovensko. Politické spory sa kamsi vytratili a zavládla nádherná atmosféra, všeobecná hrdosť na úspech našej vlasti. Vychádzajúc z týchto skúseností, myslíte si, že politika môže ľudí uzmierovať a spájať?

Predovšetkým ľudia sa môžu navzájom zmierovať, nájsť k sebe cestu. Hokej je jasný dôkaz, akým spôsobom sa to dá urobiť. Keby sa to v parlamente zrazu tak otočilo a začali medzi sebou poslanci normálne komunikovať, aj kriticky, ale zostali by pri tom na slušnej ľudskej úrovni, občania by to hneď pochopili a prenieslo by sa to aj dole. Ale zatiaľ je to len zbožné želanie, lebo som stále presvedčený, že na ťahu je koalícia, nie opozícia. Pretože opozícia chce a koalícia musí dať možnosť. A keď možnosť nedostáva, tak musí zase čakať, keď sa to otočí, a potom sa nebude správať inak, ako "oko za oko, zub za zub". Ja nie som zástancom takejto cesty. Dobre viete, že som mal veľa rozrobených súdnych procesov za predvolebnú kampaň a vidíte, bol som veľkorysý, všetko som stiahol, zabudol som. A teraz ma dokonca podozrievajú, že s pánom Mečiarom niečo tajne chystám, hoci on bol najväčší bojovník proti mne, bol som ním najviac znevažovaný, urážaný. A ja by som sa s ním podľa tých princípov oko za oko vôbec nemal stretnúť? Áno, vtedy by mi hneď stúpli percentá u tých, ktorí ho tak z duše nenávidia. Ale je stále tu, je predsedom strany a ak ho médiá už vopred odsudzujú...

Ja by som bol veľmi rád, keby sme si raz a navždy uvedomili, že nie politici, nie novinári, nie policajný zbor má právo súdiť a vyrieknuť ortieľ o občanovi Vladimírovi Mečiarovi. Na to je jediný orgán - súd. Ak on vyriekne, že je vinný, vtedy to bude platiť aj pre mňa. Ak sa ja správam iným spôsobom, správam sa len podľa ústavy a nesprávam sa podľa emócií a podľa toho, čo by niektorí členovia koalície radi počuli, pretože niektorí sú za tým úplne žeraví a potom robia chyby, aj politické a iné. Potom sa na nás verejnosť aj zahraničie pozerá, ako keby sme pánovi Mečiarovi chceli pomôcť zvýšiť preferencie, ako keby nemal dosť.

Viete už dnes povedať, či sa budete uchádzať o funkciu prezidenta aj v ďalšom volebnom období?

Chcem ubezpečiť všetkých tých, ktorí si brúsia zuby, že si ich môžu dobre nabrúsiť. Druhýkrát kandidovať nebudem, môžu pokojne spať.

S hosťom Slova sa zhováral Eduard Chmelár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984