Boh to nezariadi
Treba vysloviť úprimnú vďaku redakcii SLOVA, že vytvára podmienky na obohacovanie myslí ľudí. Takmer v každom čísle môže čitateľ nájsť veľa námetov na zamyslenie. Naposledy to bol rozhovor s americkým spisovateľom G. Vidalom (č. 28/2001), ktorý tvrdí, že má Ameriku rád, súčasne je to však "jeho nespratná vlasť". Je hrdý na históriu USA, no musí sa hanbiť za skutky ich predstaviteľov, ktoré sa hodnotia tak, že sú "v záujme svetového mieru". Najvýstižnejšia je analýza, že ani nie jedno percento bohatých vlastní takmer všetok majetok krajiny, desať percent im slúži a zvyšok je chudoba. Čiže všetko sa koná v záujme ziskov elity, bez ohľadu na dôsledky pre ľudí a svet, vrátane prírody.
Z takéhoto pohľadu je významným doplnením úvaha Braňa Ondruša Potreba zmeniť spoločenské hodnoty (SLOVO č. 29/2001) o hrozbe ekologickej katastrofy na Zemi. Drastické zásahy do prírody dosiahli v minulom storočí také rozmery, aké nemali obdoby možno ani za milióny rokov. Preto dnes už nahlas znejú vedcami často skloňované obavy, že ak sa tvrdo nezasiahne v záujme celku, a nie jednotlivca, bude zle.
Ondrušovo konštatovanie, že je nevyhnutný prechod k iným hodnotám a normám ľudskej existencie a nepokračovať v ceste besného trhového hospodárstva, je úplne správne. Možno si tí najbohatší myslia, že ich potomkovia postupne objavia možnosti života na inej planéte, odsťahujú sa tam, postupne dopravia k sebe aj potrebný počet služobníkov a ostatní nech spolu s planétou Zem zahynú. Preto sa musí človek zaoberať realitou, sústrediť všetky sily a um kolektívu a nespoliehať sa na to, že to zariadi Boh.
Viliam Gallo, Košice
