Reklama
Reklama

Občan na prvom mieste

Váš menovec Roman Vavrík, ktorý svojím spôsobom drží stranícku kasu, tvrdí, že hádky v DU sa netýkajú majetku strany, ale rozličných podôb liberalizmu. Súhlasíte s tým? Podľa mňa tento spor spočíva najmä v dileme, či sa dáme cestou spájania demokratických síl, ako to DU propagovala od svojho vzniku, alebo či pôjdeme cestou individualizmu.
Počet zobrazení: 3145

Roman Kováč Narodil sa 10. 9. 1940 v Bratislave. V roku 1963 absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Plzni, neskôr obhájil titul kandidát vied v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Postupne pôsobil ako sekundárny lekár v Dunajskej Strede a v Bratislave. V rokoch 1968-1977 pracoval ako odborný asistent v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, potom ako vedecký pracovník na Výskumnom ústave lekárskej bioniky, kde v rokoch 1990 až 1992 zastával funkciu riaditeľa. Po novembri 1989 vstúpil do politiky ako predseda KOZ SR a prezident ČS KOZ . V parlamentných voľbách v roku 1992 kandidoval za HZDS do Federálneho zhromaždenia ČSFR, po nich sa stal podpredsedom 2. Mečiarovej vlády. Spolu s J. Moravčíkom sa postavili na čelo odporu proti autoritatívnemu vedeniu HZDS, čo v marci 1994 privodilo pád Mečiarovho kabinetu. V Moravčíkovej vláde bol vicepremiérom. Podieľal sa na vzniku DU, v ktorej bol podpredsedom až do marca 2000. Od roku 1994 je poslancom NR SR, od roku 1998 podpredsedom jej výboru pre zdravotníctvo a súčasne predsedom parlamentného klubu SDK. Je ženatý, má dve deti.

Váš menovec Roman Vavrík, ktorý svojím spôsobom drží stranícku kasu, tvrdí, že hádky v DU sa netýkajú majetku strany, ale rozličných podôb liberalizmu. Súhlasíte s tým?

Podľa mňa tento spor spočíva najmä v dileme, či sa dáme cestou spájania demokratických síl, ako to DU propagovala od svojho vzniku, alebo či pôjdeme cestou individualizmu. Patrím k tým, čo hlásia to prvé. V hesle DU sme zakotvili "Občan na prvom mieste" a zrazu akoby kohosi vôľa občana nezaujímala. Preferencie SDKÚ, ktorá propaguje spojenectvo, sa pohybujú okolo 14 percent, DU, ktorá chce ísť samostatne, má jedno percento. Občania už vo voľbách v roku 1998 jednoznačne vyjadrili svoj postoj - volili SDK pre to, lebo boli v nej strany, ochotné obetovať svoju identitu a zjednotiť svoje sily.

Mnohí predstavitelia KDH, DS i DU tvrdia, že sa podľa dohôd mala po voľbách obnoviť klasická koalícia piatich materských strán. Nepovažujte za podvod, že k tomu nedošlo?

Takáto dohoda písomne určite nebola uzavretá, o ústnej neviem, nebol som v rokovacích tímoch. V tejto chvíli je na jednej strane údajná dohoda a s tým spojené argumenty, na druhej strane občan a volič. My dnes nie sme v štandardnej situácii, lebo Slovensko nemá štandardnú, konštruktívnu opozíciu. Preto nie je možné deliť svoje záujmy na základe dajakých ideologických princípov.

Keď boli Ján Budaj a Juraj Švec podpredsedami DU, márne sa domáhali, aby im predložili dokumenty o jej hospodárení. Vy ste donedávna tiež boli podpredsedom. Aj pre vás boli tieto informácie tabu?

Túto otázku naozaj väčšinou riešil predseda DU, no my sme dostávali k dispozícii výročnú správu o finančnej situácii strany. DU, ktorá vznikla pomerne neskoro, nemala možnosť si vybudovať väčšiu materiálnu bázu. Jedným dlhom kryla predchádzajúce pôžičky. Výpočtová technika v krajských kanceláriách nám nepatrila, zapožičal ju sponzor a ten si ju v istej chvíli vzal.

A čo podozrenia, že majetok DU bol vytunelovaný v prospech rodiacej sa SDKÚ?

To nie je pravda. SDKÚ by mala sotva záujem, aby ktosi na ňu prepísal dlhy, lebo dlhov v DU je podstatne viac ako majetku. Pokiaľ ide o hospodárenie - byť v DU je rovnaké, ako žiť v chudobnej domácnosti.

Najprv vaši ministri a niektorí ďalší bez búchania dvermi prechádzali do SDKÚ a oslabenú DU nechávali tým, čo nesúhlasili s týmto preskupovaním síl. Prečo sa zrazu situácia zdramatizovala?

Keď vznikla SDKÚ, tak sa predseda DU listom obrátil na okresy a členskú základňu. Dnes poslanci Budaj a Švec hovoria, že to bola nehoráznosť. No ja to považujem za vrcholný prejav vnútrostraníckej demokracie. Keď špičkoví predstavitelia strany vyjadria vôľu založiť nový politický subjekt, tak je pochopiteľné spýtať sa členov, čo si o tom myslia. Reakcia bola pozoruhodná: ukázalo sa, že existuje vôľa vytvoriť spoločný subjekt, v ktorom by liberálne myšlienky mali silné postavenie. Aj zvolenský snem hovorí o štyroch variantoch integrácie. Vôľa členov, vyjadrená trojpätinovou väčšinou delegátov, je taká, že túžia po pevnom spojenectve v SDKÚ.

DU sa od svojho zrodu vyhlasovala za liberálnu stranu stredu. Ako to bude teraz s tými, čo odchádzajú do SDKÚ, ktorá sa sama označuje za stredopravý subjekt?

Značnú časť liberálnych prvkov, ktoré sme vznášali do politiky, si osvojili aj iné strany: obrovské možnosti samosprávy, sloboda podnikania atď. DU sa nemiešala do viacerých problémov, ktoré otvárajú liberáli v Európe, napr. voľný prístup k mäkkým drogám, manželstvá homosexuálov, eutanázia. Slovensko v tomto pohľade vyznáva iné hodnoty. Na základe histórie je omnoho kolektívnejšie ako spoločnosť západnej Európy. No my sme do politiky vniesli aj prvky individuálneho prístupu. SDKÚ je zložená prinajmenšom z kresťanských demokratov, neokonzervatívcov a liberálov. Jej program budú tvoriť tieto názorové platformy. Liberálna politika teda nezanikne. Práve naopak, dostane sa do každodennej činnosti väčšej strany. DU mala a má fundované odborné zázemie s vôľou pracovať pre SDKÚ. Už politický program SDK bol značne ovplyvnený predstavami DU. Tieto budú mať rovnakú vážnosť i v programe SDKÚ.

Neobávate sa, že sa SDKÚ stane zase určitým názorovým galimatiášom, akých máme na Slovensku neúrekom?

Nie. Keď sa pozriete na tých, čo sa v tejto strane schádzajú, majú bližšie k pravicovému liberalizmu ako ľudia, orientovaní na ľavicový liberalizmus. Spájame sa s ľuďmi z KDH, ktorí nie sú klasickými konzervatívcami. Na celú ekonomickú oblasť máme absolútne jednotný názor. Aj na sociálnu sféru, výkon štátnej moci a samosprávu máme takmer totožné stanoviská.

Čo máte s dzurindovcami bližšie ako s Budajovou skupinou?

Ľudia okolo Mikuláša Dzurindu predstavovali liberálnejšie krídlo KDH a to ich zbližuje s nami. Spočiatku DU pôsobila v strede politického spektra, no už spojenie s Alianciou demokratov v roku 1994 čosi predznačovalo. Kňažkova AD bola totiž postavená mierne napravo od stredu. Pozícia ľavicových liberálov sa ešte viac oslabila po pripojení Černákovej Národnodemokratickej strany. Po vytvorení Modrej koalície (KDH/DS/DU) a neskôr SDK časť voličov so skôr ľavicovým myslením prešla do SOP a SDĽ.

Vy ste neboli signatárom SDKÚ. Najprv ste sa tvárili neutrálne, no potom ste sa vzdali funkcie podpredsedu DU a vystúpili ste zo strany. Prečo ten náhly zvrat?

Nebol som síce signatárom, no vedel som o zakladaní strany tohto typu. Krátko som sa zúčastnil i na akte, pri ktorom vznikalo prehlásenie o vytvorení SDKÚ, no zdalo sa mi nedôstojné, aby som ako funkcionár DU zakladal inú stranu. Pretože som sa podieľal na vypracovaní a novelizácii stanov DU, vyzvali ma, aby som spolupracoval i pri tvorbe stanov SDKÚ. Bol som veľmi rád, že sme v nich uplatnili liberálny prvok: výrazne sme neposilnili straníkov, ale občanov. Straníci nebudú zostavovať celé predsedníctvo, či už na úrovni mesta, kraja alebo republiky, no občania tým, že zvolia poslancov za SDKÚ do zastupiteľstiev miestnych a vyšších územných celkov alebo do parlamentu, ktorí sa potom stanú členmi príslušného straníckeho orgánu. Len jeho druhú časť zvolia priamo členovia SDKÚ. Zavedieme tiež ďalší nový prvok na politickej scéne - primárne voľby. Stranícka mašinéria nebude rozhodovať o kandidátoch na poslancov, ale členská základňa.

Keď sa Ľubomír Harach stal pred rokom predsedom DU, mal silné reči o tom, že strana získa 20 percent voličov. Prečo išli jej preferencie tak strmhlav dole?

Možno sme v tom čase nedocenili volebné výsledky a najvyššie posty v štáte, ktoré získala SDK na základe zjednotenia demokratických síl. Nie pre program, ale vďaka schopnosti dohodnúť sa. To patrilo i do základnej výbavy DU. Mnohé z tohto v nej ostalo, no mnohé sa vytráca. Hádam by liberálny smer v inej konštelácii aj získal vysoké percento voličov, no v súčasnej situácii to nie je reálne.

Podľa Budaja Harach zohráva rolu kapitána, ktorý plánuje potopiť svoju loď...

Nerád používam silné výrazy. Ľutujem, že sa naši kolegovia vydali cestou osočovania. Neboli sme síce tolerantní voči HZDS, ktoré nás chcelo vygumovať z politickej scény, no voči sebe a voči občanom sme boli vždy slušní. Pre ľudí okolo Budaja je teraz zrejme dôležitejšia značka strany ako občan. Za krásnou modrou lodičkou mi bude síce ľúto, no pre mňa je vôľa občana rozhodujúca.

Ak vám nejde o značku, ani o majetok, prečo budajovcom nenecháte DU i s jej dlhmi a poldruha percentnými preferenciami?

Má to niekoľko pragmatických dôvodov. Pri zjednocovacích procesoch môže každé percento hlasov vo voľbách chýbať. Naďalej existuje SDK, kde sa rozhoduje v rámci malých koaličných stolov. Takto by sa rozhodovacie práva DU z väčšiny jej členskej základne preniesli na menšinu.

Účastníci okresného snemu DU v Trnave tvrdili, že im ponúkali 10-tisíc korún za podporu Harachovho krídla. Máte aj vy podobné poznatky?

Absolútny nezmysel. DU nemá peniaze, aby podplácala delegátov 78 okresných snemov. Takéto tvrdenia sa nedajú dokázať a tak nadobúdajú charakter hodnovernosti typu "Jedna baba povedala". Pripustil by som, že jeden snem neprebehol v poriadku. Prejavy nespokojnosti však boli ventilované, prešli na rozhodcovskú komisiu. Ale nedajú sa spochybniť všetky snemy. Čo by potom platilo v strane, ak nie vôľa delegátov, či členov rozhodcovskej komisie? Nešlo by o liberálnu, no o anarchistickú stranu. Napokon má platiť iba vôľa pánov Budaja a Šveca?

Uznáte, že Jozef Bachratý s poórskou minulosťou nie je najšťastnejší typ na podpredsedu strany?

Aj keby som mal určité výhrady voči nemu, musím rešpektovať vôľu ľudí, ktorí ho zvolili. Do tejto funkcie ho nenavrhli len delegáti z Trnavského, ale aj Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja a napokon ho volil celý snem. Je zaujímavé, že keď sa vo Zvolene Bachratého kandidatúra objavila, nik sa neozval proti, hoci v sále sedeli i príslušníci Budajovej skupiny. Dodatočná kritika sa mi zdá nekorektná.

Má SDKÚ určitý filter, aby sa do jej radov nevotreli osoby, ktoré nedávno participovali na nekalej mečiarovskej privatizácii?

SDKÚ je veľmi otvorená strana, ktorá nových členov neprijíma, ale iba eviduje. Avšak existujú určité obranné mechanizmy. Ak sa predsedovi miestneho združenia zdá, že by dotyčný záujemca nemal byť z rozličných dôvodov, ktoré sú vytypované v stanovách, členom SDKÚ, má právo svoju pochybnosť oznámiť 15-člennému predsedníctvu strany. To rozhodne s konečnou platnosťou. Určitou bariérou je i vysoké členstvo. Radoví členovia platia jedno, poslanci NR SR a funkcionári ústrednej štátnej správy až 10 percent zo svojho platu. Ale strana z niečoho žiť musí, veď nedostáva štátny príspevok. Teraz síce máme veľmi skromný aparát, no keď pôjdeme do volieb, budeme sa musieť zadĺžiť.

Denná tlač dramatickým spôsobom komentovala priebeh snemu DU. Písalo sa o valcovaní menšiny. Vy ste sa na ňom zúčastnil ako hosť, boli ste aj pri delení HZDS pred šiestimi rokmi. Dá sa Zvolen porovnať so Zlatou Idkou?

Som presvedčený, že nie. Žiaľ, demokracia je postavená na tom, že väčšina prehlasuje menšinu. Musí však do istej miery rešpektovať aj menšinový názor. Na sneme bol dostatočný priestor na predstavenie jednotlivých názorov. Prekvapilo ma, že Ján Budaj vystúpil dvakrát, profesor Švec iba raz, tak isto aj pán Reguli a to bolo asi všetko. Na takýto obrovský súboj prísť len so štyrmi vystúpeniami, ktoré mali presvedčiť ostatných, sa mi zdalo dosť málo. Pokiaľ ide o porovnanie so štiepením HZDS, toto hnutie bolo postavené na princípe, že Vladimír Mečiar dával hlasovať o všeličom možnom, no vždy dopredu povedal, ako bude hlasovať. To bol jasný pokyn, ako sa majú ostatní zachovať. Neposlušní boli trestaní.

Kedy sa SDKÚ oficiálne predstaví verejnosti?

Snem zvolávame na 17. novembra 2000. Budú mu predchádzať ustanovujúce schôdze miestnych združení a krajské snemy. Ale už v tejto chvíli sa vytvárajú jednotlivé odborné skupiny, ktoré pripravujú politický program, začína pracovať liberálna a kresťansko-demokratická platforma. Snem zrejme potvrdí už existujúce stanovy a zvolí funkcionárov, ktorí budú stranu viesť do parlamentných volieb. Úlohou dňa je dať dokopy organizácie, ktoré sa stanú súčasťou SDKÚ, hoci mimo jej organizačného pavúka. Mám na mysli mládežnícke, ženské, seniorské, podnikateľské združenia. Na úrovni miest a obcí prebieha nábor členov.

Koľkí poslanci NR SR sa dnes prikláňajú k SDKÚ?

Nerád by som predbiehal udalosti. SDKÚ je sympatická pre mnohých. Som presvedčený, že keby došlo na lámanie chleba a ktosi by násilným spôsobom rozbil SDK na jednotlivé politické strany, tak by SDKÚ vytvorila najväčšiu parlamentnú frakciu vládnej koalície.

S hosťom Slova sa zhováral Martin Krno

Zatiaľ nehodnotené
     
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama