Reklama
Reklama

Sme pred vstupom do vody

Vy sám ste autorom myšlienky, že keď majú koaliční partneri medzi sebou problémy, majú ísť na zelenú lúku a dať si po papuli. Vy ste to však urobili v parlamente... Pretože ide o zásadnú vec! Je potrebné realizovať zmenu vládnutia, je potrebné zásadne zmeniť výkon vlády. Je to veľmi vážna vec a také veci sa nedajú vybaviť nejakým folklórom.
Počet zobrazení: 1506

Jozef Migaš
Narodil sa 7. januára 1954 v Pušovciach v okrese Prešov. Po skončení gymnázia v Prešove začal študovať na Filozofickej fakulte Štátnej univerzity v Kyjeve, kde si neskôr urobil aj kandidatúru. Po návrate na Slovensko začal pracovať v Slovenskej akadémii vied v Košiciach a potom ako vysokoškolský učiteľ. Od roku 1995 zastával post veľvyslanca Slovenskej republiky na Ukrajine a o rok neskôr, v apríli 1996 ho na 4. zjazde SDĽ v Nitre delegáti prekvapujúco zvolili za predsedu strany (porazil Ľubomíra Fogaša, Robert Fico sa vzdal), namiesto dovtedajšieho Petra Weissa. Po tom, čo doviedol Stranu demokratickej ľavice k úspechu vo voľbách, sa na ustanovujúcej schôdzi NR SR dňa 28. októbra 1998 stal predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Až do inaugurácie novej hlavy štátu v júni 1999 zastával zároveň funkciu zastupujúceho prezidenta Slovenskej republiky. Žije v Bratislave, v petržalskom byte, je ženatý, má dve deti: dcéra Martina študuje na Právnickej fakulte UK v Bratislave a syn Jozef je stredoškolák.

Vy sám ste autorom myšlienky, že keď majú koaliční partneri medzi sebou problémy, majú ísť na zelenú lúku a dať si po papuli. Vy ste to však urobili v parlamente...

Pretože ide o zásadnú vec! Je potrebné realizovať zmenu vládnutia, je potrebné zásadne zmeniť výkon vlády. Je to veľmi vážna vec a také veci sa nedajú vybaviť nejakým folklórom. Musí sa to urobiť tam, kde sa to má - na pôde parlamentu. Ak uznávame legitimitu a ústavné právo na svoj názor ministrovi, tak musíme dať toto isté právo aj poslancovi, vrátane predsedu parlamentu. Ja som to urobil vecne, som si vedomý vážnosti tohto kroku a za nič sa nebudem ospravedlňovať.

Prečo ste si však na svoj krok nevyžiadali súhlas od republikového výboru vašej strany?

Pozrite sa, keď v roku 1994 vtedajší predseda SDĽ Peter Weiss odvolával s našimi poslancami premiéra Mečiara, taktiež konal bezvedomia najvyššieho orgánu strany.

Ale vtedy ste boli predsa len v opozícii...

Nuž, áno, ale princíp je rovnaký. Situácia bola hektická a pre politika je historický čas určený konkrétnou situáciou. Zvolal som predstavenstvo, zvolal som poslanecký klub a tam som povedal o svojich názoroch a stanoviskách. Čiže tie kľúčové orgány strany, ktoré v tomto období mohli rozhodovať, boli zvolané a boli informované. Neprerokoval som to síce s republikovým výborom, ale hneď po hlasovaní som mu to vysvetlil a on moje vysvetlenie prijal.

Pozorne som počúval váš prejav v parlamente. Možno sa mýlim, ale jeho obsah vo mne vyvolal dojem, že vaším cieľom nebolo ani tak vyslovenie nedôvery premiérovi, ale skôr zdvihnutie toho vášho povestného prsta. Bolo vaším cieľom skutočne odvolať súčasnú vládu?

Prst nám zdvíha už asi rok občan. Zdvíha ho volič. Všetky vládnuce strany strácajú podporu obyvateľstva, všetci voliči našich strán nie sú spokojní s vládnutím tejto koalície. Môj zdvihnutý prst je len pripojenie sa k občanom a voličom, v mojom prípade predovšetkým voličom SDĽ. Na pôde parlamentu som vystúpil ako predseda SDĽ. SDĽ stráca voliča, SDĽ stratila prietor pre realizáciu svojej politiky v takom rozmere, aký jej prislúcha z výsledkov volieb. SDĽ stráca svoju identitu a ja sa chcem voličom zodpovedať, ako som realizoval program, chcem sa im na konci volebného obdobia bez výčitiek svedomia pozrieť do očí.

Realita je však taká, že premiér Mikuláš Dzurinda vo svojom kresle vydržal. Zmenil sa nejako váš postoj po takomto výsledku hlasovania? Ešte stále chcete rekonštruovať vládu?

Nie ja, ale predseda vlády hovoril o tom, o koľko budú vyššie platy, ako to tu všetko bude dobré. Ja som bol v tomto smere skromnejší, nebol som taký populistický. Nerobím v politike žiadne konšpiratívne a iné veci, ktoré sú v našich končinách bežné. Ja som sa len postavil pred poslancov a povedal som verejne a otvorene, čo si myslím nielen ja, ale aj väčšina tohto národa. Zrazu je z toho veľký šok. Áno, bolo to neštandardné, bolo to šokujúce, ale po celom jednom roku neúspešného presviedčania v koaličnej rade som to urobiť jednoducho musel. Ak by som mal ďalej chodiť na koaličnú radu len s tým, že sa tam vyhovorím, zbytočne stratím dve či tri hodiny a aj tak si budú robiť partneri vo vláde po svojom. Tak potom dám radšej návrh takú koaličnú radu zrušiť. Na takú koaličnú radu chodiť nebudem.

Ešte raz: chcete rekonštruovať súčasnú vládu?

Áno, spoločnosť je zrelá na rekonštrukciu vlády.

Boli ste pripravený na alternatívu, že by odvolanie Mikuláša Dzurindu prešlo?

Ak by to bolo prešlo, no tak strany vládnej koalície by si jednoducho sadli za rokovací stôl, ako sa to stalo minulý rok v októbri, a každý by povedal svoje záujmy a predstavy o ďalšom vládnutí. Ja by som dokonca navrhol zníženie počtu členov vlády, máme príliš veľa podpredsedov. Každý by na to svojím spôsobom doplatil, no ak hovoríme, že treba šetriť, že treba realizovať úspornú reformu verejnej správy, ktorú predložili Nižňanský a Mikloš, tak nech sa týka aj vlády. Prečo sa toho bojíme? Znížime počet členov vlády o päť alebo o šesť, čím Slovensku iba pomôžeme. Nemôžeme byť reformátori len v polohe verbalizmu. Ten hlavný dôvod, prečo som sa ja vzoprel, prečo som povedal to, čo som povedal, bol, že mnohé podstatné veci plnenia programového vyhlásenia vlády, ktoré sme sľúbili občanom, zostali vo verbálnej polohe. Najväčší nepriateľ tejto vládnej koalície je verbalizmus. Ja sa pýtam, či je vedomý, alebo určovaný neschopnosťou? To treba rozobrať, to si musia koaliční partneri jasne povedať.

Ak vie predseda parlamentu, že sa tu hrá o budúcnosť štátu, prečo nepomenuje veci pravými menami, prečo sa aj on pohybuje v zajatí verbalizmu?

Pretože sú veci, ktoré je potrebné nechať najprv na príslušné kontrolné orgány a orgány činné v trestnom konaní, aby sa na základe ich výsledkov mohlo konať. Upozornil som na tieto veci aj koaličnú radu. Pokiaľ ide o prísne tajnú správu, ktorú som dostal, prvého, koho som informoval, bol pán premiér. Zodpovedne chcem vyhlásiť, že odo mňa sa jej obsah verejnosť nedozvedela. To nie je môj štýl.

Čoho sa tá správa týka?

Štátnych hmotných rezerv. Vážneho tunelovania štátnych hmotných rezerv. Keď ma na to upozornili ako ústavného činiteľa, išiel som hneď za predsedom vlády, aby som sa poradil, čo robiť.

Vidíte u neho ochotu riešiť spomínané veci?

Momentálne je situácia taká, že to ide kamsi do stratena.

Čo znamená "ide to do stratena"?

To, že sa momentálne nič nekoná, nemáme nijaké výsledky, nemáme nijaké informácie. Musia byť najprv dôkazy, no tie nemá hľadať predseda SDĽ alebo predseda národnej rady, to nie je moja úloha.

Ostáva Mikuláš Dzurinda pre vás naďalej nedôveryhodná osoba?

Teraz je potrebné sadnúť si v koalícii za rokovací stôl a povedať, či sme ochotní veci zmeniť. Zoberte si takého Jána Figeľa. Pán Figeľ ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí je presvedčený o tom, že treba urobiť rekonštrukciu vlády. Nechce to však robiť na základe môjho stanoviska. Teraz však nejde o to, či to chce Migaš alebo SDĽ, ale o to, či to chcú občania a či to potrebuje tento štát. Tento rok sa rysuje rozpočtový deficit asi 7% HDP, čo je okolo 70 miliárd korún! To bolo predsa dávno predtým, ako som hlasoval za vyslovenie nedôvery tejto vláde! Naozaj chceme uveriť tomu, že táto vláda si počína dobre, iba Migaš jej nedá spať? Naozaj chceme uveriť rečiam pána Dzurindu, že sa k nám hrnie zahraničný kapitál, keď jeho reálna hodnota v uplynulom roku bola nižšia, ako v roku 1998? Dôvody na odvolanie premiéra sú predsa vecné, s tým nemá Košovan nič spoločné.

Nemohli ste k poznaniu, že vo vláde nefunguje všetko s kostolným poriadkom dospieť skôr, ako došlo ku kauze Košovan?

Takúto kritiku prijímam, hoci určité veci som nastolil v už septembri 1999, keď som povedal, že táto vláda to s reštriktívnou politikou predávkovala. Základná axióma zdravého hospodárskeho vývoja totiž znie: ak investujete, tak vyrábate, ak zamestnávate, tak zarábate. To sa nedá obísť. Môžeme donekonečna zostať vo virtuálnej realite, že prerozdeľujeme prostriedky, posúvame peniaze z jedného tunelu do druhého, no ten balík sa vyčerpáva a skôr či neskôr zistíme, že peniaze sú vonku, v nevhodných rukách a nie sú tam, kde majú byť. Toto som hovoril v septembri, zopakoval som to v decembri. Myslím si, že vtedy som mal tresnúť po stole, no v tom čase sme mali pred sebou helsinský summit EÚ. Uvedomoval som si, že ten prelom musíme urobiť, že potrebujeme stabilitu. Preto som robil všetko pre to, aby nás zaradili do prvej skupiny, preto som v mimoriadnom režime viedol národnú radu, preto sme 80 percent zákonov prijali v skrátenom legislatívnom konaní. Nikto mi dnes nemôže vyčítať, že som sa nesprával ako štátnik, nikto mi nemôže vyčítať, že som sa voči tejto krajine zachoval nezodpovedne. No dnes sme už naozaj v kritickom chode ako krajina, nachádzame sa v pásme ohrozenia. Mediálne hry a pripravené kampane nezakryjú realitu. Klesá životná úroveň, nevytvárajú sa pracovné miesta. To nie sú frázy, predvolebné reči, ako hovoria niektoré pravicové strany. Práve predvolebnou rétorikou pravicových strán je: znížme ceny, znížme dane. No jasné, priškrtíme na sociálnych veciach a všetko je vyriešené! Pánboh zaplať za takýchto politikov! Toto považujem za nezodpovedné. Súhlasím s vami, že som to mal povedať skôr. Ale otázka integrácie bola pre štát v tom čase naozaj prvoradá.

Ste aj naďalej ochotný pôsobiť v doterajšej personálnej konštelácii Dzurinda -Migaš?

Som na to pripravený, ale politika sa musí zmeniť.

A čo, keď vás kroky premiéra, respektíve vlády neuspokoja?

Potom budem hovoriť, čo potom.

Je možné hovoriť aj o inej vládnej koalícii?

Nie, ja som za to, aby táto vládna koalícia našla v sebe silu a rekonštruovala vládu, aby naplnila svoj program.

Uchádzala by sa v takom prípade SDĽ o kreslo premiéra?

Nemyslím si, že teraz je podstata v tom, či sa SDĽ má uchádzať o miesto premiéra, to ukáže pomer síl. Niektoré veci vo vládnej koalícii nie sú totiž jasné. Nechcem ďalej komunikovať s nejakým fiktívnym subjektom, ako je SDK. Nechcem, ani nemôžem, pretože reálne neexistuje. Čiže, ak by prišla otázka zmien vo vláde, musíme hovoriť s reálnymi politickými subjektami, ktoré dnes určujú veci v koalícii.

Doteraz ste rekonštrukciu vlády len avizovali. Nemyslíte si, že keď chcete takýto krok, vy ako druhý najsilnejší subjekt máte dostatočné páky na ich presadenie? Nie je to iba strašenie? A ak nie, kedy mienite naozaj iniciovať výmenu ministrov?

Rozhodne to nie je nijaké strašenie. Ak si chce strana zachovať svoju identitu, ak chce rozšíriť priestor pre realizáciu svojho programu, ak sa chce spolupodieľať na splnení záujmov a potrieb občanov, ktorí nám dali dôveru vo voľbách, tak to musí urobiť, musí nájsť tú silu.

Kedy to bude?

Čas ukáže.

Neukázal už čas a vaša kritika ministrov, že je na to príhodná chvíľa?

Strana musí nájsť vo svojich orgánoch silu, aby tieto veci riešila pozitívne. Predseda národnej rady ani ministri nie sú vo funkcii z vlastnej vôle.

Ešte raz: budete takéto zmeny iniciovať z pozície predsedu SDĽ?

Ak chcem, aby si SDĽ obnovila svoju tvár, aby nadobudla svoju identitu a začala plniť svoj volebný program, musím tieto veci urobiť tak, ako hovorím.

Jeden z vašich blízkych spolupracovníkov bezprostredne po neúspešnom pokuse zosadiť túto vládu poznamenal: "Škoda, myslel som si, že sa ešte dá niečo urobiť, aby sa to tu všetko nerozkradlo." Čo tým, podľa vás, myslel?

Myslel to, čo väčšina občanov SR, že vládnutie potrebuje zmenu, že teraz je to otázka spojená predovšetkým s privatizáciou a že vládna koalícia musí byť strážcom transparentnosti, ekonomickej výhodnosti pre podniky a pre Slovensko a nemôže sa v starej podobe zopakovať v tretej vlne privatizácie to, čo bolo v jej prvých dvoch vlnách.

Podieľa sa teda podľa vás časť vládnej koalície na rozkrádaní štátu?

Projekty, ktoré boli predložené na privatizáciu telekomunikácii, elektrární, Transpetrolu svedčili o tom, že to nie je dobrá cesta. Ak by sa malo takýmto spôsobom privatizovať, to znamená rozbiť na malé kúsky, na dvanásť akciových spoločností, pokiaľ ide o elektrárne, pokiaľ ide o rozvodné siete - na deväť kusov, rovnako je to v plynárňach - to sa predsa nikde vo svete nerobí. Naopak, spája sa to! Vláda však ide opačným smerom. Prečo ideme dopredu s hlavou otočenou dozadu? Ako môžeme ďalej riadiť túto krajinu, keď si nevieme uvedomiť, že sa ženieme do slepej uličky? Urobím všetko preto, aby som takýto spôsob privatizácie zablokoval! Pýtam sa teda, o čo sa tu hrá? Nie je hlavnou príčinou toho harmatanca náhodou fakt, že Migaš nie je vhodný pre privatizačné chúťky tejto vládnej koalície? Že chce príliš jasne a otvorene pomenovať veci? A ja hovorím, hrá sa o obrovské majetky. Ak niekto odkladá rekonštrukciu vlády iba kvôli tomu, že sa blíži tretia vlna privatizácie a keď sa majetky rozkradnú, bude to už každému fuk. Ďakujem pekne za takú vládu! Potom to už nebude potrebné, potom tu už budú iné pomery, iné osoby, ktoré budú určovať charakter a vývoj v tomto štáte. Sme pred vstupom do vody a ja nechcem s touto vládnou koalíciou doplávať niekde do stredu, kde sa utopíme a ostatní budú lízať smotanu na druhom brehu. Ale tá smotana bude pre regióny, pre fabriky, pre Slovensko poriadne kyslá. Zoberte si pripravovanú privatizáciu bankového sektoru. Vláda napumpuje do bánk 100 miliárd korún, aby ich potom predala ani nie za miliardu. Čo je to za privatizáciu? Naozaj je pre niekoho také nepochopiteľné, že neverím vláde, ktorá sa tak rýchlo a lacno vzdá majetku štátu?

Hlavnou predvolebnou témou súčasnej vládnej koalície bola privatizácia Nafty Gbely za neuveriteľne smiešnu cenu. Dnes tí istí ľudia, ktorí kritizovali mečiarovskú privatizáciu, chcú pustiť najväčšiu fabriku na výrobu ocele v strednej Európe zahraničnému záujemcovi za babku. Aký je v tejto súvislosti váš postoj k pripravovanému predaju VSŽ americkej firme U. S. Steel?

VSŽ potrebujú strategického partnera, nech je to aj U. S. Steel, ale za podmienok, ktoré nebudú len lacným výpredajom, ale serióznou privatizáciou pomáhajúcou firme. Musia byť jasne stanovené pravidlá a garancie, že nedôjde k hromadnému prepúšťaniu. Na východnom Slovensku, v Košickom kraji je skoro 30-percentná nezamestnanosť. Ak pustíme žilou ešte VSŽ, neviem, kde sa to zastaví.

V SDĽ prebieha dnes už viac - menej otvorená vojna dvoch diametrálne odlišných krídel. Ozývajú sa hlasy, že ľavičiari smerujú k rozdeleniu. Dokážete tento trend zastaviť?

Po prvé, ten spor v SDĽ nie je personálnym sporom medzi Migašom a Kanisom. Je to spor o tom, či má SDĽ slepo a bezodkladne plniť program DS alebo SDKÚ alebo M.E.S.A. 10. My sme išli do vlády na to? Alebo sme tu preto, aby sme presadili svoje politické a programové priority? Ak je treba nejaký zápas viesť, tak ho treba nasmerovať voči Miklošovi, voči jeho krajne liberálnej a v slovenských pomeroch nerealizovateľnej ekonomickej politike. Pre mňa nie je Kanis nepriateľ, pre mňa sú nepriateľom tí, ktorí zužujú priestor pre ľavicovú identitu, ktorí si myslia, že nás môžu jednoducho vygumovať... Momentálne sa nachádzame v situácii, keď nás tlačia do pozície, že vládnite, buďte zodpovední voči OECD, voči EÚ, voči všetkým, len nie voči svojim voličom. Takto teda nie! Ak chceme ísť do európskych štruktúr ako normálna, štandardne vyspelá krajina, tak predovšetkým musíme zabezpečiť slušný život vo vlastnej krajine. Druhou otázkou už je, že situácia v strane dozrieva na sformovanie socialistickej platformy v rámci SDĽ. Je to moje vnútorné presvedčenie. Nie som ochotný tolerovať stav, aby sa naša strana stala výťahom k moci a majetku.

Nemyslíte si, že v tejto situácii, keď narastá vnútorná nestabilita v SDĽ, by bol azda určitým riešením predčasný zjazd?

Aj takéto návrhy padli na poslednom republikovom výbore.

Vy ste sa pôvodne k takémuto návrhu prikláňali, nakoniec ste si to rozmysleli. Prečo?

Ak by sa mal taký nekompromisný a sebazničujúci zápas v SDĽ predlžovať, tak by bolo najlepšie čím skôr urobiť zjazd. Osobne si však myslím, že teraz treba hlavné smerovanie strany, sily a energiu venovať tomu, že dokážeme našim partnerom povedať: budeme vládnuť za takýchto a takýchto podmienok, pri takto a takto zmenenej vláde. Vtedy sa dajú veci zvládnuť, toto je teraz podstatné. Personálne otázky prenechajme riadnemu zjazdu, lebo by sa mohlo stať, že teraz sa budeme umárať vo vnútrostraníckych a personálnych bojoch a podstata - zmena vládnutia - nám unikne.

Súhlasíte s názorom, že tohtoročný zjazd SDĽ bude pravdepodobne najdôležitejší od jej vzniku?

Súhlasím.

Nemyslíte si, že vaše volanie po riešení otázky nezamestnanosti vyzerá nepresvedčivo, keď práve SDĽ má vo vláde ministra práce a ministerku financií?

Otázka zamestnanosti je spojená s tým, ako funguje hospodárstvo. Dúfam, že aj novinári nakoniec pochopia, že ak hovoríme o zamestnanosti, tak by sa mali tiež uberať na ministerstvo hospodárstva k pánovi Harachovi a k pánovi Miklošovi a spýtať sa ho, ako funguje naša ekonomika. Ako sa dá realizovať reálne oživenie výroby. Prečo sa to nedeje. Iste, pán Magvaši ako náš minister má do toho čo hovoriť. Ale podstata riešenia spočíva v tom, aby začala fungovať výroba. To znamená, že na zodpovednosť treba brať predovšetkým ekonomických ministrov i podpredsedu vlády pre ekonomiku.

SDĽ sa vo volebnom programe zaviazala, že počas volebného obdobia zníži nezamestnanosť na úroveň 10 percent. Ešte stále si myslíte, že je to reálne?

Najnepríjemnejšia otázka, akú som mohol dostať. Treba sa k tomu postaviť otvorene: zdá sa, že to už nie je možné. Je potrebné urobiť všetko pre to, aj zo strany SDĽ, aby sa nezamestnanosť začala znižovať. Ale ak z toho budeme robiť len takú verbálnu záležitosť, ak bude vláda cestovať do Prešova na mimoriadne zasadnutie a bude sa tomu venovať pol hodinu, ak nepríde s konkrétnymi projektami riešenia a ak ich nebude dôsledne kontrolovať, tak táto vec sa môže skončiť veľkým otáznikom. Zamestnanosť je v súčasnom období strategická záležitosť pre celú krajinu. To nie je záležitosť ľavicovej úchylky alebo úchylky v SDĽ. To je záležitosť sociálnej a regionálnej dezintegrity štátu, ktorá dnes reálne prebieha.

V súčasnosti sú prípravy na 6. zjazd SDĽ v plnom prúde. Obe strany si už takpovediac brúsia zuby, čistia šable, pripravujú sa na rozhodujúci súboj. Vy ste už avizovali, že sa budete opäť uchádzať o dôveru delegátov zjazdu. Čo by mal z vášho hľadiska tento zjazd prednostne vyriešiť?

Po prvé by mal jasne povedať, aké majú byť priority a aké má byť správanie ľavicovej strany v širokej koalícii s pravicovými silami. Mal by povedať, kde sú hranice a kde je tá medza, za ktorú nesmieme ísť, ak nechceme stratiť identitu. Vtedy strana musí mať možnosť bez nejakého strachu rozhodnúť, že toto nie je v poriadku, že toto nie je priestor na realizáciu jej politiky a že je potrebné z koalície vystúpiť.

Čo však potom? Má SDĽ vyjasnenú predstavu, ako sa správať po takomto kroku? Zaznievajú hlasy, že kríza identity SDĽ je nielen personálnou, ale aj programovou krízou.

Zjazd sa má vyjadriť aj k týmto otázkam. Pripravujeme inováciu svojho politického programu, ktorý by zohľadňoval nové výzvy, pred ktorými súčasná ľavica stojí a ktorý by bol najmä modernizačnou vzpruhou pre hľadanie našej novej tváre. Iste, treba pamätať na to, s kým vládneme. Nie sme opozičná strana, ale vládnuca. V rámci koalície sa však dostávame do polohy opozičnej strany. A ak nechceme, aby nás postavili do úlohy štatistu, musíme sa naučiť robiť protitlaky, byť mnohým rozhodnutiam a krokom súčasnej vládnej koalície v opozícii, pretože máme svoju identitu. To je legitímna pozícia. Nakoniec je potrebné, aby na rôznych stupňoch strany, aj do vedenia, prišli mladí ľudia. Starší neradi uvoľňujú svoje pozície, ale netreba sa toho báť, mali by si uvedomiť, že je to aj ich šanca, ak táto nová krv dovedie stranu k úspechu. Samozrejme, treba hľadať pripravených ľudí, s chladnou hlavou, schopných zvládnuť neľahké problémy a podmienky fungovania ľavicovej strany v súčasných podmienkach. Také ťažké obdobie pre reprodukciu a pre fungovanie ľavicovej strany, ako je dnes, ešte nebolo. Na to je potrebná aj odvaha, aj mladosť, aj rozum, pretože doba je veľmi zložitá. Podstata problému nespočíva v osobách, osoby sú vždy vymeniteľné. Podstatné je, či si SDĽ dokáže povedať v takto pravicovo orientovanej koalícii, že toto sú naše mantinely politiky a identity. Nezachraňujeme ľavicovú politiku a identitu kvôli tomu, že nemáme čo robiť, ale kvôli tomu, že ju vyznáva podstatná časť voličov, že si ju žiada a že jej chýba. Pretože ak to nebudeme robiť my, tak to budú robiť iní - Smer alebo iné strany. Taký je zákon politického života.

S hosťom Slova sa zhováral Eduard Chmelár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama