"Reformátori" a reformátori
Sociálna politika ovplyvňuje život každého občana. Napriek tomu viaceré strany, ktoré opakovane nezískali vo voľbách ani desatinu hlasov, by ju najradšej položili na oltár tvrdých liberálnych zmien. Evidujú ju iba ako položku "percentuálneho podielu výdavkov na hrubý domáci produkt". Pritom sociálne výdavky dosahujú v krajinách EÚ v porovnaní s HDP 21,4%, kým na Slovensku len 14,6%.
Nečudo, že sa hovorí o reformátoroch za každú cenu. V podstate sa však dokázalo, že problémy slovenského hospodárstva sú zložitejšie ako úprava deformovaných regulovaných cien, či zvýšenie dane z pridanej hodnoty. A zdá sa, že makroekonomickú stabilizáciu v roku 1999 zabezpečili najmä slabšie sociálne skupiny občanov. Namieste je otázka, ako v takomto prostredí razantnejšie presadzovať sociálnu politiku, ktorá popri reformných systémových zmenách musí zabezpečiť aspoň čiastočné vykrytie dôsledkov tzv. ozdravných balíčkov.
Napriek zložitej ekonomickej situácii a zdedeným vyčerpaným fondom sa v lete 1999 valorizovali dôchodky tak, aby sa zachovala životná úroveň sociálne najslabších vrstiev dôchodcov. Svoju zákonnú povinnosť splnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši aj v tomto roku, keď v zmysle Ústavy SR a zákona navrhol zvýšenie dôchodkov od 1. augusta 2000 priemerne o 19,4%. Túto cifru si nevycucal z prsta, je stanovená na základe reálnych štatistík. Od poslednej valorizácie uplynie 13 mesiacov (zákon stanovuje podmienku minimálne tri), priemerná mzda v hospodárstve vzrastie o 10% (kritérium zo zákona je 5%) a rast životných nákladov 19,4% (zákon stanovuje 10%).
Komentátori a kritici ihneď Magvašiho obvinili z populizmu. Pritom si neuvedomujú, že riziko a rozsah chudoby sa mení v závislosti od veku. Zabudli asi aj na to, že pomer dôchodku k priemernej hrubej mzde klesol na hranicu 42%. Pri porovnávaní s produktívnym vekom v čase staroby vzrastá podiel výdavkov na nevyhnutné životné potreby, najmä na jedlo, bývanie, starostlivosť o zdravie, domácnosť i osobnú starostlivosť.
Minister Magvaši neostal len pri valorizácii dôchodkov, ale pripravuje strategickú reformu sociálneho poistenia. Systém, ktorý zmení dôchodkové zabezpečenie na dôchodkové poistenia financované kombinovaným spôsobom - priebežným i kapitalizačným systémom. Pôjde o tzv. osobné dôchodkové účty. To, čo si pracovne aktívny človek nasporí, bude ako dôchodca poberať. Ak pôjde do dôchodku skôr, bude dávka nižšia, ak neskôr, nasporí si viac. Vlani Magvašiho ministerstvo valorizovalo životné minimum, oficiálne určujúce hranicu stavu hmotnej núdze občanov. Zabránilo aj hroziacemu chaosu a možnému kolapsu pri praktickom zavedení kompenzácii zdravotného postihnutia v systéme sociálnej pomoci. Zlú sociálnu situáciu budú sanovať aj pripravené novely zákona o príspevku na bývanie a zákona o prídavkoch na deti. Prvýkrát v histórii sa pripravila a aplikovala právna norma, ktorá upravuje vzťah vývoja minimálnej mzdy a zákonom stanoveného životného minima v prospech výšky minimálnej mzdy. Na tomto základe sa zvýšila minimálna mzda na 4000 Sk.
Žiaľ, až po prekročení 20-percentnej hranice miery nezamestnanosti, sa vyriešenie tohto problému stalo oficiálnou prioritou súčasnej koaličnej vlády. Je iróniou, s akou vervou sa liberáli predbiehajú v diskusiách o nevyhnutnosti zamedzenia tzv. čiernej práce. Ak by sa vlani pri prijímaní makroekonomických opatrení zaujímali aj o zamestnanosť tak ako dnes o čiernu prácu, nebolo by na Slovensku iba 6282 (!) voľných pracovných miest. Spôsob vedenia hospodárskej politiky štátu v minulom roku vytvoril situáciu, v ktorej sa síce dosiahli niektoré kladné makroekonomické parametre, ale s deštrukčným dopadom na sociálnu štruktúru obyvateľstva. Je dobré, že sa ľavici vo vláde nakoniec podarilo presadiť riešenie nezamestnanosti ako prioritu číslo jeden. Škoda, že to trvalo tak dlho.
