Mora budúcoročného rozpočtu
Ak sa rok 2000 považuje za zložitý, pre rok 2001 to platí niekoľkonásobne. Prejavia sa rozpočtové účinky viacerých stabilizačných a najmä transformačných opatrení, ktoré sa skoncentrujú do veľmi krátkeho času so synergickými efektmi.
Ministerka financií Brigita Schmögnerová tu vo vzťahu k reálnym možnostiam ekonomiky hovorí o priveľkých ambíciách vlády. Treba s ňou súhlasiť, lebo odvaha je dobrá vlastnosť, ale zodpovednosť ešte lepšia. Pri príprave rozpočtu na rok 2000 sa viedol doslova boj o sadzbu dane z príjmov fyzických osôb. Démonizovala sa výška sadzby, hoci pri veľkosti daňového zaťaženia to nie je jediný parameter. Zásadný význam má aj určovanie základu pre výpočet dane, čiže uznávanie odpočítateľných položiek. Aj z vážených miest sa používal detinský argument, že pri nižšej dani sa podnikateľom neoplatí podvádzať štát. Svetová banka nám v analytickom materiáli zo septembra 1999 radila znížiť daň z príjmov právnických osôb zo 40 na 25-30 percent. To je fakt. Lenže odporúčanie pokračuje slovami "v nasledujúcich štyroch rokoch, v súlade s rozpočtovými zámermi". Zníženie daňového zaťaženia právnických osôb bude oproti tohtoročnému, už dosť napätému rozpočtu, znamenať výpadok 11 miliárd. O ďalšie 3,4 miliardy bude menej v dôsledku úprav dane z príjmu fyzických osôb. Tu ide o dlhšie odkladanú valorizáciu položiek znižujúcich daňový základ, ktorá sa výraznejšie prejaví najmä v nižších príjmových skupinách. Skončí sa dovozná prirážka (priamy výpadok 7,4 mld. Sk, 1,3 mld. nepriamy za príslušnú časť DPH). Výpadok celkových príjmov sa ukazuje vo výške približne 22 miliárd.
Náhly účet za transformáciu Ako keby nestačili morové rany na strane príjmov. Ťažké nároky sa vynárajú aj na výdavkovej strane. Asi desať miliárd je pomerná časť nákladov na reštrukturalizáciu bankového sektora, ktorá je nevyhnutnou podmienkou ďalšej transformácie. Na reformu verejnej správy sa v projekte predpokladajú dve miliardy - čo je podľa odborníkov odhad naivný, nezohľadňujúci náklady ďalších okruhov. Na predvstupový proces do NATO sa má vynaložiť 1,3 mld., ďalšie náklady si vyžaduje zriadenie inštitúcií v súvislosti so vstupom do EÚ. Čo s tým? Ak by všetko bežalo podľa predpokladov, teda podľa programového vyhlásenia a ďalších vládnych zámerov, schodok by bol vyše 70 mld., asi štvornásobok prijateľnej výšky. Akceptácia požiadaviek rozpočtových kapitol, ktoré však v tejto fáze nikdy nemožno brať veľmi vážne, by schodok dotiahla na závratnú úroveň 100 miliárd. Ministerstvo financií preto spolu s analýzou vypracovalo rad návrhov na opatrenia na príjmovej a výdavkovej strane, ktoré by schodok stiahli na 35 mld.
Opäť sa objavuje návrh zvážiť daň z motorových vozidiel. Vlani sa proti nej rozpútala taká kampaň, že návrh sa nedostal ani do vlády. 2,5 mld. sa napokon do rozpočtu 2000 dostáva cez spotrebnú daň, na každý liter benzín priplácame dvoma korunami. Pre veľkú väčšinu motoristov, a to najmä chudobnejších so staršími a menšími autami, by bola daň z vozidiel výhodnejšia. Viac by platili bohatí, napr. za terénne auto 40 000 Sk ročne. Ale používali sa smiešne argumenty - vraj sa podporuje zastarávanie automobilového parku.
Strašenie rovnostárstvom a ilúzie úspor Druhou daňou majetkového typu má byť daň z prírastku majetku, ktorá je účinnejším nástrojom ako daň z príjmov. Už dnes sa proti nej ostro ohradilo ministerstvo hospodárstva, výhrady majú i rezorty obrany a pôdohospodárstva. A ešte vstanú bojovníci, ktorí budú hovoriť o strašiaku rovnostárstva - pritom vo vyspelých krajinách, sú majetkové dane štandardné. U nás by sa museli aplikovať vzhľadom na pomery. Je problematické zvýšiť daň z nehnuteľností, keď množstvo vlastníkov rodinných domov, napr. v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, je v zlej sociálnej situácii. Daň by bola nielen nespravodlivá, ale aj nevymožiteľná. Dnes je pravicovo moderné hovoriť o úsporách ako jedinom riešení problémov rezortov, ktoré na rozpočte visia. Niežeby sa nedalo ušetriť, ale zázraky v rádoch desiatok miliárd tu čakať nemožno. Nadoraz sú úspory doterajšieho charakteru, nevyhnutné je pristúpiť k systémovým opatreniam. Na ne niet dosť odvahy, ale to nie je vec ministerstva financií. Chýbajú aj prostriedky, lebo zmena systému je zmenou skupenstva - vyžaduje dodatočnú energiu, v našom prípade peniaze. Vyžaduje aj čas a predovšetkým priaznivú politickú a spoločenskú klímu. Tá súčasná možnosti úspor ešte obmedzuje.
Autor (1953) je komentátor Hospodárskych novín
