Republikáni vyšli z ulity
Kto očakával, že nová vláda v Spojených štátoch sa podľa republikánskych "tradícií" utiahne do vnútropolitickej ulity a len občas bude vystrkávať ostne, aby tvrdou rétorikou udržiavala svoju povesť všemohúcnosti, teraz prekvapene hľadí na neočakávane aktívne zahraničnopolitické úsilie Bushovej administratívy. K prekvapeniu prispeli i počiatočné chýry o prezidentovej zahraničnopolitickej neohrabanosti. Ukázalo sa však, že reality sveta prinútili Busha brať väčšie ohľady na mienku medzinárodného spoločenstva, než to bolo počas predchádzajúcich republikánskych vlád. Bush je preto vystavený kritike najkonzervatívnejších kruhov svojej vlastnej strany, tzv. reaganistov. Vraj sa "clintonizuje", hlboko zabŕda do blízkovýchodného konfliktu, dokonca i so Severnou Kóreou je ochotný znova rokovať.
Nebudeme ďaleko od pravdy, ak usúdime, že za posledné desaťročie vyrástli nové mantinely, ktoré si vynútili ohľaduplnejší prístup Spojených štátov k medzinárodne politickým problémom. Na tieto mantinely narážal Powellov štátny departement od samého počiatku. Spomeňme si na sebavedomé vypovedanie dohovoru o obmedzení škodlivých exhalátov a na tvrdú kritickú reakciu európskych spojencov USA. Prípad so špionážnym lietadlom v čínskom vzdušnom priestore tiež prinútil USA k rokovaniu a napokon ku kompromisu. Spojené štáty sa museli zaoberať otázkou rozširovania NATO, európskymi problémami na Balkáne a potvrdiť, že pôvodný predpoklad stiahnutia amerických vojakov z Balkánu sa neuskutoční. V posledných dňoch sa dokonca objavili správy, podľa ktorých USA nevylučujú ani pomoc svojich síl pri pacifikovaní situácie v Macedónsku. Nemožno opomenúť Bushovu európsku cestu, počas ktorej sa prakticky nedopustil neohrabanosti (až na drobný jazykový problém v Španielsku). Jeho stretnutie s Vladimirom Putinom vonkoncom nebolo konfrontačné a napriek názorovým rozdielom sa na verejnosť dostali prejavy vzájomnej dôvery.
Zatiaľ čo v čase Clintonovej vlády dominovalo v americkej zahraničnej politike heslo ochrany ľudských práv a pod týmto titulom sa niesli jej aktivity (dokonca zbraňami), Bush sa poučil a pod heslom ochrany amerických záujmov musel uprednostniť konzultácie, hľadanie kompromisov a brať do úvahy aj mienku iných. Aby nedošlo k omylu: nejde o zvrat v americkej zahraničnej politike, veď pod heslom ochrany amerických záujmov možno napokon robiť to isté, ako pod heslom ochrany ľudských práv. Ide o to, že nové pomery - značné zníženie prahu výbušnosti - vo svete si vynútili aj od samotného Busha priznanie si nových mantinelov, ktoré ho nútia čoraz častejšie opúšťať svoju ulitu zahľadenia sa do seba a brať do úvahy viac než doteraz sa meniaci svet.
Gejza Vilček (1930), publicista
