Nejde nám o moc
Ladislav Ambróš
Narodil sa 13. júna 1956 v Lučenci. Promoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1980 v odbore biológia v špecializácii zoológia. Svoju kariéru začal vo funkcii technika ochrany rastlín v Agrochemickom podniku Veľký Krtíš, kde dbal aj na dodržiavanie zásad ochrany zdravia a životného prostredia. Po Novembri 1989 pracoval niekoľko mesiacov ako tajomník OV SZOPK, staral sa najmä o prácu dobrovoľných ochrancov prírody a krajiny. Nasledujúce mesiace pracoval ako posledný predseda MsNV vo Veľkom Krtíši, kde dokázal zabezpečiť pokračovanie začatých investičných stavieb plavárne a dočasnej skládky komunálneho odpadu pre mesto. Okrem toho sa podieľal aj na príprave prvých slobodných volieb a zabezpečení podmienok pre plynulé fungovanie obecnej samosprávy. Do roku 1995 bol zamestnaný vo funkcii prednostu okresného úradu pre životné prostredie, podieľal sa na príprave Územného plánu okresu a mesta Veľký Krtíš a Stratégie environmentálnej politiky na podmienky okresu. Ako predseda stavebného bytového družstva do roku 1998 uskutočnil jeho reorganizáciu na správcovskú formu. Do roku 1990 bol radovým členom KSS, potom sa stal zakladajúcim členom Strany zelených vo Veľkom Krtíši, kde dve volebné obdobia pracoval ako poslanec mestského zastupiteľstva a člen mestskej rady. Od roku 1997 zastáva funkciu podpredsedu SZS pre regionálnu prácu. V parlamentných voľbách roku 1998 ho zvolili za poslanca NR SR (SDK), odvtedy je predsedom jej výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Vlani sa stal predsedom Strany zelených na Slovensku (SZS). K jeho záujmom okrem prírodovedy patrí história, politika, turistika a rád počúva väčšinu z hudobných žánrov. Je ženatý, má dve deti.
Strana zelených mala u nás pred 10 rokmi obrovskú podporu, boli ste jednými z tých, ktorí organizovali revolúciu. Dnes sa vaše preferencie prepadli na 1%. Kam zmizli sympatie, s ktorými sa na vás Slovensko pozeralo?
V roku 1969 vznikol Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny (SZOPK), ktorý 30 rokov predstavoval jediné legálne opozičné zoskupenie ľudí. Preferoval ochranu životného prostredia ako základnú životnú hodnotu, ktorú by mala naša spoločnosť preferovať. Z tejto spoločenskej organizácie vyšli ľudia, ktorí viedli November, napríklad Ján Budaj, Maňo Huba a ďalší. Udalosti sa fakticky začali už 11. novembra 1989, keď sa konal 6. zjazd SZOPK. Tam Budaj prvýkrát žiadal zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany.
Boli ste známi, dá sa povedať, že aj populárni. Aké boli vaše prvé porevolučné kroky?
Stali sme sa prvou politickou stranou - pokiaľ neberieme do úvahy VPN, ktorá bola občianskym hnutím - založenou 27. januára 1990. Rozhodnutie založiť Stranu zelených ihneď vynieslo vysoké preferencie. Jej bunky vznikali už koncom novembra a začiatkom decembra 1989.
Po optimistickom politickom začiatku však medzi zelenými došlo k rozkolu. Mohli by ste nám objasniť jeho okolnosti?
Aj v našej strane nastalo okolo roku 1992 veľké pnutie spojené s diskusiou nie o zelených problémoch, ale o ďalšej existencii federácie. Vtedy odišla časť členstva našej strany, ktorá patrila k najangažovanejším. Nestalo sa tak pre odlišné pohľady na problémy životného prostredia, ale pre názory na ďalšiu existenciu ČSFR. Odišiel napríklad Juraj Mesík, Ľubica Trubíniová a ďalší.
Nedalo sa oslabeniu zabrániť?
Časť Strany zelených preferovala boj za udržanie federácie proti boju za zelené princípy, pre ktoré strana vznikla. Nastala určitá disharmónia, niektorí členovia boli viac národne orientovaní. My, ktorí sme zostali, sme si uvedomovali, že hoci sme parlamentná strana, v konečnom dôsledku nemôže ovplyvniť vznik samostatnej SR.
Vtedy ste si vyskúšali nevďačné postavenie strany, stojacej mimo parlamentného diania. V čom ste sa poučili?
Mimo zákonodarného orgánu sme pôsobili dva roky. Celý vplyv sme síce nestratili, ale bol obmedzený. Zistili sme, že SZS po rozdelení nie je natoľko silná, aby sa do NR SR dostala samostatne. Nastali veľké rokovania o tom, s kým by SZS mala vstúpiť do koalície, lebo vtedy ešte nebolo postavenie politických subjektov natoľko vyšpecifikované. Najbližším možným koaličným partnerom sa stala Sociálnodemokratická strana Slovenska. Keďže sociálni demokrati viedli rozhovory s SDĽ, pristúpili sme k týmto rokovaniam aj my. Spolu s Hnutím poľnohospodárov SR sme odsúhlasili vytvorenie prvej vážnej politickej koalície - Spoločná voľba.
Niektorí z bývalých členov SZS sa priklonili k hnutiu Vladimíra Mečiara.
Časť "tvrdšie" národne orientovaných členov vystúpila zo strany. Išlo o skupinu okolo Zory Lazarovej, ktorá na protest proti vstupu do Spoločnej voľby vytvorila Slovenskú zelenú alternatívu. Nazvem to veľmi slušne, bola citovo viazaná na HZDS a jej veľkého predsedu.
Dejiny Strany zelených na Slovensku v istom zmysle akoby kopírovali históriu celosvetového zeleného hnutia, ktoré sa tiež od ochrany prírody v polovici 60. rokov postupne spolitizovalo až do štandardných politických subjektov. Vidíte tu nejaké súvislosti?
Určitý rozdiel medzi nami a západnými zelenými tu je. Oni vznikali z pacifistických hnutí, mali záujem bojovať za mier, proti jadrovým elektrárňam a zbrojeniu. Rozvoj atómových elektrární bol veľmi úzko spätý so zbrojením, lebo vyhorené jadrové palivo z väčšiny elektrární sa používalo do jadrových hlavíc. Aj na prvú atómovú bombu museli najprv spustiť jadrovú elektráreň v USA, ktorá vyhorením paliva vyrobila plutónium. V prvej fáze teda ani nešlo o priame ohrozenie rádioaktivitou z atómových elektrární, lebo sa o tom ešte toľko nevedelo. Jednoznačne sa bojovalo proti zbrojeniu. Po roku 1968 ľudia pred represiami režimu unikli z politiky do ochrany prírody, SZOPK vznikol aj ako reakcia na toto politické dianie. Veľa členov SZS má profesionálnu kvalifikáciu zameranú na ochranu prírody.
O čo sa v tomto kontexte usilujete vy, s čím konkrétne zápolí Strana zelených na Slovensku?
Jedným z našich základných cieľov je boj o zmenu hodnotovej orientácie. Nedá sa dosiahnuť skokom, ale postupným vytriezvením. Väčšina ľudí túži po životnom štandarde, aký majú Američania, ale to nemôžeme dosiahnuť ani my, ani západná Európa. USA predstavujú neporovnateľnú veľmoc a cesta za takýmto životným štýlom je cestou do pekla. Masová spotreba, konzumný spôsob života nikam nevedú. Každý by si mal sám pre seba určiť hodnotový rebríček toho, čo je pre život naozaj nevyhnutné.
Vráťme sa do politiky. S kým v súčasnosti ráta SZS ako s partnerom pre najbližšie voľby, keď existencia Slovenskej demokratickej koalície je spochybnená?
Do SDK sme šli na základe koordinácie postupu s SDSS. Aj naše súčasné kroky diskutujeme s nimi a s ostatnými koaličnými partnermi. Z koalície momentálne nik nechce vystupovať. Vznikla tu nová politická strana - SDKÚ, ktorá má ambície vstúpiť do budúcich volieb, a tak treba v rámci SDK nájsť nový prístup pri riešení vzťahov. Strana zelených má inú parketu, toto nie je politický priestor, kde by sme mohli fúzovať. Tu ide o vznik novej liberálno-kresťanskej platformy. Strana zelených do zoskupenia vstupovať nechce, aj keď nevylučujeme spoluprácu s ním, avšak ako suverénna strana.
Pomohol vašej strane vstup do SDK a ako sa to prejavilo na vašej popularite?
V čase vstupu do SDK sme mali preferencie do 5%, v priemere asi 3,5 a teraz sa pohybujeme do 1,5 % hlasov. Časť hlasov, ktoré mala SZS ako samostatná politická sila, sa odovzdalo SDK a v nej aj zostáva. Toto si vedenie na čele s Mikulášom Dzurindom veľmi dobre uvedomilo a keď nedošlo k dohode s KDH o možnom vytvorení únie politických strán - to bol pôvodný zámer - Dzurinda spravil radikálny krok a vytvoril samostatný politický subjekt. Tým zároveň postavil klin medzi tých, čo ho predtým podporovali, teda sociálnu demokraciu, zelených a časť DU. Uvedomili si, že vznikom takéhoto subjektu už nejde len o suverenitu týchto strán, ale o ich existenciu.
Bývalé "ortodoxné" jadro Strany zelených si zvolilo na presadzovanie zelených cieľov iné ako politické metódy, napríklad Greenpeace. Aký je váš vzťah k týmto silám?
Bývalá tajomníčka Strany zelených Ľubica Trubíniová sa stala riaditeľkou Greenpeace a svojím odchodom fakticky povedala, že politické metódy Strany zelených sú nepostačujúce. Dala najavo, že treba byť agresívnejší a tvrdšie bojovať proti znehodnocovaniu životného prostredia.
Prečo si myslíte, že politické prostriedky na dosiahnutie zelených cieľov sú tie pravé a dostačujúce?
V prvom rade sa treba usilovať dosiahnuť svoje zámery politickými prostriedkami. Základným cieľom zelených by malo byť presvedčiť ostatných, že to, čo myslíme, je úprimné, a že nám v konečnom dôsledku nejde o moc, ale o vytvorenie trvalo udržateľných podmienok života na Zemi. Ide síce o sprofanovanú frázu a často ju používajú tí, čo tomu nerozumejú, ale je to základný princíp, na ktorom stojíme. Nemáme morálne právo zaťažovať budúce generácie nebezpečenstvami, ktorým nebudú schopní čeliť. Veď toto storočie navždy zostane storočím svetových vojen a jadrových bômb a takto sa o tom všetci budú učiť.
Aká je vaša pozícia v slovenskom politickom spektre? Kam sa zaraďujete?
Pravicové strany nás neustále stavajú do pozície ľavice. Do istej miery je to prirodzené, lebo oni uprednostňujú individuálny záujem pred skupinovým, ale nie je pravdou, že sme klasickou ľavicovou stranou. Považujeme sa keď nie za stredovú formáciu, tak za stranu, ktorá je minimálne dva kroky pred ostatnými. Po vytvorení Spoločnej voľby v roku 1994 sme sa ocitli v ľavicovom bloku, ale z pozície Strany zelených sme tam predstavovali pravicu, lebo sme stáli napravo od ľavicových strán. Nie sme politickou stranou, ktorú by volila väčšina ľavicovo zmýšľajúcich. Volia nás mladí a ľudia s určitým životným štandardom, ktorí si môžu "dovoliť" rozmýšľať o tom, čo budú jesť a uvažujú o potrebe zdravého životného štýlu. Tí, ktorí sa ocitli na existenčnej hrane, nevolia SZS, ale extrémy, teda krajnú pravicu či ľavicu.
Z tohto hľadiska vlastne môžete predstavovať akúsi stranu budúcnosti. Ponúkate ekologické alternatívy a zdravý životný štýl, čo sú princípy, ktoré raz budú musieť vážne akceptovať všetky strany.
Toto je podstata, na ktorej SZS stojí. Máme vôľu byť stranou budúcnosti, snažíme sa stavať k problémom z hľadiska perspektívy. Každá strana nášho politického spektra má v programe aj niečo zelené, ale používa to len na prikrášlenie, ako čerešničku na torte. Pre nás sú zelené princípy podstatou programu, lebo bez zdravého životného prostredia nie je možná zdravá spoločnosť. Usilujeme sa presadzovať, aby si každý sám a aktívne hľadal pozíciu v spoločnosti.
Hoci sa kauza Košovan prevalila našou politickou scénou už pred mesiacom, mohli by ste k nej zaujať stanovisko?
Kauza sa nás bytostne dotýka, lebo ako zelení sme sa postavili proti princípu vývozu jadrového paliva do Ruska. Zástupcovia atómovej loby tvrdia, že pre nás ako krajinu, ktorá z Ruska jadrové palivo odoberá, je možné tam odpad aj vyvážať. Tu však nešlo o vývoz paliva, ktorý považujeme za amorálny. Veľmi dobre vieme, že po jadrových haváriách je Rusko rádioaktivitou doslova zanešvárené, prečo by sme k tomu ešte mali prispieť vývozom nášho paliva?! Za tento postoj sme boli obvinení z rusofilstva. Treba však povedať, že druhá verzia (keby došlo k vývozu na prepracovanie a spätnému dovozu na Slovensko) bola akciou, ktorá mala prostredníctvom deblokácií umožniť istej skupine ľudí veľmi efektné obohatenie sa. Na to nás upozornili ľudia zo Slovenských elektrární.
S hosťom Slova sa zhovárali Barbora Obuchová a Peter Greguš
