Strojca osobnej prosperity
Na druhej pracovnej konferencii Futurologickej spoločnosti na Slovensku sa okrem iného diskutovalo o úrovni slovenských manažérov a podnikateľov. Je síce pravda, že sa v zložitých podmienkach modernej globalizujúcej sa ekonomiky príliš nevyznajú, ale zato dokážu pracovať za podmienok, ktoré sú pre podnikateľov z vyspelých trhových ekonomík takmer neuveriteľné.
V podmienkach, takmer bez kapitálu (preto ich aj ťažko možno nazvať kapitalistami), v podnikateľskom prostredí, kde aspoň do značnej miery neexistuje vymožiteľnosť práva a sú zastavené finančné toky (úhrada pohľadávok), kde až 70% podnikov je stratových a štát odčerpáva väčšinu ziskov (pokiaľ sú) i väčšinu úverového kapitálu na možnosti získania dodávateľských úverov, ktoré sú navyše vysoko predražené.
Na druhej strane legislatívne medzery a neochota (neschopnosť) využitia existujúcich právnych noriem pri vysoko korupčnom prostredí a preťaženosti súdov dáva také možnosti transferov kapitálu i zisku (tunelovania), fingovaných vývozov a dovozov a zneužitia bankrotov firiem, o ktorých sa podnikateľom vo vyspelých trhových ekonomikách zasa ani nesníva. Skutočný Klondike, umožňujúci miliardové zisky takmer obratom ruky, často v podmienkach veľmi krutých stretnutí mafiánskych skupín v lokálnom, celoslovenskom i medzinárodnom meradle. Podmienkou podnikateľského úspechu je i úzka spätosť s politickou mocou.
Podporovateľ všetkých subjektov Takýmto podnikateľom je na Slovensku Jozef Majský. Jeho prednosťou je, že prvý vycíti, čo treba urobiť a urobí to s maximálnym nasadením, rýchlosťou a dôslednosťou, ale i opatrnosťou a zábezpekou. Patril k podnikovému topmanažmentu už pred rokom 1989. Funkcia námestníka riaditeľa vtedajšieho petržalského Matadoru síce nebola príliš vysoká, poskytovala však nielen možnosť kontaktov so Západom a získania peňazí, tovaru a objednávok od tamojších podnikov, ale i skúsenosti z modernej ekonomiky.
Po vzore Slušovíc začal s dovozom počítačov. Slovenská ekonomika ich vtedy potrebovala s minimálnymi nárokmi na kvalitu tisíce, pre imidž podnikov zato bezpodmienečne museli byť západnej proveniencie. J. Majský dokázal tento dopyt pomocou údajne západonemeckého kapitálu masovo uspokojiť. Možnosti enormných ziskov z dovozu i vývozu, resp. z ich vzájomnej kombinácie, so zmenou colnej deklarácie, na hranici legality alebo i pod ňou, ale s minimálnym rizikom, boli začiatkom transformácie slovenskej ekonomiky omnoho väčšie na iných úsekoch ekonomiky.
To všetko si však vyžadovalo úzku spätosť s politickou mocou. Majský sám sa položartom, polovážne vyjadroval, že podporuje všetky politické strany. S HZDS ho spájala a spája spolupráca s bývalým krajským vedúcim HZDS v Trnave Vladimírom Poórom, od ktorého nakoniec jeho firmu Arad - keď sa ten dostal do politických a hospodárskych ťažkostí - aj odkúpil (oficiálne sa jeho spoločnosť Tatra-Sipox, a. s. Bánovce nad Bebravou zlúčila so spoločnosťou Arad, a.s. Bratislava). Osobitne zaujímavé boli jeho kontakty s SDĽ. S jej vedúcimi funkcionármi sa dokonca zúčastnil kongresu Socialistickej Internacionály (SI) v New Yorku. Takáto partnerská spolupráca s poprednými podnikateľmi, zabezpečujúcimi jej členským stranám finančnú podporu je v praxi SI pomerne bežná. U J. Majského však nešlo o trvalú a najmä výlučne jednostrannú spoluprácu. Už v príprave posledných parlamentných volieb úzko spolupracoval s ďalšou ľavicovou politickou stranou SOP a jej poslankyňa D. Dubovská sa stala jeho priamou exponentkou v novozvolenej NR SR. Necelý rok po parlamentných voľbách sa však už orientuje na inú novo vznikajúcu Stranu demokratického stredu Ivana Mjartana. So žiadnou politickou stranou sa však nezviazal natoľko jednoznačne, aby mu to neumožňovalo aj iné politické prepojenia.
Privatizácia po slovensky Rozhodujúcou činnosťou J. Majského, ktorá ho vyniesla do čela nielen privatizačného procesu, ale celej slovenskej ekonomiky, sa však stala samotná privatizácia. J. Majský pod svojím dominantným kontrolným vplyvom postupne sústredil celú sieť spoločností v najrôznejších odvetviach. Veľkú pozornosť venoval i získaniu vplyvu v médiách, kde okrem iného vlastní 13% akcií denníka Sme a celej skupiny vydavateľstva VMV. Vlastní i podstatný balík výstavníckej a.s. Incheba. V tejto svojej sieti podnikov sa stal kráľom transferov kapitálu i ziskov. Toto všetko, s pomocou vynikajúcich právnikov, ktorých dokázal aj kráľovsky zaplatiť, využíval k získaniu obrovských osobných príjmov. Dokázal z nich, čo nie je, s výnimkou Rezešovcov, u slovenských veľkopodnikateľov celkom bežné, zabezpečiť sebe i svojej rozvetvenej rodine rozprávkovú životnú úroveň Jeho skúsenosti a talent na riešenie zložitých situácii slovenských podnikov si vysoko váži Obchodná a priemyslová komora SR, ktorá ho dokonca navrhla na laureáta ceny Slovak Gold. Väčšinou jedného hlasu - prezidenta Nadácie Slovak Gold J. Sitka - tento návrh neprešiel a od toho času nemá Nadácia Slovak Gold v Obchodnej a priemyselnej komore SR podporu.
Občianska spoločnosť býva od dávna zhovievavá k podnikateľom, ktorí sú strojcami prosperity jej ekonomiky. Anglická kráľovná takto kedysi dokonca povýšila piráta J. Morgana do šľachtického stavu a neskôr bol zakladateľom prvej miliardárskej dynastie v USA. Ale s menom J. Majského sú spojené skôr podniky, ktoré sa dostávali do úpadku a neskôr i do konkurzu a z nich získal svoje bohatstvo. Pravda, vždy zostával v pozadí. Nie však preto, že by otvorene nevyjadroval svoje názory. Naposledy napr. na novinársku otázku, čo by mal FNM urobiť s dlhopismi, otvorene povedal, že občania by mali na ich vyplatenie zabudnúť. Ťažko povedať, či aj on, ale špekulačný kapitál už odsunul 40 mld. Sk do relatívneho bezpečia v zahraničí.
Autor (1932) je ekonóm
