Ľavicová neľavicovosť

Strana demokratickej ľavice prišla začiatkom marca s návrhom novelizovať Zákonník práce, účelom ktorého by malo byť znemožnenie práce na čierno. Možno dobrý úmysel však zaznamenal úplne opačnú reakciu a ľavičiarom skomplikoval život práve ohlas tých, na dôvere ktorých si táto strana zakladala.
Počet zobrazení: 898

Strana demokratickej ľavice prišla začiatkom marca s návrhom novelizovať Zákonník práce, účelom ktorého by malo byť znemožnenie práce na čierno. Možno dobrý úmysel však zaznamenal úplne opačnú reakciu a ľavičiarom skomplikoval život práve ohlas tých, na dôvere ktorých si táto strana zakladala.

Zrušením dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce by sa občanom ubrala možnosť prípadného, častokrát jediného, spôsobu privyrobenia si a zlepšenia životnej úrovne. Jediným pozitívnym dôvodom, na ktorý sa navrhovatelia odvolávajú, je zamedzenie čiernej práce. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uviedlo, že na Slovensku pracuje na čierno vyše 100 tisíc ľudí a prijatie takejto legislatívnej normy by tento problém vyriešilo. Na druhej strane je tu však ďalší závažný problém. Na Slovensku totiž existujú aj takí zamestnávatelia, ktorým nerobí problém zamestnať, hlavne nezamestnaných občanov, ilegálnym spôsobom. Otvorene povedané, podnikateľ sa určite zamyslí nad možnosťou ušetrenia peňazí na úkor odvodu poistného a tým pádom tu nastáva obchádzanie zákona. Aj občan, ktorému bude znemožnená takáto pracovná príležitosť, si určite nájde cestu, ako si privyrobiť nelegálnym spôsobom.

Na základe tejto skutočnosti by sa preto legislatívna úprava mala týkať práve tohto problému a nie zrušenia uvedených foriem pracovných dohôd. V súčasnej zákonnej úprave je tento problém riešený finančnou pokutou zo strany zamestnávateľa, občan je zasa vyradený z evidencie úradu práce, resp. dôjde ku zníženiu dávok sociálnej pomoci. Krátkozrakosť pri predkladaní tohto návrhu je aj v tom, že takýmto spôsobom si mohli čiastočne privyrobiť najmä študenti, ktorých finančné zabezpečenie nie je až na takej vysokej úrovni. Keďže štát nedisponuje pri poskytovaní študentských pôžičiek takou sumou, aká by bola potrebná, existuje tu aspoň takáto forma finančnej kompenzácie.

V súvislosti s občanmi v dôchodkovom veku je situácia trošku iná, a síce, počíta sa tu s možnosťou uzavretia dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce. Postavenie ľudí v dôchodkovom veku po finančnej stránke nie je síce ružové, ale prečo by sa malo rátať s výnimkou v porovnaní s ostatnými občanmi SR iba v tomto prípade, je otázne. Preferovanie len určitých skupín obyvateľstva by mohlo byť veľmi negatívnym javom a v rámci presadzovania ľavicovej politiky to platí dvojnásobne. Už iba tento navrhovaný "kompromis" by určite priniesol mnohé diskusie.

Tieto skutočnosti sú v určitom rozpore s politikou ľavicových demokratov, ktorej zvýšená pozornosť sa venuje hlavne uvedeným skupinám obyvateľstva. Úmysel, namiesto týchto dvoch dohôd aplikovať formu uzavretia pracovného pomeru na čiastočný úväzok, alebo uzavretie dohody na dobu určitú, má však v súvislosti so študujúcou mládežou jeden háčik. Rodičia by tým pádom prišli o rodinné prídavky na svoje deti.

Situácia výkonu práce na čierno je na Slovensku skutočne alarmujúca. Vyriešenie tohto problému by malo byť v inej sfére. Ten, kto prevádzkoval takúto zárobkovú činnosť aj doteraz, si určite nájde iný spôsob, ako v nej pokračovať. A opäť na to doplatí ten občan, ktorý nečaká na štát, ktorého akcieschopnosť je v tomto prípade minimálna a obmedzená vzhľadom na celkovú ekonomickú situáciu. Občan, ktorý je pre SDĽ prvoradý, takúto formu odmieta. Začať by sa malo u zamestnávateľov, a to v podobe prísnejších systematických kontrol zo strany štátu s následným sankcionovaním. Je nevyhnutná lepšia koordinácia štátnej a finančnej polície s daňovými úradmi a úradmi práce. Živnostníci sú síce postihovaní až do možnosti odobratia licencie, ale rezervy by sa našli aj vo finančnom postihovaní. Zamestnávateľ by v tomto prípade určite viac zvážil, či by zamestnal niekoho na čierno, alebo by si radšej, vzhľadom na výšku finančnej pokuty, zvolil legálnu cestu.

Navrhovaná novela Zákonníka práce neprešla v parlamente do druhého čítania. Nevedno, prečo práve SDĽ vyšla s touto iniciatívou a prečo návrh vzišiel iba z dielne poslaneckého klubu a nie vlády. Faktom je však tá skutočnosť, že efektívnosť tejto novely je veľmi nejasná a nerieši to, čo sa prostredníctvom nej chce skutočne vyriešiť.

Autorka (1979) je študentka Ekonomickej univerzity

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984