O výsledku a demokracii
Dvadsiateho šiesteho marca 2000 budú Rusi po tretí krát vo svojej postkomunistickej histórii „voliť“ prezidenta. Vzhľadom na vysoký rating Vladimira Putina ho pozorovatelia považujú za istého víťaza. Vzniká tu otázka. Napriek mnohým viditeľným posunom vpred, mnohé domáce médiá hovoria o voľbách ako o kroku späť. Je ich skepticizmus oprávnený? Ide skutočne o alternatívne voľby, alebo iba o formálnu legitimizáciu prvého muža Kremľa? Nie je to len o potvrdenie skoršej vôle odstúpeného Borisa Jeľcina? Pri hľadaní odpovedí si je potrebné všimnúť, že V. Putin sa zatiaľ ani náznakom nedištancoval od pôvodnej jeľciniády, teda je (a zrejme bude) len pokračovateľom jej podstaty v inom (inteligentnejšom) šate. Teoreticky je možné, že voľby budú naozaj sviatkom demokracie a súťažou. V. Putina nezvolia v 1. kole a v druhom bude bojovať s jedným z 11 protikandidátov, kde zvíťazí. Alebo dokonca, že teoreticky podľahne jedinému protikandidátovi, ktorý má šancu - Gennadijovi Zjuganovovi. Splnila by sa podmienka historickej ruskej (sovietskej) personálnej koncepcie plešatý-vlastý-plešatý (Lenin-Stalin-Chruščov-Brežnev-Andropov-Černenko-Gorbačov-Jeľcin-?). O prezidentskej volebnej kampani nikto nehovoril ako o špinavej, nespomínala sa ani falzifikácia výsledkov. Ak je naozaj vopred známy výsledok, takéto metódy sú nepotrebné. Nikto ale nemôže pochybovať o tom, že ak sú jasné pravidlá a nejasný výsledok, hovorí sa o demokracii. Ak je ale známy výsledok a pravidlá sú premennou veličinou, hovoriť o demokracii je nezodpovedné.
Autor (1959) je tajomník Zahraničného výboru NR SR
