Verheugenova referendová kauza

Bol to len čisto súkromný zámer, nebodaj "až" omyl, podstata ktorého bola veľmi rýchlo uvedená do upokojujúcej polohy? Alebo žeby skrytý úmysel vyvolať diskusiu? Výrok komisára pre rozšírenie EÚ Güntera Verheugena o prípadnom referende o vstupe nových štátov do EÚ vyvolal rozpaky nielen na východ od hraníc európskej pätnástky, ale spôsobil silnú odozvu v samotných členských krajinách únie. Obzvlášť pružne reagoval nielen komisárov hovorca, ale aj sám Verheugen utišoval vyvolanú búrku ohlasov. Zmierňovanie znepokojenia sa začalo najprv slovami jeho hovorcu, že komisár nevravel ako člen Európskej komisie, ale ako nemecký politik s 30-ročnými skúsenosťami, následne bol však Verheugen zrejme nútený - aj pod tlakom svojho šéfa Romana Prodiho - fakticky poprieť akýkoľvek náznak záujmu na usporiadaní referenda. Nie je to však naozaj len začiatok oddialenia prijatia nových krajín do EÚ? Akýsi signál, ktorý pripravil pôdu na vznik podobných úvah na nemeckej politickej scéne? Veď na jednej strane sa kancelár Gerhard Schröder zreteľne nestotožnil s komisárovými slovami, ale na opačnej strane sa generálny tajomník nemeckých sociálnych demokratov Franz Müntefering vyjadril, že Nemecko uvažuje o zavedení plebiscitov, čo by znamenalo aj možnosť rozhodovať o osude vstupu kandidátskych štátov do únie. Hoci z Európskej komisie vychádzajú zatiaľ signály o jednoznačnom odhodlaní nestavať žiadne prekážky rozšíreniu EÚ, Verheugenov výrok naštrbil dôveru v bruselské centrum. Nemusí byť jediný, kto príde so zase inou "myšlienkou". Prodiho komisia by sa chcela dožiť rozšírenia hraníc EÚ ešte počas svojho funkčného obdobia. Veľa napovie vývoj Medzivládnej konferencie, keďže najsamprv si EÚ musí urobiť sama doma poriadok vo veciach svojho budúceho fungovania. V deväťdesiatych rokoch uisťoval nemecký kancelár Helmut Kohl, že EÚ sa rozšíri k roku 2000. Ak je Verheugen presvedčený Európan, nemusel by podobnými výrokmi nadpolovične proti rozšíreniu naladeným Nemcom dávať šancu, v ktorej by pokazili celý motor z pohľadu kandidátskych štátov... Autor (1972) je redaktor denníka Práca