Prechmaty

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa naše zdravotníctvo nachádza až na 62. mieste. Lepšie sú na tom nielen všetky okolité stredoeurópske krajiny, ale dokonca aj krajiny ako Albánsko, Senegal, či Venezuela. Minulý štvrtok, ihneď po zverejnení tejto informácie sa ozvali hlasy, že celý rebríček je kontroverzný a nepravdivý. Uplynulý víkend v Bratislave dáva WHO nielen za pravdu, ale sa ukazuje, že stav slovenského zdravotníctva je viac ako katastrofálny. Prezidenta Rudolfa Schustera prevážali uprostred noci z jednej nemocnice do druhej, pretože v mieste, kde ho pôvodne hospitalizovali, nemali počítačový tomograf... Sanitka s hlavou štátu zostane stáť viac ako dve minúty pred Národným onkologickým centrom a prezidentovi príbuzní sa musia dovnútra priam dobýjať. Po replike novinárov, prečo nepozvú do lekárskeho konzília aj zahraničných odborníkov, nasleduje rozpačitá odpoveď chirurga Júliusa Vajóa: "Koho by som zavolal, odkiaľ, koho?" V nedeľu už pozývajú nielen troch českých expertov, ale aj "provinčného" Ernesta Bodnera z Rakúska. Naskytá sa oprávnená otázka: Keď nie je naše zdravotníctvo schopné poskytnúť adekvátnu pomoc hlave štátu, ako sa potom dokáže postarať o bežného občana? Čierne body si v tejto kauze vyslúžila aj prezidentova kancelária. Situáciu vôbec nezvládla. V piatok, keď už bol prezident viac ako štyri hodiny na operačnom stole, verejnosť nepravdivo informovala o tom, ako sa Schusterov zdravotný stav zlepšuje. Jeden faux pas striedal druhý. Kritický prezidentov zdravotný stav vyplavil na povrch nielen neduhy nášho lekárstva (o ňom si len málokto robí ilúzie), ale aj neprofesionalitu na najvyšších postoch v štátnej správe, vrátane ministra zdravotníctva Tibora Šagáta. V normálnom štáte si občania zaslúžia byť informovaní o zdravotnom stave ústavných predstaviteľov. Naše problémy tkvejú niekde oveľa hlbšie a nie je to len 62. priečka WHO.