anketa

Mladá a „Stará“ demokratická ľavica organizujú každý rok stretnutie v lesoch nad Račou pri tzv. Malom Slavíne - pomníku dvom červenoarmejcom, ktorí padli 1. apríla 1945 pri oslobodzovaní Bratislavy. Aj minulú sobotu sa tu zišlo do 200 ľudí všetkých vekových kategórií. Niektorých z nich sme sa spýtali, aký zmysel má pre nich takéto podujatie po 55 rokoch od skončenia 2. svetovej vojny.
Počet zobrazení: 1034

Mladá a „Stará“ demokratická ľavica organizujú každý rok stretnutie v lesoch nad Račou pri tzv. Malom Slavíne - pomníku dvom červenoarmejcom, ktorí padli 1. apríla 1945 pri oslobodzovaní Bratislavy. Aj minulú sobotu sa tu zišlo do 200 ľudí všetkých vekových kategórií. Niektorých z nich sme sa spýtali, aký zmysel má pre nich takéto podujatie po 55 rokoch od skončenia 2. svetovej vojny.

Jurij Gračov, vojenský atašé veľvyslanectva RF v Bratislave: Som presvedčený, že takéto stretnutia najlepšie zbližujú Slovákov s Rusmi, ale aj s ostatnými národmi. Takmer ako v rodinnom kruhu sa môžeme porozprávať o našich problémoch, nadviazať neformálne kontakty v prospech toho, aby sme žili v mieri, priateľstve, aby prekvitlo Slovensko i Rusko.

Jozef Baláž, predseda Klubu bratislavských antifašistov: Účastníkom odboja nie je ľahostajný ďalší vývoj v našej krajine. Žiaľ, mnohí zabúdajú, na akých základoch bola postavaná súčasná moderná, demokratická Európa. V tejto súvislosti ma strašne mrzí, že pretrváva nedobrý vzťah k občanom bývalého Sovietskeho zväzu.

Mária Kuľhavá, dôchodkyňa: Nikdy nesmieme zabudnúť, za akých ťažkých podmienok sme získali slobodu. Ja som mala troch bratov partizánov, každý z nich bol ranený. Keď prídem k takýmto pamätníkom, vždy sa rozplačem. Spomeniem si na nich, ako trpeli. Dnes sú už všetci traja mŕtvi. My, čo sme prežili vojnu, by sme mali viesť mladých k tomu, aby si uctievali pamiatku padlých.

Daniel Šmihula, študent Právnickej fakulty UK: Angličania či Američania si doteraz pripomínajú bitku pri Waterloo, občiansku vojnu v USA a podobne. Podľa mňa je to celkom normálne, a tak aj my spomíname. Pred 55 rokmi sme boli so Sovietskym zväzom spojencami a bojovali sme i za svoje záujmy. Sergej Veselov, korešpondent Rossijskej gazety: Takéto podujatie má zmysel pre to, aby sme nezabúdali na históriu, i pre úspešný rozvoj vzťahov medzi našimi národmi. Som rád, že sa tu zišlo aj mnoho mladých ľudí. Som presvedčený, že budú o tom hovoriť svojim vrstovníkom a raz i svojim deťom.

Zlatica Beňová, Nadácia L. Novomeského: Má to zmysel najmä pre naše deti, lebo spätosť s históriou dostávajú prostredníctvom nás, dospelých. Tým, ako žije rodič, vychováva svojho potomka, tak to dieťa vyrastá s určitými danosťami. Keď má rodič vzťah k prírode, tak ho nadobudne i jeho syn či dcéra. Ak má hlbší vzťah k inému národu, tak to aj dieťa od malička vstrebáva do seba.

Milan Ftáčnik, maturant: Mali by sme si uchovávať v pamäti ľudí -najmä tých, čo padli, ale i všetkých ostatných, ktorí urobili niečo pre našu budúcnosť. Keď ja raz budem mať deti, tak isto im budem hovoriť o našej histórii. Takéto neformálne podujatia sú vždy dobrým dôvodom na to, aby sa prehlbovali staré a vznikali nové priateľstvá.

Vladimír Mičuda, bývalý partizán a diplomat: Akcie tohto typu určite majú zmysel. Ľudia sa porozprávajú o aktuálnych veciach, ktoré súvisia s naším bytím, ale aj o prostých životných problémoch. Hoci som pôvodom Stredoslovák, naučený na krásu Vysokých a Nízkych Tatier, obdivujem i prírodu na juhu Slovenska. Aby človek vychutnal túto atmosféru, musí sem niekedy prísť osobne

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984