Pulzujúci Gottwalďák

Slovné spojenie "Streetparty" - pouličná slávnosť sa v médiách začalo objavovať len nedávno. Napriek tomu sa pevne zafixovalo do povedomia ľudí na celom svete. Aktivisti najrozličnejšieho zamerania dávajú prostredníctvom týchto podujatí najavo nesúhlas s globalizáciou - novodobým fenoménom konca 20. storočia.
Počet zobrazení: 935

Slovné spojenie "Streetparty" - pouličná slávnosť sa v médiách začalo objavovať len nedávno. Napriek tomu sa pevne zafixovalo do povedomia ľudí na celom svete. Aktivisti najrozličnejšieho zamerania dávajú prostredníctvom týchto podujatí najavo nesúhlas s globalizáciou - novodobým fenoménom konca 20. storočia.

Doteraz najmasovejšie protesty sa konali vlani v novembri v americkom Seattli. Čo viedlo desiatky tisíc ľudí k tomu, aby sa zúčastnili na najväčšej demonštrácii v dejinách USA od čias vojny vo Vietname? Dôvody boli rôzne. Na transparentoch sa zväčša objavovali nápisy požadujúce zastavenie pôsobenia nadnárodných korporácií a medzinárodných inštitúcií, ako sú Svetová obchodná organizácia (WTO), Svetová banka (SB), či Medzinárodný menový fond (MMF). Ďalší požadovali zrušenia dlhov krajín tzv. tretieho sveta. Ekologické iniciatívy zasa poukazovali na zhoršujúci sa stav životného prostredia v dôsledku nezodpovedného prístupu k prírode. V čase konania konferencie WTO sa Seattle premenil na veľké bojisko. Spojené štáty pritom prežívajú nevídaný ekonomický boom, samotný Seattle je prosperujúcim priemyselným centrom, v ktorom sídlia mnohé koncerny, napríklad letecký gigant Lockheed Martin.

Bratislavský happening V Čechách sa streetparty konajú už dva roky. Plagáty v meste avizovali, že sa pouličná slávnosť sa uskutoční cez víkend aj v Bratislave. V sobotu o druhej popoludní, niekoľko minút pred začiatkom celej akcie sa prechádzam slnkom zaliatym Námestím Slobody. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa tu má konať demonštrácia. Podľa informácií, ktoré mám, akcia nie je povolená. Čakám preto, kedy sa vyroja policajti. Stretávam sa so známym a ten ma vyvedie z omylu: "Ale kde prosím ťa, to by si nik nedovolil. Jasné, že majú papier z úradu. Inak by tu už policajti dávno boli."

Zväčša mladí ľudia sa začínajú pomaly trúsiť. Pribúdajú aj transparenty. Jeden zo sloganov znie: "Hypermarkety, hyperkonzum k hyperzničeniu!" Trocha sa pousmejem, len pár dní pred tým sa v novinách objavili články, podľa ktorých Slovensko v budovaní hypermarketov zaostáva za Maďarskom a Čechami o dva-tri roky. To ešte neviem, že na druhý deň ráno ma v schránke čaká leták Carrefour. O týždeň sa teda dočkajú aj nakupovaniachtiví Bratislavčania.

Vlci z Tulčíka Presuniem sa o kúsok ďalej, kde majú rozložené materiály členovia Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. Ich aktivity sú sympatické. Listujúc si brožúrkami, spomínam na brigády v Liptove, kde sme vždy na jar sadili v krkolomných terénoch stromčeky. "Vlci" sú jedni z najaktívnejších ochrancov prírody u nás. Na východnom Slovensku sa usilujú zachovať pôvodné bukovo-jedľové lesy. Každý, kto zaplatí tisíc korún, si "kúpi" jeden strom a pomôže zachrániť tieto jedinečné porasty. Okrem toho sa im podarilo zastaviť holorubnú ťažbu v Slanských vrchoch. Klobúk dolu. Ich dobré meno sa šíri aj za hranicami. Lesoochranári z Tulčíka už získali niekoľko medzinárodných ocenení.

Ľudí neustále pribúda. Stretli sa tu mnohí starí známi, ktorí sa poznajú už roky z predchádzajúcich akcií. Od ochrancov prírody a zvierat, cez vegetariánov, radikálnych ľavičiarov, milovníkov reggae, ska, hard coru, tvrdého techna hádam všetci. Celá alternatívna scéna. Trochu archaicky pôsobiaci skalní punkáči s čírami na hlavách a neodmysliteľnými tričkami Exploited a Sex Pistols dotvárajú celkový kolorit. Hmýria sa námestím od stánku k stánku. Niektorí dali prednosť chládku a polihujú v tieni stromov. Vládne všeobecná pohoda. Stále akosi nemôžem uveriť, že sa nič nezomlelo. Na základe scén z podobných party v Prahe a v Seattli mám utkvelú predstavu, že automaticky musí nasledovať tvrdý zásah policajtov. Avšak tu uniformovaná hliadka dokonca po chvíli odchádza.

O chvíľu preniknú na miesto činu všetky štáby televíznych a rozhlasových staníc. Nasnímajú niekoľko záberov, položia zopár otázok a už sú fuč.

Diskusia teenegerov Kúsok od transparentu vyzývajúceho k bojkotu Shell sa nenápadne pripojím k diskutujúcim. Niektorým tínedžerom zjavne nie je celkom jasný zámer celej akcie. Sú naštvaní na celý svet, a tak im je v podstate jedno, proti čomu protestujú.

Jedna dievčina sa úprimne opýta: "Prečo sa vlastne konajú Pouličné slávnosti?" Na niektorých tvárach to vyvolá úškrnky. Na svoju prostú otázku dostane vzápätí odpoveď od šťúpleho tridsiatnika. "Ľudia sa tu dozvedia nové informácie z informačných stánkov a panelov. Aké sú aktuálne problémy globalizujúceho sa sveta. Pouličné slávnosti majú jednak zábavnú zložku - hudbu, ako aj politickú." odvetí jej Miroslav Patrik z Iniciatívy proti ekonomickej globalizácii Praha 2000, z Brna a dodáva: "Veľký tok financií obieha veľkou rýchlosťou okolo sveta a umiestňuje sa iba tam, kde sa očakáva profit, bez ohľadu na ekologické a sociálne aspekty jednotlivých regiónov. Ďalším dôvodom organizovania streetparty je poukázať na problém automobilizmu vo veľkomestách. Autá zaberajú čím ďalej, tým viac verejného priestoru. Ten sa stáva akoby privátny a ľudia sa už nemajú kde verejne schádzať a spolu komunikovať. Mesto sa stáva dopravným uzlom, kde sa autá míňajú veľkou rýchlosťou."

Pripájajú sa aj ďalší: "Dôležité je, že sa o týchto aktuálnych problémoch dozvedia ľudia, ktorí sa nad tým vôbec nezamýšľali." Jedna z organizátorov pridáva: "Akciou sme chceli upozorniť na negatívne dopady globalizácie a nekontrolovateľný rozmach automobilizmu."

Zmeňme Prahu na Seattle Na protiľahlej strane si všimnem zaujímavú skratku - SOP. Nie, naši politici sem neprišli prezentovať občianske porozumenie. František Hošek z Prahy vysvetľuje, že sa za touto skratkou skrýva názov Socialistickej organizácie pracujúcich. Keď sa vypytujem ďalej, začne mi zanietene vykladať: "Sme malá organizácia, ale na medzinárodnej úrovni. SOP je vlastne českou sekciou trockistickej Ligy za revolučnú komunistickú internacionálu."

Pozastavujem sa nad heslom, ktoré hlása: "Zmeňme Prahu na Seattle!" Na môj vkus sa mi zdá priveľmi militantné. František mi hovorí: "Je dôležité, ako to heslo chápať a čo pod ním myslíme my. Médiá prezentovali zo Seattlu ako to hlavné len rioty - pouličné šarvátky. My chceme v Prahe mobilizovať pracujúcich k masovým protestom proti nadnárodným inštitúciám, ktoré sú podľa nás zodpovedné za väčšinu biedy na našej zemeguli. V Seattli vidíme vzor v tom, že sa tam dokázali zomknúť najrôznejší odborári, ekologickí a ľudskoprávni aktivisti, ktorí jednotne vyjadrili svoj postoj. Povedali jednoznačné NIE - takýto svet nechceme." Od jedného sa však dištancuje: "Príkladom pre nás nie sú násilné akcie. Tadiaľto cesta nevedie."

Na stoloch pred pražskými SOP-kármi ležia rozmanité trockistické publikácie vo viacerých jazykoch. Samozrejme, nesmie chýbať ani Trockého klasika Zradená revolúcia. Prezerám si oficiálny magazín Štvrtej internacionály. Popritom jedným uchom načúvam anarchisticko-trockistickú diskusiu v angličtine. Vášnivo debatujúceho chlapíka s nemeckým prízvukom mi predstavia ako súdruha Pabla z Viedne. Tento člen skupiny Arbeiterinnen standpunkt je veľmi hrdý na demonštrácie, ktoré sa v rakúskej metropole konajú pravidelne každý štvrtok.

"Demonštrácie sa začali 4. februára, keď sa v Rakúsku vytvorila čieno-modrá koalícia ÖVP a FPÖ. Zúčastnilo sa na nej 30 000 ľudí. Odvtedy sme zorganizovali celý rad protestných akcií, na jednej z nich sme zaznamenali až okolo 300 000 účastníkov. Od začiatku sme tvrdili, že sa musíme spojiť so širším hnutím, aj s robotníkmi. Iba demonštrácie môžu zvrhnúť túto vládu. Naše odbory nerobia viac-menej nič, len nariekajú, že sú proti škrtom v zdravotníctve, školstve a tak ďalej. Teraz sa ale situácia zmenila, lebo železničné odbory budú organizovať koncom júna výstražný štrajk."

Unavení slnkom Po takmer dvoch hodinách moja chuť diskutovať výrazne klesá. Zamierim k stánku Jedlo namiesto zbraní. Za dobrovoľný poplatok tu môžem dostať vegánsku stravu a chladené nápoje. Pollitra limonády vypijem na dúšok, no smäd neprestáva. Kurz je preto jasný - pohostinské zariadenie. Tu si vychutnám ešte jedno pivo. Zrazu počujem, že príjemné jamajské ska vystriedalo chrčanie zosilňovačov a pripravuje sa prejav. Utekám k improvizovanej tribúne. Nenápadná slečna už číta z kúska papiera, po nej nasleduje Miroslav Patrik. Hovorí o pripravovanej septembrovej demonštrácii v Prahe, kde očakávajú 15-20-tisíc ľudí z celého sveta, ktorí chcú protestovať proti politike MMF a SB.

"Jeden z dôvodov vzniku našej iniciatívy bolo to, že chceme pripraviť nielen pouličné akcie, ako sú demonštrácie a kultúrne festivaly, ale aj diskusné fóra, ktoré sme nazvali Kontrasummit. Má to byť určitá protiváha stretnutí finančníkov a bankárov na najvyššej úrovni. Pozvali sme viacerých odborníkov, ktorí kritizujú politiku fondu i Svetovej banky. Ako prvý krok navrhujú oddlžiť najchudobnejšie krajiny tzv. tretieho sveta." Keď sa ho neskôr pýtam, či nemá obavy z násilností, odpovedá: "Hlavný prvok, ktorý iniciatíva presadzuje, je nenásilie voči ľuďom, zvieratám a majetku. Radikálov, ktorí naše výzvy neposlúchnu, sa budeme snažiť eliminovať." Na odchode ešte stihne dodať: "Som príjemne prekvapený, koľko ľudí sa tu na prvýkrát v Bratislave stretlo."

Epilóg pri televízore Nastupuje improvizované divadlo, ktoré ironizuje výstavbu diaľnic, a happening sa pomaly končí. Ľudia sa rozchádzajú, ale viacerí sa napokon rozhodnú pochodovať mestom a zablokovať verejnú dopravu. Z telefonátu od priateľa sa dozvedám, že ani cestou ku garážam pri Prístavnom moste nezasiahla voči demonštrantom polícia. Dokonca sa obe strany dohodli, že sa koncert hardcorových kapiel skončí o desiatej večer. Bratislava sa tak nezmenila na Seattle a mladí mohli slobodne prezentovať svoj názor.

Večer si sadám k televíznej obrazovke a akási redaktorka ma presviedča: "Iba málokto z nás si vie predstaviť život bez dopravného prostriedku, ako je auto." Nuž zdá sa, že organizátori budú musieť ešte veľa vysvetľovať aj svojim rovesníkom, že bez auta sa žiť dá. V pohode. Stačí zájsť do susednej Viedne, kde čistučký U-Bahn premáva v pravidelných intervaloch. Naša spoločnosť nemá pre podobné podujatia veľké pochopenie. Ani nechápe, že niektoré z požiadaviek sú celkom oprávnené a nanajvýš aktuálne. Najlepšie to vyjadril nedávno v jednom rozhovore niekdajší český disident a súčasný splnomocnenec vlády pre ľudské práva Petr Uhl: "Dnešná situácia mladých revoltujúcich vyzerá bezvýchodiskovejšie. Pretože spoločnosť je postavená na demokratických základoch."

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984