Kto pracuje a kto trucuje
Predstavitelia HZDS dodnes tvrdia, že v roku 1998 vyhrali parlamentné voľby. Keď sa niekdajšiemu hutníckemu magnátovi Jánovi Smerekovi nepodarilo zostaviť vládu, tak si aspoň tvrdohlavo nárokujú post predsedu Národnej rady.
V každej demokratickej krajine býva šéfom parlamentu zástupca opozície, tvrdí exvicepremiérka pre legislatívu Katarína Tóthová. Právnické schopnosti pani profesorky si netrúfame spochybniť, ale jej prehľad o personálnej politike v zahraničí má ďaleko od dokonalosti. Keď boli v poslednom období v Londýne pri moci konzervatívci, predsedníčkou, či presnejšie speakerkou Dolnej snemovne sa naozaj stala opozičná poslankyňa. Vzápätí po zvolení si však pozastavila členstvo v Labour Party, aby si aj formálne nadstranícky plnila svoje povinnosti. Tejto funkcii vo Veľkej Británii prislúcha skôr postavenie akéhosi moderátora zasadnutí. Pri Ivanovi Gašparovičovi, či Petrovi Brňákovi, ktorého HZDS v októbri 1998 navrhovalo za predsedu NR SR, sa to dá ťažko predstaviť. Napokon, u nás vládnu celkom iné tradície.
Zrazu Česko vzorom Ak neberieme do úvahy prezidentský režim v Rusku, kde zákonodarné zhromaždenie nezohráva takú zásadnú úlohu ako v parlamentných demokraciách (šéfom Štátnej dumy je reprezentant komunistickej strany), tak opozičného politika na čele zboru poslancov má zrejme len Česká republika. V predchádzajúcom volebnom období dosiahla opozícia o jeden hlas viac, ako vládna koalícia, a tak na stolec predsedu Poslaneckej snemovne zasadol líder ČSSD Miloš Zeman. Po predčasných voľbách v roku 1998 ho na základe vo svete ojedinelej tzv. opozičnej zmluvy vystriedal Václav Klaus. Podobne predsedníčkou Senátu sa stala Libuše Benešová z ODS.
Na Slovensku nijaká podobná písomná ani džentlmenská dohoda neexistuje. Nebola potrebná. Veď vládna koalícia disponuje väčšinou - dokonca ústavnou - a ani Mečiarove hnutie sa veľmi ústretovo nestavia. Usporiadalo sériu protivládnych demonštrácií a na jeseň mieni prezidentovi odovzdať petíciu občanov na vypísanie referenda o predčasných voľbách, ktoré by sa malo uskutočniť podľa všetkého ešte do konca tohto roka. Na druhej strane ani vládna koalícia sa s terajšou opozíciou, osobitne s tými jej reprezentantmi, ktorí sa zrejme dopustili kriminálnych deliktov, veľmi nemazná. Preto falošne vyznievajú prelúdiá o tom, že by sa mal dnes na večné časy zákonom stanoviť počet jednotlivých parlamentných funkcií a určiť, ktoré z nich má obsadiť opozícia. Po budúcich voľbách totiž môžu v poslaneckých laviciach zaujať miesta celkom iní ľudia a iné politické subjekty, ktoré s týmto dohovorom vôbec nemusia súhlasiť.
Pomer pred voľbami 40:1 Pred októbrom 1998 zo štyroch desiatok funkcií patrila opozícii iba jedna, aj to len veľmi krátko - podpredsedníctvo vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Keď to však vládna koalícia začala používať na medzinárodných rokovaniach ako príklad svojej ústretovosti, Mária Ďurišinová sa za tento viac-menej formálny post poďakovala. "Opozičnosti" Rudolfa Filkusa, ktorého po demonštratívnom odchode z DU zvolili vládni poslanci za podpredsedu snemovne, neverili hádam ani najtvrdší stúpenci HZDS. "My sme zaviedli väčšinový systém," dušujú sa teraz, "no dzurindovci hovoria o pomernom. Preto máme nárok na kreslo šéfa NR SR."
HZDS má naozaj o jeden mandát viac ako SDK. Lenže pomer poslancov v októbri 1998 nebol 43:42, ale 93:57 v prospech novej vládnej koalície. Tomu zodpovedali i čísla, ku ktorým sa dopracovala tzv. Ficova komisia za účasti všetkých parlamentných subjektov. Predsedu NR SR (SDĽ) a troch podpredsedov (SDK-KDH, SMK a SOP) nominovala ústavná väčšina štvorkoalície. Keď štvrtým postom podpredsedu HZDS ohrdlo, pripadlo druhej opozičnej strane SNS. To že sa ho časom národniari vzdali, na veci nič nemení. Napokon Marián Andel vyhlásil, že ak opozícia navrhne na jeho miesto iného, nebude mu stáť v ceste.
Ignorujú prácu poslancov Z 18 predsedníckych kresiel vo výboroch päť získala SDK (po jednom každá jej platforma), SDĽ tri, po dve SMK, SOP a SNS. Štyri mali pripadnúť HZDS, avšak to ich odmietlo. Dosiaľ požaduje, aby jeho ľudia viedli všetky najdôležitejšie výbory: ústavnoprávny, zahraničný, bezpečnostný, pre financie, rozpočet a menu. Prijatie myšlienky, že by opozícia kontrolovala práve tieto posty spolu so šéfstvom parlamentu, by za súčasnej situácii bolo riskantné. V týchto prípadoch totiž nejde o kontrolu moci, no o fungovanie celého legislatívneho procesu. Slovensko aj (ale nielen) v súvislosti s ašpiráciami o vstup do EÚ musí urýchlene prijať množstvo právnych noriem. Ťažko by to bolo predstaviteľné pri súčasnom správaní sa HZDS, keď dva mesiace ignoruje prácu parlamentu.
Logicky by miesto uplatnenia mohla opozícia nájsť vo výboroch, ktoré by si mali jednoznačne posvietiť na vládnu moc: pre nezlučiteľnosť funkcií, kultúru a médiá, na kontrolu činnosti SIS a Vojenského spravodajstva, v súvislosti s pripravovanou novou vlnou privatizácie vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ako i ďalších. Väčšinu z nich vládna koalícia opozícii ponúka, no HZDS o ne nejaví záujem. SNS po dohode Anny Malíkovej s Vladimírom Mečiarom stiahla svojho zástupcu - Miroslava Kotiana (výbor pre nezlučiteľnosť), pričom Jána Slotu (výbor na kontrolu SIS) odvolal parlament po jeho neprístojnom chovaní na verejnosti.
Sedem kresiel prázdnych Po takmer dvoch rokoch ostávajú ďalšie štyri predsednícke kreslá voľné (pre sociálne veci a bývanie, zdravotníctvo, kultúru a médiá, kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva), ku ktorým po odchode Ľubomíra Haracha na ministerstvo hospodárstva pribudol ešte výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Sedem funkcií predsedov výborov (a ešte niekoľko podpredsedov) teda čaká, aby ich ktosi prevzal. Samozrejme, že sa to odráža na kvalite práce týchto orgánov. Ako to vysvetľuje HZDS a SNS svojim priaznivcov, ktorým tvrdili, že v parlamente nechcú trucovať, ale pracovať? Veď ich platia prostredníctvom štátneho rozpočtu sami občania. Preto je celkom logická požiadavka, že ak do 30. júna 2000 nenavrhne opozícia na tieto posty svojich ľudí, mali by byť do nich zvolení poslanci z vládnej koalície.
