Tretina článkov v novom šate
O revízii Ústavy SR sa začalo hovoriť vzápätí po jej prijatí 1. septembra 1992. Tie hlasy však bolo počuť najmä z úst politikov a právnikov, ktorí sa z rozličných príčin nepodieľali na jej vypracovaní.
Prax ukázala, že základný zákon nášho štátu potrebuje zásadnú novelizáciu. Ani nie tak preto, že by bol šitý horúcou ihlou, veď jeho prijatiu predchádzala niekoľkomesačná celonárodná diskusia. Mnohé chyby sa spravili v poslednej etape, keď sa v úzkom kruhu skôr politikov ako legislatívcov hľadali kompromisy medzi HZDS a SDĽ. Akoby sa ústava pripravovala pre ideálnejšie časy, ktoré predpokladajú dodržiavanie politickej kultúry a uprednostňovanie štátnych záujmov pred úzko straníckymi. Mnohé nejednoznačne definované články treba precizovať, viaceré sa stali v úsilí Slovenska o začlenenie do medzinárodných štruktúr anachronizmom.
Dvesto strán textu Debata o zmene ústavy nadobudla nový rozmer po vyhlásení výsledkov posledných parlamentných volieb, keď niekdajšia opozícia získala v Národnej rade trojpätinovú väčšinu. Aj keď predstavitelia koaličných strán, najmä DS a KDH, presadzovali vypracovanie celkom nového "zákona zákonov", napokon SDĽ presadila, že postačí súčasnú ústavu dobre preorať. V záujme splnenia predvolebných sľubov a urýchleného obsadenia prázdneho prezidentského stolca, parlament v roku 1999 schválil ústavný zákon o priamej voľbe hlavy štátu občanmi. Potom sa hovorilo o operatívnom prijatí tzv. malej novely, ktorá by čím skôr vyriešila najakútnejšie problémy, ale nakoniec zákonodarci rozhodli, že legislatívny proces nerozdelia. V druhej polovici mája 2000 Ladislav Orosz (SDĽ), Peter Kresák (SOP), Ivan Šimko (SDKÚ) a Pavol Hrušovský (KDH) predložili predsedovi NR SR materiál s 31 stranami textu v paragrafovanom znení, 145 stranami dôvodovej správy a ďalšími prílohami.
Ťažko sa rodiaci projekt teda uvidel svetlo sveta, no sotva dá ktosi ruku do ohňa, že ho snemovňa do 1. septembra 2000 odobrí. Vládna koalícia síce disponuje 91 mandátmi, ale prinajmenšom 15 z nich ostáva otáznych. SMK totiž trvá na zmene alebo odstránení preambuly, ktorá sa začína na základe medzinárodného práva národov na sebaurčenie slovami: "My, národ slovenský." Až v šiestom riadku sa uvádzajú príslušníci národnostných menšín. V tomto prípade však Béla Bugár narazil na tvrdý odpor všetkých "slovenských" strán, s výnimkou DS. Jeho druhá podmienka - zahrnúť do ústavy prevod pôdy neznámych vlastníkov pod správu obcí - sa podľa viacerých právnikov dá riešiť "obyčajným" zákonom. Minulý týždeň premiér Mikuláš Dzurinda síce vyjadril s takýmto postupom súhlas, no ťažko sa sľubuje podpora v parlamente, keď SDĽ i SOP majú na túto chúlostivú záležitosť iný pohľad. Republiková rada SMK rozhodne 24. júna, či prijme argumenty partnerov, alebo sa ich pokúsi vydierať.
Vyššie územné celky Zo 156 článkov sa novela dotkne 47 a ďalších 8 pribudne. Pritom už dnes jej autori tvrdia, že treba doriešiť rad ďalších otázok. Napr. právne vymedzenie postavenia politických strán, prepracovanie článkov, týkajúcich sa referenda a prokuratúry, osobitné hlavy o prezidentovi a zmenách ústavy. Bude nevyhnutné novelizovať (napr. Trestný poriadok) alebo prijať nové zákony (o bezpečnosti SR, o ombudsmanovi). V súčasnom návrhu ide najmä o vytvorenie ústavného priestoru pre plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z uzatvorených medzinárodných zmlúv a z očakávaného vstupu Slovenska do EÚ a NATO. Presnejšie sa definuje, ktoré dohody budú vyžadovať súhlas parlamentu pred ratifikáciou, akou väčšinou sa budú prijímať a za akých podmienok budú mať prednosť pred "domácimi" zákonmi.
Prinajmenšom už poldruha roka sa volá po tom, aby sa zdvojnásobila dĺžka 24-hodinového núteného pobytu osôb pristihnutých pri trestnom čine v cele predbežného zadržania. Ide o vážnu prekážku v boji proti kriminalite. Veď existujú aj také prípady, že predčasné prepustenie podozrivých viedlo k zmareniu celého vyšetrovania. Pritom jednodňová lehota nie je určená iba na väzbu príslušného človeka, ale aj na jeho vypočutie, zadováženie potrebných dôkazov, objasňovanie veci, aby sa dospelo k správnemu rozhodnutiu, či nešťastníka prepustiť na slobodu alebo odovzdať súdu.
Slovensko je dosiaľ svetovou raritou, že štát ani prostredníctvom nezávislého orgánu nemôže kontrolovať proces privatizácie miliardového majetku (vo FNM), ani hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie verejnej spotreby garantovanej štátom (STV, SRo, Sociálna a zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, Matica slovenská). To všetko sa zmení, Najvyšší kontrolný úrad dostane šancu vstúpiť i do kancelárií samosprávnych orgánov, ktorým štát odovzdáva podstatnú časť výkonu verejnej moci. Návrh v súlade s pripravovanou reformou verejnej správy predpokladá ústavné zrovnoprávnenie vyššieho územného celku s obcou. Miestnych poslancov, starostov, primátorov, predsedov vyšších územných celkov a členov ich zastupiteľstiev budú na štyri roky voliť všetci obyvatelia (teda nielen občania SR, ale aj cudzinci), ktorí majú trvalý pobyt v príslušnej obci, resp. regióne.
Koniec neobmedzenej imunity Novela sa dotkne aj poslaneckej imunity, ktorá v nijakej ústave demokratického štátu okrem Česka nemá také široké vymedzenie ako u nás. Člena NR SR naďalej nebude možné súdne ani disciplinárne stíhať za hlasovanie či výroky v parlamente. Avšak ak neoprávnene zasiahne do práva na ochranu osobnosti druhých, bude za to zodpovedať ako každý iný občan podľa Občianskeho zákonníka. Odzvoní sa i anomálii, keď plénum rozhodne nevydať na trestné stíhanie svojho kolegu, tak ten už nikdy nebude za príslušný trestný čin zodpovedať. Imunita sa bude vzťahovať iba na lehotu počas výkonu poslaneckej funkcie. Na základe skúseností s porušením ústavného práva Františka Gauliedera z roku 1996 a so zneužívaním tzv. reverzov Mečiarovým HZDS navrhovatelia prišli s novou verziou článku, podľa ktorej sa poslanec môže vzdať svojho mandátu len osobným vyhlásením na schôdzi NR SR. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, urobí tak písomne do rúk jej predsedu.
Viaceré zmeny sa týkajú hlavy štátu. Napr. nebude musieť podpisovať vrátený zákon, ktorý parlament schváli napriek jej pripomienkam. Prezident sa bude môcť v prípade pochybností o predmete petície alebo uznesenia NR SR smerujúcich k referendu obrátiť na Ústavný súd ešte pred vyhlásením všeľudového hlasovania, aby sa tak zbytočne neprešustrovalo 150 miliónov korún. V posledných rokoch sme boli svedkami niekoľkonásobného zneužitia amnestie. Jedna z jej foriem - abolícia (nariadenie, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo sa v ňom nepokračovalo) sa zruší. Prezident bude môcť iba odpúšťať, zmierňovať alebo zahládzať už uložené tresty.
Posilnený tretí pilier demokracie Nový ústavný orgán Súdna rada SR bude o. i. predkladať hlave štátu návrhy na vymenovanie a odvolávanie sudcov, vrátane predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Rada by mala byť 18-členná. Okrem jej predsedu, ktorý bude zároveň šéfom Najvyššieho súdu, sudcovské stavovské organizácie zvolia 8 jej členov, ďalších troch NR SR a po troch vymenuje prezident a vláda. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský požaduje, aby kandidáti posledných troch spomínaných orgánov mali miernu prevahu a aby Súdna rada nespolurozhodovala pri vymenúvaní predsedov okresných a krajských súdov. Novela zruší tzv. skúšobné obdobie sudcov, ktorých až po štyroch rokoch "služby" navrhoval minister na časovo neobmedzený výkon profesie. Čarnogurského predchodca Jozef Liščák (ZRS) v roku 1997 odmietal navrhnúť na znovuzvolenie 12 sudcov bez udania dôvodu. Doteraz platné ustanovenie, spochybňujúce nezávislosť sudcov, ostro kritizovali viaceré medzinárodné inštitúcie.
Väčšia agenda a výrazne rozšírené právomoci prisúdia Ústavnému súdu i v súvislosti s prijímaním medzinárodných zmlúv, referendom, verejnou správou, či so sťažnosťami fyzických a právnických osôb voči porušovaniu ich základných práv. Preto sa zvýši počet členov ÚS z 10 na 13, vymenovaných až na 12 rokov. Po siahodlhých polemikách sa dočkáme verejného ochrancu základných práv a slobôd, ktorého vo Švédsku poznajú od roku 1713 a ktorý sa stal efektívnou súčasťou ústavných systémov takmer všetkých európskych krajín, v roku 1999 aj ČR. Ombudsman nebude pomáhať občanom vo večnom boji proti štátnej byrokracii len formulovaním ich sťažností, sledovaním priebehu ich vybavovania, no bude sa aj osobne angažovať pri vybavovaní niektorých káuz.
