Ľavicové pytačky
Predseda SOP vyrukoval na kongrese v Poprade s víziou politického stredu, ktorá má nahradiť tézu o občianskom porozumení. Sopkári sa tak rozhodli vydať v šľapajách Schröderovej SPD, či Blairovej Labour party. O niekoľko dní na to Pavol Hamžík vyšiel s farbou von, verejne oznámil, že do socialistických vôd chce doplávať na lodi zvanej sociálna demokracia. Toto plavidlo sa pod Volfovým velením zmenilo na vetchú bárku, ktorá sa ako vlečný čln vždy v pravú chvíľu pripojí za veľký parník. Najprv hodila záchranné koleso volfovcom SDĽ, druhý raz Dzurindova SDK a do tretice prichádza SOP. Jaroslav Volf sa ukázal ako neuveriteľne obratný obchodník, ktorý dokázal vývesný štít s puncom Socialistickej internacionály výhodne zameniť za kreslá v parlamente. Aj keď bola ponuka SDK v roku 1998 nesmierne lákavá (4 poslanecké miesta), zdá sa že tento kšeft celkom nevyšiel. Pravicovocentristické SDK sociálnych demokratov mediálne úplne vymazalo. Ak sa predtým ich preferencie pohybovali medzi 3-5 percentami, teraz sa priblížili k nule. To je aj hlavný dôvod, prečo na Hamžíkove dvorenie nereagovali ani trocha zdvorilostne odmietavo, ako sa pri pytačkách patrí. Sám J. Volf pripustil, že sa spolupráca so SOP môže zakončiť fúziou. Najmä ak budúci partner príde s poriadnym venom. Pri dlhodobých "finančných suchotách", ktorými volfovci už roky trpia, by tak zabili dve muchy jednou ranou - splatili by staré dlhy a mali by väčšiu šancu dostať sa opäť do NR SR. Úspech celého konceptu závisí aj od podpory Pavla Ruska. Dôvodom jeho dočasného stiahnutia sa z TV Markíza môže byť aj rozvíjanie politických aktivít. Nikdy sa netajil svojimi politickými ambíciami. Predtým už dokázal, že svojich protežantov vie prostredníctvom médií presadiť. Manželstvo z rozumu medzi SDSS a SOP však môže skončiť aj volebným fiaskom, pretože stranu bez výrazných osobností je ťažké medializovať.
