Dočasné prímerie
Uplynulý víkend znamenal pre ľavicových demokratov maratón rokovaní. S napätím očakávaný Republikový výbor a následne Republiková rada mali dať odpoveď na viacero otvorených problémov.
Dočasné prímerie a pokoj zbraniam, asi tak by mohol znieť leitmotív rady. Aspoň do 8. júla, kedy sa na prvej časti 6. zjazdu rozhodne o personálnych otázkach. SDĽ sa už niekoľko mesiacov zmieta vo vážnej kríze. Jej podpredseda Peter Weiss minulý týždeň na diskusii v Centre nezávislej žurnalistiky označil súčasný stav ako "najhlbšiu krízu štýlu a imidžu strany od jej vzniku". Preferencie ľavičiarov prudko klesli a už niekoľko mesiacov sa potácajú na hranici zvoliteľnosti do parlamentu.
Horúčka sobotňajšieho dňa Naozaj knokaut pre pozíciu SDĽ znamenalo Migašovo hlasovanie o vyslovení nedôvery premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Pripomenula mu to opäť Brigita Schmögnerová v sobotňajšej relácii Rádia Twist Duel alebo dialóg: "Neprimeraným spôsobom upútal pozornosť verejnosti na SDĽ. Namiesto toho, aby sme sa vecne zaoberali nedostatkami, ktoré sú vo vládnej politike, kritika sa obrátila proti SDĽ a ja za to viním predsedu strany." Ministerka financií v kritike pokračovala a šéfovi ľavičiarov vyčítala lobistické aktivity: "SDĽ vždy mala imidž strany odborníkov a strany, ktorá ku všetkému seriózne pristupuje a nemá prepojenie na záujmové skupiny." Podľa nej strana čiastočne prišla o svoj čistý štít, čomu pomohla aj medializácia väzieb bývalého generálneho riaditeľa Slovenských elektrární Štefana Košovana a šéfa Devín banky Ľubomíra Kanisa na ľavičiarov.
Podobná kritika a výhrady voči J. Migašovi zaznievali i na sobotnej Republikovej rade z úst jeho oponentov - Milana Ftáčnika, Ladislava Orosza, ale aj od ľudí z regiónov. Údajne práve z ich úst mal zaznieť návrh na odstúpenie súčasného predsedu SDĽ. Ten sa čiastočne kajal, že dnes už by za odvolanie M. Dzurindu nehlasoval, lebo "vtedy bola situácia taká a dvakrát sa do tej istej rieky nevstupuje". Ako sám priznal, svoje hlasovanie v apríli, aj keď bolo "možno trochu neštandardné", stalo sa "adekvátnou reakciou" na politickú situáciu.
Rekonštrukcia vlády teraz neaktuálna Rada mohla ukončiť Migašove avantúry, bohužiaľ, nestalo sa tak celkom, ale len akosi polovičato, čo je mimochodom dosť príznačné pre politiku SDĽ. Potvrdzujú to slová jej podpredsedu Ľubomíra Andrassyho: "Vzhľadom na neochotu koaličných partnerov rekonštruovať vládu, nepovažuje SDĽ MOMENTÁLNE rekonštrukciu za aktuálnu." Dôkaz, že sa vedenie strany celkom nevzdáva myšlienky zásadných zmien vo vládnom kabinete, možno nájsť explicitne vyjadrený v oficiálnom stanovisku Republikovej rady: "Vláda musí zlepšiť koordináciu hospodárskej politiky, orientovať sa na radikálne zlepšenie fungovania podnikovej sféry spojenej s vytváraním nových pracovných príležitostí, zvýšiť výkonnosť súdnictva, sústrediť sa na ochranu a bezpečnosť občanov. Zároveň je nevyhnutné urýchliť práce na regionálnom rozvoji Slovenska."
To inými slovami znamená, že svojou stoličkou si nemôžu byť istí členovia Dzurindovho kabinetu Ivan Mikloš, Ľubomír Harach, Ján Čarnogurský, Ladislav Pittner a Pál Csáky. Po prípadnom znovuzvolení J. Migaša za predsedu SDĽ na prvej časti júlového zjazdu v Košiciach budú prvými adeptami "na odstrel". Šéf ľavičiarov neustále zdôrazňuje, že by vláda mala byť na jeseň stabilizovaná, jednotná a personálne zmeny by sa mali udiať cez leto. J. Migaš si je vedomý svojej silnej pozície v strane a aj preto nenamietal proti urýchlenému zvolaniu zjazdu. Regióny sú v súčasosti na jeho strane a čas by hral proti nemu. Toho sú si vedomí aj podpredsedovia P. Weiss a M. Ftáčnik, preto hlasovali proti. Zo samotného faktu, že dve tretiny prítomných hlasovali za skorší termín, možno čiastočne usudzovať, akú podporu získajú jednotliví kandidáti.
Mladá krv do vedenia Hádam najkonkrétnejším výstupom zo sobotňajšieho rokovania je avizovaná kandidatúra dnes už bývalého hovorcu SDĽ Braňa Ondruša na post 1. podpredsedu. Jeho vstup do vysokej politiky môžu ľudia vnímať ako nádej pre ľavicovú alternatívu na Slovensku. Stredná a staršia generácia členov SDĽ je jednoznačne spájaná s komunistickou minulosťou. Nový imidž by tejto strane určite prospel. Ako sa vyjadril poslanec NR SR Milan Ištván: "Ak by v čele strany mali významnejšiu pozíciu ľudia, ktorí neboli členmi KSS a boli by viditeľnejší smerom k verejnosti, myslím si, že komunistické nálepkovanie by mohlo časom prestať." B. Ondruš sa javí ako prijateľný kandidát pre obe krídla. J. Migaš sa dokonca o ňom vyjadril ako o možnom nástupcovi Roberta Fica. Najbližších sedem týždňov bude bývalý moderátor TV Markíza lobovať vo svoj prospech medzi straníckymi kolegami po celom Slovensku. Ostáva iba na ňom, či si v strane získa dôstojné miesto a presvedčí o svojich kvalitách aj voličov, alebo sa z neho stane síce vekom mladý, ale myšlienkami verný presadzovateľ politických predstáv starších kolegov. Nebol by prvý.
Júlový zjazd SDĽ môže viesť k vnútornému posilneniu, ale aj úplnej dezintegrácii strany. "SDĽ potrebuje novú perspektívu," vyhlasuje nový kandidát na predsedu strany M. Ftáčnik. Možno s ním súhlasiť, ale na to, aby sa SDĽ stala úspešnou ľavicovou stranou, musí byť v prvom rade dôveryhodným subjektom pre voličov, ako aj pre koaličných partnerov. Neustálym nekonkrétnym omieľaním o rekonštrukcii vlády si určite dôveru nezíska. Ľudia v regiónoch očakávajú stále sľubovanú zmenu, bľabotanie o rekonštrukcii vlády ich veľmi nezaujíma. Zbavovanie sa zodpovednosti a zvaľovanie viny na iných tiež nie je receptom. Ľavicoví demokrati musia v prvom rade dokázať, že oni sú motorom a nie brzdou reforiem, lebo v konečnom dôsledku až po ich zavŕšení možno očakávať zlepšenie. Každý predsa vie, že prestať v polovici operácie znamená nulovú nádej na uzdravenie pacienta.
