Posledná bodka
Sedemnásteho júla 2000 v Berlíne podpísali dohodu o odškodnení obetí, ktoré boli počas 2. svetovej vojny donútené k otrockej práci v nacistickom Nemecku. Počas tlačovej konferencie však vyšla najavo podstatná okolnosť: táto zmluva je vlastne iba vedľajšou súčasťou nemecko-americkej dohody o zmieri, ktorá definitívne uzavrie možnosť nárokov voči Nemecku v súvislosti s nacistickými zločinmi. Kým spojenecká konferencia na Jalte v roku 1945 umožnila rozdelenie Európy, Postupimská rozdelila Nemecko. Spojenci sa ešte počas vojny dohodli, že nielen potrestajú nacistických vojnových zločincov, ale že Nemecko nahradí škody, ktoré spôsobila jeho nacistická vláda. Lenže dohoda o rozdelení Nemecka na okupačné zóny tiež prisľúbila, že zo svojej zóny (neskoršej NDR) mohol Sovietsky zväz upokojovať svoje reparačné nároky so sľubom, že náhradu dostane aj Poľsko, kým nároky ostatných krajín (vrátane Československa) sa mali uspokojiť zo západných zón. Pokiaľ viem, nik doteraz ani neodhadol, koľko museli východní Nemci zaplatiť Sovietskemu zväzu.
Dôsledky Postupimu Podľa dohôd uzavretých na Postupimskej konferencii malo Nemecko zaplatiť reparácie vo výške zhruba 10 miliárd amerických dolárov. Západní spojenci dôvodili tým, že po 1. svetovej vojne systém reparácií zlyhal, pretože Nemecko malo platiť reparačné dlhy v tvrdých menách, čo viedlo ku katastrofálnej inflácii. Stalin na to odpovedal, že ZSSR si svoje nároky uhradí v naturáliách, čo sa aj stalo. Keď vznikla Nemecká spolková republika, začala vyplácať odškodnenie obetiam nacizmu v Izraeli a v západnej Európe. Východonemecká vláda odmietla podobné náhrady vyplácať s odôvodnením, že "nové demokratické" Nemecko nemôže niesť zodpovednosť za minulosť. Západonemecká vláda, ktorá sa vyhlasovala za predstaviteľa všetkých Nemcov, voči žiadateľom o odškodné východnej Európe používala originálny argument, vraj nemá žiadne záruky, že sa v krajinách za "železnou oponou" peniaze naozaj dostanú do rúk žiadateľov a neskončia v rukách štátu.
Splátka dlhu sa končí Podobné pochybnosti vyslovujú oficiálne nemecké miesta aj dnes. Menovite sa týkajú Bieloruska a Ukrajiny, kde sumy určené obetiam zmizli v záhadných bankových "tuneloch". Vyplácanie odškodného by teda mala sledovať medzinárodná audítorská firma. Česká republika v súvislosti s nemecko-americkou dohodou prejavila obavy, či sa tak nevytvorí priestor na vymáhanie náhrady za skonfiškovaný majetok sudetských Nemcov. Americká vláda poslala do Prahy nótu, kde potvrdzuje právoplatnosť vyvlastnenia majetku sudetských Nemcov. No potom nemecká vláda vyjadrila obavy z toho, či sa na základe tejto nóty nevytvorí priestor, aby Česko mohlo vyžadovať od NSR reparácie, ktoré ešte predvídala Postupimská deklarácia. Česká vláda vzápätí uistila nemeckú, že od nej nič žiadať nebude. Nemecko má aj ubezpečenie od USA, že odškodnenie otrokom z 2. svetovej vojny bude poslednou nemeckou splátkou dlhu za nacistické zločiny.
