Samospráva je ľavicová hodnota
Vladimír Faič
Narodil sa 15. júla 1948 v Tekovských Lužanoch. Jeho pôvodná profesia je lesník, v roku 1986 absolvoval Vysokú školu politickú a o osem rokov neskôr postgraduálne štúdium obchodného práva. Býva v Prašiciach, okres Topolčany. Vo februári 1990 nadviazal kontakty a začal spolupracovať s Petrom Weissom a Pavlom Kanisom a o rok neskôr sa začal profesionálne zaoberať otázkami komunálnej politiky v Strane demokratickej ľavice. Bol šéfom sekcie štátnej správy a samosprávy. V roku 1999 sa stal predsedom Rady komunálnej a regionálnej politiky SDĽ. Po posledných parlamentných voľbách bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a je súčasne podpredsedom výboru pre verejnú správu a členom výboru na kontrolu SIS. V minulosti počas troch volebných období pôsobil v národných výboroch ako poslanec a podpredseda. Od roku 1991 až dodnes je členom republikového vedenia strany. Za jeho spoluúčasti SDĽ v rokoch 1992 a 1993 medzi prvými vypracovala koncepciu regionálnej a komunálnej politiky. Vzorom pre túto koncepciu boli predovšetkým skúsenosti rakúskych sociálnych demokratov. Je ženatý, má dve dospelé deti, syna a dcéru, a je nádejným starým otcom. Syn študuje odbor sociálna práca, dcéra je učiteľka slovenského a francúzskeho jazyka. Manželka je administratívna pracovníčka a venuje sa poézii (vydala 2 zbierky básní).
Čo vyvolalo nevyhnutnosť reformy verejnej správy?
Predovšetkým nezavŕšené usporiadanie verejnej správy, najmä čo sa týka samosprávy vyšších územných celkov, ktorá by mala byť predpokladom pre naštartovanie regionálneho rozvoja ako systémového prvku v rámci fungovania verejnej správy a zabezpečovania rozvoja jednotlivých regiónov. Samozrejme aj tá okolnosť, že samospráva by mala dostať tie kompetencie od orgánov štátnej správy, ktoré je schopná zabezpečovať efektívnejšie a aj lacnejšie v záujme občanov.
Ktoré sú základné okruhy problémov okolo tejto reformy?
Predovšetkým prenos kompetencií od orgánov štátnej správy, okresných a krajských úradov na miestnu samosprávu, ktorá teraz funguje, teda obecnú samosprávu a na očakávanú samosprávu vyšších územných celkov. Ďalej je to nevyhnutná reforma financovania verejnej správy. A napokon zmena územnosprávneho členenia a po realizácii reformy aj iné usporiadanie orgánov štátnej správy.
Voči SDĽ sa však vyslovuje obvinenie, že vedome brzdí reformu verejnej správy.
SDĽ ako ľavicová strana kladie veľký dôraz na prácu na regionálnej úrovni, preto sa od začiatku svojej činnosti snažila o sformulovanie zásad regionálnej a komunálnej politiky. Inšpirovali nás skúsenosti strán Socialistickej internacionály, najmä rakúskej sociálnej demokracie. Vzhľadom na svoje zásady sa strana snaží o všestranné uplatnenie samosprávneho princípu, a preto mala a má dobré vzťahy s miestnou samosprávou a jej reprezentantom - Združením miest a obcí Slovenska. V minulom volebnom období sme sa veľmi razantne zasadzovali o ratifikáciu Európskej charty miestnej samosprávy. Národná rada SR v minulom roku chartu ratifikovala. Nie je preto možné SDĽ obviňovať z brzdenia dokončenia reformy verejnej správy a jej optimálneho usporiadania. Je to nielen v našich programových dokumentoch, ale vyjadrili sme tiež jednoznačný súhlas s vyslovením tejto zásady v programe vlády. Pri prerokovávaní stratégie realizácie reformy sme však mali určité výhrady k niektorým jej čiastkovým problémom. Neobsahovala ani odhad veľkosti finančných prostriedkov potrebných na realizáciu reformy, nebola vymedzená finančná náročnosť cieľového modelu usporiadania verejnej správy. Napokon sú tu rôzne názory na usporiadanie miestnej štátnej správy (krajských a okresných úradov), na problematiku malých obcí a tiež na územnosprávne členenie našej krajiny. Pravda, takéto vecné výhrady možno vykladať aj tak, že SDĽ je proti reforme ako takej. Z vecnej roviny sa tak problém dostal na úroveň politického sporu a namiesto diskusie o odborných problémoch sa vyslovilo paušálne obvinenie, že SDĽ je proti celej reforme. Proti takýmto obvineniam dôrazne protestujem.
Súhlasíte teda s názorom, že skúsenosti z poslednej reformy územnosprávneho členenia nie sú pozitívne? Tie najnegatívnejšie údajne pramenia z usporiadania okresov. Aké by teda bolo optimálne riešenie tohto problému?
Netvrdil by som, že problém je v okresoch. Vidím ho najmä na úrovni krajov. Ide o to, že na úrovni krajov sa vytvorila iba štátna správa, ktorá má vo svojich kompetenciách také záležitosti, ktoré by mali byť vo výlučnej kompetencii samosprávnych orgánov. Vytvorili sa krajské úrady, no nevytvorili sa im zodpovedajúce samosprávne orgány vyšších územných celkov, v kompetencii ktorých by predovšetkým bola problematika regionálneho rozvoja a riešenie istých disparít medzi niektorými časťami kraja. Okresné orgány ako orgány štátnej správy by svojou činnosťou mohli riešeniu tejto problematiky iba pomáhať. Účinnejšie sa môžu problémy rozvoja regiónov riešiť prostredníctvom samosprávy vyšších územných celkov.
Nemyslíte si, že Slovensko je malá krajina, počet územnosprávnych jednotiek, krajov i okresov by nemal byť veľký a okres by nemal mať málo obyvateľov a malý územný rozsah?
Zrejme narážate na veľký počet okresov. SDĽ má vlastnú koncepciu verejnej správy. Jej postoje sú vyvážené aj z hľadiska usporiadania samosprávy, ktoré vidí v dvoch úrovniach: miestnej a regionálnej alebo samosprávy vyššieho územného celku. Rovnako aj miestnu štátnu správu vidí na dvoch úrovniach, t.j. prvostupňovej na okresnej úrovni a druhostupňovej na úrovni kraja. Podľa nášho názoru je počet okresov a okresných úradov (79) priveľký. V tomto sa tiež skrýva príčina napätia pri financovaní verejnej správy. Optimálny počet okresov a okresných úradov je niekde medzi 38 (ako to bolo do roku 1996) a maximálnym počtom 55. Máme záujem, aby všetky okresy boli takpovediac plnohodnotné z hľadiska vybavenia i pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní. Okamžité zrušenie okresov neprichádza do úvahy. Na našej koncepcii pracovalo viacero tímov odborníkov mnoho rokov. Je komplexná a smeruje k optimálnemu usporiadaniu celej verejnej správy - od centra až po úroveň miestnej samosprávy, po úroveň obcí.
Mohli by ste presnejšie vymedziť, ktoré kompetencie by mali štátne orgány odovzdať samosprávnym orgánom? Naznačili ste, že SDĽ má v tomto smere vypracovaný po- drobnejší program a premyslené návrhy.
Samospráva by mala byť vybudovaná s tým, že každý stupeň bude mať lastné kompetencie a samospráva vyšších územných celkov nebude nadriadená obecnej samospráve. Z hľadiska dosiahnutia cieľa - posilniť samosprávu - je nevyhnutné posilniť najmä samosprávu obcí a miest. Z našej koncepcie vyplýva, že by to mali byť kompetencie v oblasti hospodárskeho riadenia, najmä pokiaľ ide o oblasti školstva, kultúry, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, dopravy a vodného hospodárstva. Sú to zároveň z hľadiska financovania najnáročnejšie odvetvia.
Možno z vašich slov odvodiť predpoklad, že existujú dve koncepcie reformy verejnej správy? Jedna je tá, na ktorej pracovala SDĽ niekoľko rokov a ktorej vzorom boli skúsenosti západných sociálnodemokratických strán a potom je tu druhý model, tzv. Nižňanského koncepcia.
Naša koncepcia reformy nie je nejaký „trucpodnik“, ale má nám slúžiť na odborné posúdenie toho modelu reformy, s ktorým prichádza vláda. SDĽ sa snaží o vecnú argumentáciu a poukazuje na rozdielne prístupy, ktoré sú v riešení niektorých otázok. Ak by som ich mal zhrnúť: v prvom rade je u nás dôslednejšie rozpracovaná potreba optimalizácie a racionálnejšieho usporiadania ústredných orgánov. Máme rozdielne názory na úlohu prvostupňových orgánov štátnej správy, teda okresných úradov. V súčasnom období nenastal proces zlučovania obcí a niektoré malé obce nemajú potenciál, aby dokázali vykonávať kompetencie prevzaté od orgánov štátnej správy. Preto je potrebné, aby v nejakej podobe ostali okresné úrady, majúce možnosť v modifikovanej podobe zabezpečovať nevyhnutné úlohy štátu na území svojej pôsobnosti. Už sa tu naznačilo, že máme svoj názor na počet krajských úradov ako úradov štátnej správy. Už osem krajských úradov je veľa, tobôž dvanásť. Po odovzdaní kompetencií samospráve vyšších územných celkov krajskými úradmi by úplne postačovali iba tri. Rozdielne názory máme aj na samotné riadenie verejnej správy a jej reformy. Nie je potrebné vytvárať novú inštitúciu, nový ústredný orgán štátnej správy, ale zvládnuť by ho malo ministerstvo vnútra.
V oblasti školstva by však miestna samospráva nemohla zasahovať do odborných záležitostí, ako je napríklad úroveň vyučovania, skladba jednotlivých predmetov. Právomoci v tejto oblasti by ostali ministerstvu školstva a ním poverených orgánov.
Presun kompetencií hospodárskeho riadenia by samozrejme neznamenal, že by obec mala rozhodovať o tom, či základná škola bude alebo nebude, čo sa v tejto škole bude učiť, ktoré predmety a v akom rozsahu, ani to, aký počet učiteľov a s akou kvalifikáciou bude v tejto škole vyučovať. Toto, samozrejme, musí ostať v právomoci štátu.
Samospráva bude na realizovanie svojich právomocí potrebovať finančné prostriedky. Odkiaľ sa vezmú?
Z nášho modelu vyplýva, že ak sa majú na obce preniesť kompetencie, musia sa preniesť aj tomu zodpovedajúce finančné prostriedky. Obce budú tak ako doteraz hospodáriť s vlastným majetkom a tiež hospodáriť vo svojich rozpočtoch s prostriedkami, ktoré dostanú od štátu. Práve v súvislosti s prenosom kompetencií sa musí uskutočniť reforma financovania verejnej správy. Podľa nášho názoru by to malo byť v niekoľkých etapách. V prvej by sa spolu s prenosom kompetencií hospodárskeho riadenia mala uskutočniť zmena v dotačnom systéme. Išlo by o decentralizované dotácie, ktoré by mali obciam pokryť výdavky spojené s uskutočňovaním nových kompetencií.
Spomínaná zmena S hosŤom Slova sa rozpráva Peter Greguš financovania, aby bola účinná, predpokladá daňovú reformu. Tú však nebude možné tak skoro realizovať. Ako chcete riešiť problém prechodného obdobia po realizácii reformy verejnej správy?
Berieme do úvahy okolnosť, že ak by sa začiatok reformy očakával v tomto volebnom období, nebolo by možné uskutočniť daňovú reformu. Vieme si predstaviť, že by kompetencie z oblasti hospodárskeho riadenia boli možno vo veľmi krátkom časovom intervale - ako súčasť prvej etapy reformy verejnej správy - presunuté na obce. Zároveň by sa riešila aj prvá etapa zmeny financovania verejnej správy tým, že by dotácie boli decentralizované. To by prekrylo túto etapu do realizácie celkovej reformy financovania verejnej správy.
Lenže aj po realizácii celkovej reformy financovania verejnej správy ostanú regióny, ktoré budú potrebovať pomerne vysoké dotácie z centra.
Problém zlej sociálno-ekonomickej situácie istých regiónov Slovenska naozaj existuje. Preto je nevyhnutné uskutočniť reformu verejnej správy a súbežne s tým vytvárať predpoklady na cieľavedomú a efektívnu regionálnu politiku. Práve týmito inštitútmi by sa efektívnejšie využívali všetky potenciálne zdroje, ktoré v týchto regiónoch budú. V prvej etape však bude nevyhnutný osobitný prístup štátu k niektorým regiónom, najmä tam, kde je vysoká miera nezamestnanosti.
S hosťom Slova sa zhováral Peter Greguš
