Myšlienky namiesto invektív
Ak opätovne vstupujem do nedávno odštartovanej diskusie o slovenskej ľavici, nerobím to preto, aby som krotil príliš smelých kritikov alebo nebodaj usadzoval nespokojných. Na stránky SLOVA ma znova vylákala starosť o produktivitu sľubne sa rozbiehajúcej debaty a rozmnoženie jej prípadných praktických efektov.
SDĽ rieši nielen úlohy vyplývajúce z jej účasti vo vládnej koalícii, ale ako každý zdravý organizmus venuje sa aj otázkam svojho rozvoja a budúcej úspešnosti. Musí sa nimi zaoberať napriek tomu, že v spoločnosti sa nahromadilo neobyčajne veľa neriešených problémov a vývoj vzťahov vo vládnej koalícii priniesol neočakávané množstvo vlastných zauzlení.
V hre je priveľa záujmov Politické pomery na Slovensku sú stále rozhárané a veľa úloh, medzi nimi aj reformných, sa zatiaľ nepodarilo príliš pohnúť z miesta. Je to dané povahou veci - desať rokov porevolučného vývoja ešte nemohlo zrodiť dokonale vykryštalizované politické subjekty, demokratickú politickú kultúru, zoceliť inštitúcie demokracie a štátu. Tento čas nestačil ani na to, aby občania mladého štátu získali patričnú sebadôveru a spoľahnutie, že nová moc nevyhnutné reformy uskutoční kvalifikovane a s nimi spojené sociálne náklady spravodlivo rozloží na bedrá všetkých sociálnych skupín. Čím viac sa vzďaľujeme od totalitného monolitu, tým viac záujmov je v hre, svojou povahou rozmanitých a často protichodných. Realizácia zámerov koaličnej vlády, ba ani jednej ľavicovej strany, nie je preto ľahká a priamočiara. Tento vektor by mal byť zakomponovaný aj do našich diskusných úvah o slovenskej ľavici. Naša diskusia zostáva slobodná a spontánna, a to je dobre. Žiadny diskutér sa však nemôže oslobodiť od súčasnej slovenskej a európskej reality, ignorovať danosti a snovať vízie bez vecných súvislostí. Neunikneme realizmu, priatelia, nemôžeme vytvárať namiesto vízií nové ilúzie (alebo dezilúzie). Realizmus myšlienkovému rozletu nebráni, iba jeho produkty činí použiteľnejšími.
Inšpirujme sa silou reálnej ľavice V doterajšom priebehu diskusie sa vyskytli aj ostrejšie tóny. Myšlienka, že na Slovensku vlastne niet riadnej ľavice, je síce zaujímavá, treba si však uvedomiť, že by potešila aj tisíce odporcov socialistickej idey, ktorí ju denno-denne aj prostredníctvom tendenčných (objednaných?) novinárov pochovávajú pod čiernu zem, lebo im fakticky nedá pokojne spávať. Reálna existencia ľavice, mocensky, politicky i medzinárodne etablovanej, s jej potenciálom (hovorím o politickom potenciáli, ktorý chceme aj prostredníctvom diskusie rozmnožiť a zapojiť do politického procesu) je z času na čas hlavným motívom politických presunov na Slovensku. Vyvoláva obavy, že keď bude v časoch spoločenského marazmu a extrémneho egoizmu správne uchopená, stane sa nielen politickou alternatívou, ale aj víťaznou silou schopnou projektovať dôstojnejšiu a ľudskejšiu spoločnosť. Teda inšpirujme sa silou (tá sa nemeria len preferenciami, ale aj predpokladmi osloviť veľké sociálne skupiny) reálnej ľavice na Slovensku a nepodliehajme nepodloženej skepse.
Pozor na politických výpalníkov SDĽ ako programová politická sila, ktorá sa hlási k tradičným hodnotám sociálnej demokracie a socialistického hnutia vo svete, má aj určitý morálny zástoj za zdravý rozvoj slovenskej spoločnosti a štátnej suverenity. Kriticky sme prehodnotili svojich politických predchodcov a sme precitlivelí na nové sociálne a mravné krivdy. Preto sme tŕňom v oku nielen dobrodružných politikov mečiarovskej éry, ale aj nových manipulátorov verejného života, ktorí v opojení možností mediálneho vplyvu by chceli určovať vôľu dokonca aj parlamentným a vládnym stranám. Ak nie sme ochotní vyhovieť ich privatizačným chúťkam, dehonestujú nás v médiách, "narovnávajú vedenie strany", štvú regionálnych predstaviteľov strany proti centru a pod. Nazývam ich politickými výpalníkmi a naďalej nehodlám skloniť hlavu pred ich móresmi. Najmä nie teraz, keď ktosi veľmi premyslene a veľmi cielene rozleptáva vedenie strany. Žasnem nad "zaručenými" informáciami podaktorých novinárov vynesenými z vnútra SDĽ, ktoré potvrdzujú, že niekto tu nehrá čistú hru. Vždy sme vedeli v Strane demokratickej ľavice otvorene diskutovať, vždy sme boli, dovolím si povedať, tou najdemokratickejšou stranou. A zrazu cíti niekto potrebu ísť sa vyžalovať do masmédií. Je to krajne nezodpovedné, lebo takéto kroky v konečnom dôsledku poškodzujú celú SDĽ. Treba prestať s intrigami a namiesto toho sa na straníckej pôde zapojiť do návrhov riešení.
Moc nerieši všetko Uvedomme si, že títo páni radi privítajú rozbroje v strane a potešili by sa, ak by ich rozprúdila táto diskusia. Aj takýto situačný kontext musíme brať do úvahy - treba viesť vzájomný zápas ideí a nie osobných invektív. Aj keď sa ma osočovanie zatiaľ nedotklo, musí ma ako iniciátora diskusie mrzieť, keď jej účastníci skĺzavajú do tejto neproduktívnej polohy. Diskusia by nám mala priniesť zisky a nie nás oslabovať. Samozrejme, kritické prečistenie ovzdušia tiež býva produktívne, prináša katarziu, ale nemali by sme podľahnúť starej partajníckej chorobe a drobiť sa do skupín potichu bojujúcich proti sebe. Taktiež nebolo mojim zámerom provokovať generačný konflikt v radoch členov a sympatizantov SDĽ. Ten sa musí vyriešiť silou presvedčivých ideí a postojov. Strana skôr či neskôr vysunie do čela nové osobnosti. Ide o to, aby s nimi prišli aj nové myšlienkové prúdy, vyššia erudovanosť tak odborná, ako aj politická, t. j. schopnosť získavať si priazeň ľudí. Nové osobnosti by mali mať aj vysoký morálny kredit, aby dokázali obstáť v tvrdých skúškach vrcholovej politiky, keď treba veľa rozvahy a odvahy čeliť tlakom alebo ponukám. V našej diskusii nezabúdajme ešte na jednu vec, overenú skúsenosť. Moc nerieši všetko! Na presadenie ľavicových záujmov treba oveľa viac ako vyštverať sa na vrchol moci - musíme vedieť pracovať s kolosom ľudí, bez ústupkov populizmu a demagógie dostať ho do pohybu. Treba vedieť "prečítať" reálne záujmy ľudí, realisticky stanoviť priority, dať ľuďom motiváciu k činom a zodpovedne ich viesť. Ľavicová politika nie je ani salónna, ale ani mediálna záležitosť, a tobôž už nie insitné zabávačstvo (á la Ľupták).
Diskusiou o smerovaní ľavice vystupujeme pred verejnosť a posilňujeme svoju legitimitu. Nemáme čo ukrývať, lebo nie sme doktrinárskou stranou, chceme slúžiť záujmom veľkých sociálnych skupín a dnes v novej spoločenskej situá cii hľadáme adekvátne metódy a nástroje na ich presadenie. Chceme zvyšovať nielen svoj volebný, ale aj koaličný potenciál. Našou diskusiou neopúšťame koaličné dohody, ale ako seriózny partner hľadáme priestor pre uplatnenie ľavicových záujmov, v rámci vzájomných kompromisov a vyvažovania. Sme presvedčení, že jediným liekom proti návratu mečiarizmu je sociálny zmier a spokojnosť obyvateľstva, nie zakladanie nových strán alebo vyšetrovanie minulosti. Na Slovensku už bolo priveľa politickej improvizácie, nadišiel čas robiť politiku kvalitnú, profesionálnu a príťažlivú pre ľudí. Chceli by sme, aby takou bola najmä ľavicová politika.
Autor (1954) je predseda SDĽ
