Ďalší muž cez palubu
Niektorí politici na Slovensku vystriedali viac straníckych legitimácií, ako majú oblekov v šatníku. Prestupy bez dajakých ideologických hľadísk sa teda stali celkom bežné. Uplynulú sobotu sa však po dlhoročnej pauze obnovila nie práve sympatická prax: zo SNS vylúčili člena, ktorý zastáva iný názor než jej vedenie.
Situácia je o to pikantnejšia, že Marián Andel bol spoluzakladateľ SNS a práve pred 10 rokmi zaniesol na ministerstvo vnútra žiadosť o jej registráciu. Za čo si neskôr vyslúžil spolu s prvými dvoma šéfmi strany - Víťazoslavom Moricom a Jozefom Prokešom - titul čestného predsedu. Keď sa však nepodrobil uzneseniu ústrednej rady a neabdikoval na post podpredsedu parlamentu, diktátor v sukni, ako zvyknú označovať Annu Malíkovú, bol neúprosný.
Samorast Marián Andel So straníckymi trestmi má Andel bohaté skúsenosti. V základnej organizácii KSS v Slovenskej odborovej škole mu ich udelili šesť. Pravda, vtedy ho zo strany nevyhodili, ani keď koncom 80. rokov zbieral podpisy pod petíciu za to, aby Slovenská socialistická republika mala vlastné štátne symboly - zástavu a erb. Modrančanovi Mariánovi Andelovi (v septembri bude oslavovať päťdesiatku) sa ako politikovi dá všeličo vyčítať, no v každom prípade ide o svojrázneho človeka. So Stanislavom Pánisom a Víťazoslavom Moricom zosobňovali rozličné typy ľudí, ktorí stáli pri zrode SNS. Prostoreký Pánis po desaťročiach spievania ruských častušiek získaval starších pamätníkov, čo nostalgicky spomínali na vojnový ľudácky režim. Pre nespútaný radikalizmus musel zo SNS odísť a založiť vlastnú ministraničku, ktorej aktivita sa zúžila iba na organizovanie pouličných osláv 14. marca a narodenín Jozefa Tisu. Špekulatívny Moric je väčší taktik, zameral sa najmä na presadzovanie vlastných záujmov. Andel pred novembrom 1989 patril k funkcionárom druhého rangu, ktorí neskôr internacionalizmus vymenili za nacionalizmus. Všetkých troch však spájala spoločná črta - neuveriteľný sklon k populizmu, národnej a sociálnej demagógii, typickej pre celú SNS bez ohľadu na tom, kto z doterajších piatich predsedov stál na jej čele.
Andel bol s výnimkou štyroch mesiacov, keď zastával funkciu vicepremiéra v druhej Mečiarovej vláde, nepretržite členom slovenského parlamentu od júna 1990. Vtedy vo voľbách do SNR získali národniari o niekoľko stotín percenta viac ako KSS, transformujúca sa na SDĽ. Rozhodne sa nezaraďuje medzi tých, čo majú krvou podliate oči v honbe za revanšom z jednej či druhej strany. Iste aj pre jeho vrodenú komunikatívnosť ho súčasná vládna koalícia už v druhom volebnom období akceptovala ako podpredsedu NR SR. Toto kreslo bolo rezervované pre opozíciu. Keď ním HZDS pohrdlo, pripadlo SNS. Iste, ona mala a má právo kandidovať do tejto funkcie niekoho zo svojich radov, no predstaviteľom vládnej väčšine vyhovoval viac umiernený Andel ako daktorí z národniarskych jastrabov, nezávisle od pohlavia. Preto sa nadšene netvárili, keď sa začalo šepkať o exministerke školstva Eve Slavkovskej.
Kosa narazila na kameň Pravdu povediac Andel podľa Malíkovej kritérií vládnej koalícii neveľmi škodil. Ako prezident Asociácie telovýchovných jednôt a klubov SR a súčasne podpredseda Slovenského združenia telesnej kultúry usporadúval skôr futbalové zápasy poslancov bez rozdielu, v akom straníckom tričku hrali, ako tvrdú oponentúru vo vedení NR SR. Dokonca nielen v kuloároch, no i v interview pre Pravdu sa v novembri 1998 označil za ľavicovo cítiaceho. To potom síce musel vysvetľovať na rokovaní SNS, ktorá sa sama deklaruje za pravicovú, ale vtedy ho za to Ján Slota zo strany nevylučoval. Teraz však kosa narazila na kameň. Taktiku kooperácie v určitých hraniciach s vládnou koalíciou, aby sa v jej radoch nadmerne nezvýšil vplyv SMK, ktorú Andel s tichou podporou Slotu presadzoval, noví stranícki bossovia označujú za kolaboráciu. Už neplatí jeho okrídlená veta, že národniari neprišli do parlamentu trucovať, ale pracovať. Nie, už budú trucovať podľa vzoru HZDS.
S tým, ako rastú preferencie Mečiarovho hnutia a niektorých mimoparlamentných subjektov, zvyšuje sa národniarom šanca, že sa vrátia do vládneho kabinetu bez toho, aby sa v budúcnosti museli preorientovať na spoluprácu s KDH či inými programovo blízkymi pravicovými stranami. Preto stačilo jedno predvianočné stretnutie Anny Malíkovej s Vladimírom Mečiarom a predstavy o účinkovaní v snemovni sa obrátili o 180 stupňov. Výzvy, aby Andel uvoľnil kreslo Slavkovskej, vystriedali vyhlásenia, že SNS prechádza do tvrdej opozície, čo mala demonštrovať stiahnutím svojich ľudí z vedenia NR SR. Andel sa zaťal, a tak ho zo strany vypoklonkovali. Pokiaľ Slota je "absolútne zhnusený" týmto postupom, bývalý čestný predseda SNS sa vyjadril, že na svojom poste v NR SR zostane do 30. júna 2000. Tento deň si parlamentné strany určili ako posledný možný termín pre dohodu o proporčnom zastúpení opozície vo funkciách NR SR a vtedy Andel ponúkne svoje kreslo inému predstaviteľovi HZDS alebo SNS. Odstúpi však aj v prípade nedohody, aby dokázal, že mu nejde o lukratívne miesto. Druhý variant sa po spustení petície na vypísanie referenda o predčasných voľbách vidí reálnejší. Nech už sa táto iniciatíva skončí akokoľvek, isté je jedno: najbližšie dva roky si na Slovensku neoddýchneme. Politici si opäť pôjdu po krku. A podľa Malíkovej osoby typu zmierlivého Mariána Andela v takomto zápase nemajú priestor. Nádej na národné porozumenie sa odkladá na neurčito.
