Chlapsky, po slovensky
Vedenie SDĽ a jej parlamentný klub sa rozhodli, že to šéfovi KDH spočítajú. Využili pri tom - na veľkú radosť opozície - návrh poslancov za HZDS na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti.
Ján Čarnogurský mal toho za uplynulých 16 mesiacov na rováši viac než dosť. Už samotným odmietnutím programu Dzurindovho kabinetu, ktorého je sám členom, a následnej koalície ad hoc s HZDS a SNS pri presadení tzv. cirkevných požiadaviek do tohto dokumentu v Národnej rade. Predseda poslaneckého klubu SDĽ Ladislav Orosz v rozprave kritizoval celý rad ďalších politických a ako skúsený právnik najmä odborných chýb, ktorých sa minister dopustil pri vedení svojho rezortu a na ich základe ľavicoví zákonodarcovia vyslovili Čarnogurskému tzv. podmienečnú podporu. To znamená, že nehlasovali za jeho odvolanie, ale sa ho ani nezastali. Technicky vzaté, pomohli tak ministrovi zotrvať v kresle, lebo na vyslovenie nedôvery sa rátajú iba hlasy "za" a tých bolo namiesto nevyhnutých 76 len 35. Ale predsa...
Blesk z jasného neba? Nešlo o neočakávaný krok, ako sa to teraz usiluje kde - kto dokazovať. Koncom minulého roka pri hodnotení ročnej činnosti vlády socialisti ústami Pavla Kanisa vyjadrili vážne pripomienky voči ministrovi spravodlivosti, hoci jeho hlavu vtedy nežiadali. Aj v predvečer konania osobitnej 27. schôdze snemovne avizovali na Koaličnej rade i na tlačovej konferencii odporúčanie Predstavenstva SDĽ pre svojich poslancov, aby sa pri vyslovovaní nedôvery zdržali hlasovania. NR SR. V parlamentom klube zaznela kritika voči predsedovi KDH ešte tvrdšie ako vo vedení strany. Čarnogurskému - tak ako všetkým ostatným členom vlády - nebolo čo závidieť, keď preberal funkciu po Jozefovi Liščákovi. Hoci sa tom rezorte v porovnaní s vnútrom, ekonomickými, či sociálnymi ministerstvami pomerne menej hovorilo. Pokrievka z hrnca s vriacou bublaninou začala naskakovať až v súvislosti s prípravou a priebehom viacerých súdnych procesov, deklarovaným bojom proti organizovanej kriminalite a prvými otvorenými obvineniami z korupcie v zriedených radoch sudcov. V tejto situácii sa na súdoch kopia nové a nové nevyriešené kauzy, pre ktoré sa ľudia po zotmení boja vyjsť do ulíc. A minister? Vybíja svoju energiu na zakladanie úradu, ktorý má odhaľovať zločiny komunizmu (týmto problémom vlani živil médiá dobré tri mesiace) a na vnútorný zápas v KDH.
O to smiešnejšie vyznievajú obvinenia jeho súputníka Vladimíra Palku, že SDĽ svoje stranícke záujmy kladie nad záujmy Slovenska. Ako výstižnejšie by sa dalo označiť to, čo sa vyše roka deje v SDK a na čom má osobný podiel Čarnogurský? Či už ide o zachovanie ideologickej čistoty v KDH alebo neobmedzeného postavenia predsedu tohto hnutia. Palko opäť dokázal, že politologicky je úplne mimo, keď rozvíja teórie o údajnom protikresťanskom krídle SDĽ (ostatné sú kresťanské?). Ako by kardinálnou otázkou Kristovho učenia bola podpora sporného návrhu ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Pritom koľko sľubovaných a prepotrebných zákonov z ministerstva spravodlivosti viazne, koľko ich dodal s oneskorením a so závažnými nedostatkami? Odkiaľ by mali vychádzať kvalitné právne normy, ak nie z tohto rezortu? Ostré výhrady voči Čarnogurského aktivitám na ministerskom poste a voči ignorancii rokovaní ústavnoprávneho výboru NR SR vyjadril aj uznávaný odborník SOP Peter Kresák, ktorý sa v snemovni zachoval rovnako ako kolegovia z SDĽ.
Kritika na nesprávnom mieste Čarnogurský si zaslúži napomenutie s výstrahou. Tomu sa nevyhnú ani viacerí vládni činitelia za SDĽ. Kým líder KDH sa postavil proti vládnemu programu, minister pôdohospodárstva tvrdí, že ho nebude plniť. Je iba otázkou času, kedy opozícia i Pavla Koncoša vtiahne do parlamentnej klietky hanby. Potom sa vôbec nečudujme, že sa kresťanskí demokrati budú ľavici revanšovať. Hovorca novoľudákov v KDH Peter Muránsky už spochybňuje Migašovo kreslo predsedu snemovne. Kam to všetko však povedie? Na vzájomné výčitky koaličných partnerov existujú vhodnejšie fóra ako zákonodarné zhromaždenie, keď odvolanie toho či onoho člena vlády organizujú mečiarovci. Osobitne, keď je vo vládnej koalícii rozhádaný takmer každý s každým. Sú to bilaterálne rozhovory, Koaličná rada aj NR SR, no nech rozpravu, napr. o kritickom stave súdnictva, iniciujú predstavitelia SDĽ bez toho, aby sa dali zavliecť do pochybných aktivít opozície. Či sa nám to páči alebo nie, podľa všetkého i v budúcich parlamentných voľbách frontová línia nebude prebiehať podľa zažitých pravidiel ľavica - pravica, no podľa postojov politických subjektov k zásadám demokracie a právneho štátu. Tak ako bývalí disidenti musia zatínať zuby, keď sedia za jedným stolom s exkomunistami, tak nič iné neostáva ani socialistom, keď spolupôsobia vo vládnom zoskupení s Čarnogurským či Langošom. Parlamentná matematika nepopustí.
HZDS dobre vie, že na vyslovenie nedôvery niektorému z ministrov nemá so SNS dostatok hlasov. Hovorí sa, keď neprší, aspoň kvapká... Nech si teda koaličníci aspoň vletia do vlasov. Navyše, keď tento proces sprevádzajú také nešťastné kroky ako nedôstojný prejav Mikuláša Dzurindu akože na podporu večného rivala v KDH, pritom zámerne rozdráždil opozíciu do nepríčetnosti. Namiesto toho, aby si premiér hrdinsky vypočul lavínu hystericky ladených faktických poznámok, ktorú spustil, ušiel z Vodného vrchu. Čarnogurského pravá ruka František Mikloško zase vyzýval zástupcov SDĽ, aby boli konečne chlapi a hlasovali proti ministrovi spravodlivosti. Pritom keby on bol skutočným, zodpovedným chlapom, netúlal by sa v takej vážnej chvíli po kuloároch a hlasoval by proti návrhu opozície. Za málo chlapské sa dá označiť i správanie predsedu SDĽ Jozefa Migaša. Najprv sa tváril zásadovo, že treba vytrestať Čarnogurského, avšak vzápätí ho pozval do kancelárie, nalial mu borovičky na potykanie. Zrejme na Slovensku je všetko možné.
