Prinavrátenie kompetencií samospráve

Tak sme sa dočkali - splnomocnenec vlády SR pre reformu verejnej správy v polovici januára 2000 zavŕšil spolu so svojím odborným tímom prácu na Koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy v SR. Bol to dlho očakávaný dokument, ktorý viacerí posudzovali a hodnotili už pred jeho vznikom.
Počet zobrazení: 1116

Tak sme sa dočkali - splnomocnenec vlády SR pre reformu verejnej správy v polovici januára 2000 zavŕšil spolu so svojím odborným tímom prácu na Koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy v SR. Bol to dlho očakávaný dokument, ktorý viacerí posudzovali a hodnotili už pred jeho vznikom.

Čo táto koncepcia naozaj ponúka? Predovšetkým "generálne" rozdelenie právomocí medzi štát a samosprávu, ku ktorému sa naša spoločnosť nemohla dopracovať takmer desať rokov. Nevyjasnenosť tejto základnej otázky sa stala živnou pôdou rozličných čiastkových, krátkodobých, účelových či mocenských riešení. Len na oživenie pamäti: zrušili sme trojstupňový systém národných výborov, zaviedli sme štátne orgány na okresnej a obvodnej úrovni a o niekoľko rokov opäť krajský stupeň. Zo všeobecnej štátnej správy sme prešli na špecializovanú, aby sme ju potom predsa len znovu integrovali. Zdvojnásobili sme počet okresov na 79 (!), aby sme teraz boli svedkami toho, že vo viacerých oblastiach je tento počet privysoký, a preto sa znižuje. Hovorili sme o decentralizácii, ale praktizovali sme iba dekoncentráciu. Skrátka a dobre, toto a všeličo iné sa mohlo diať preto, lebo neexistovala nijaká ucelená a všeobecne prijatá vízia riadenia vecí verejných. Každý, kto nejaké ambície v tejto oblasti mal, mohol sa pokúsiť o ich realizáciu podľa vlastných predstáv a vlastnej sily.

Kompetencie samospráve Splnomocnenec vlády navrhol v koncepcii naozaj výrazné posunutie kompetencií na miestnu (mestá a obce) a budúcu regionálnu samosprávu (samospráva vyšších územných celkov). Mnohí predstavitelia samosprávy sa domnievajú, že pre lepšie pochopenie veci by bolo treba používať pojem prinavrátenie kompetencií samospráve - veď tam kedysi boli doma, až postupne si všetky privlastnil centralizovaný štát. Decentralizácia neznamená presun právomocí na nižšie zložky štátnych orgánov (napr. krajské a okresné úrady), ale na orgány územnej samosprávy, prípadne tretí sektor a podnikateľskú sféru. Štát by sa podľa tejto novej a modernej koncepcie mal venovať naozaj iba plneniu úloh a funkcií, ktoré nemôže zabezpečovať nikto iný. Medzi tzv. výlučné kompetencie štátu zaraďuje koncepcia obranu štátu, zahraničnú politiku, zákonodarstvo, fiskálnu, menovú a daňovú politiku, správu štátneho majetku, spravodlivosť a súdnictvo, štátne evidencie, vydávanie štátnych dokladov, kontroly, inšpekcie a audity, ako aj koordinačné a programové celoštátne činnosti. Okrem výlučných kompetencií by si mal štát zachovať kompetencie s celoštátnou pôsobnosťou, napr. univerzity, výskumné ústavy, celoštátne železnice, prístavy, pošty, špeciálne zdravotnícke zariadenia a pod. Rozdelenie právomocí a zodpovednosti je jediným logickým základom na formovanie územno-správneho členenia a štruktúry úradov, ktoré majú byť ich nositeľmi, hoci na Slovensku je mimoriadne obľúbený práve opačný prístup. Ako sa zdá podľa prvých reakcií, niektoré politické subjekty pri ňom mienia zotrvať.

Nové samosprávne územné celky Koncepcia predpokladá existenciu územnej samosprávy na miestnej a regionálnej úrovni a existenciu štátnej správy na okresnej a krajskej úrovni. Na nižšej úrovni bude model asymetrický, všetkých sídiel v SR je totiž vyše 2800, štátna správa na okresnej úrovni by mala zachovať v niektorých sférach ich terajší počet, v niektorých sa predpokladá zníženie počtov okresných pracovísk. Na strednej úrovni sa predpokladá model symetrický, s rovnakým počtom samospráv vyššieho územného celku a orgánov štátnej správy na krajskej úrovni. Koncepcia pritom predpokladá vznik 11+1 samospráv vyšších územných celkov, (Bratislava má mať postavenie samostatného kraja), ktoré budú reprezentované orgánmi, volenými v demokratických voľbách. Predpokladá sa zachovanie územia okresov, ale pôjde o veľmi výraznú redukciu súčasných právomocí, ktorá vtlačí pečať napokon aj usporiadaniu úradov.

Ide o funkčnosť systému Navrhované nové usporiadanie môže vzbudzovať obavu, či je možné pri ňom dosiahnuť dynamickejší rozvoj regiónov, lepšie riešenie každodenných problémov obyvateľov, zníženie nákladov na administratívu, úpravu počtu zamestnancov a celkové zefektívnenie verejnej správy. Odpoveď nemožno hľadať iba na základe matematiky a počtov úradov - treba nazrieť do obsahu a vnútorných zmien, ktoré verejnú správu čakajú. Nejde o ďalšiu reorganizáciu úradov, iba o vonkajšie zmeny, ale o vyjadrenie nových vzťahov medzi občanom, obcou a štátom, o vyjadrenie iných hodnôt. Ak sa to podarí, potom ani navrhovaný počet celkov nemusí byť strašiakom a skutočne nemusí znamenať posilnenie byrokracie. V súvislosti s počtom regionálnych celkov sa hovorí aj o optimálnom počte obyvateľov, vyžadovanom v Európe. Počet obyvateľov nesmie byť jediným kritériom a navyše, pravdepodobne to ani s tým 1 až 1,5 miliónom obyvateľov nie je také kritické. Tieto úvahy však opäť raz dokazujú košatosť diskusií, pričom skutočným problémom, hodným diskusie je to, či Slovensko bude mať konečne ucelenú regionálnu politiku. Či táto politika bude mať svojho nositeľa v regiónoch (ministerstvo ani štátne orgány nemajú šancu), či regióny budú mať v rukách mechanizmy na to, aby ovplyvňovali jeho rozvoj, či budú tvorené tak, aby mohli zabezpečovať optimálne výkon kompetencií nadobecného, regionálneho charakteru, či sa konečne vytvoria orgány na regionálnej úrovni, ktoré budú partnerom zahraničným regionálnym celkom, ale nie na základe počtu obyvateľov či veľkosti územia, ale na základe rozsahu právomocí a zodpovednosti! Prioritou samospráv vyšších územných celkov a reformy verejnej správy vôbec nie je totiž počet (celkov, úradov), ale funkčnosť (systému). O tom by dnes malo Slovensko diskutovať, a nielen preto, že je to obsiahnuté v predloženej koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy.

Postoj ZMOS Minulý týždeň sa k predloženej koncepcii oficiáne vyjadrilo Združenie miest a obcí Slovenska, reprezentujúce nielen 96 percent sídiel v SR, ale najmä celé politické spektrum. Výsledok? Jednoznačná a jednomyseľná podpora. Na ťahu sú teraz ďalší - Rada vlády SR pre verejnú správu, ktorá sa bude materiálom opäť zaoberať v polovici februára, politické subjekty, vláda, čoskoro parlament. V tejto chvíli je viac-menej jasné, že územná samospráva je pripravená prevziať na seba nové úlohy, regulovať a riadiť podstatnú časť verejných vecí. Po desiatich rokoch stability a skúseností je pripravená na zásadnú zmenu v rozdelení právomocí, zodpovednosti a moci. Otázkou však je, či sú centrálne inštitúcie pripravené vzdať sa tej svojej.

Autorka (1958) je tlačová tajomníčka ZMOS

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984