Jasnejšie v dlhopisovej patálii
Keď sa niekedy v máji 1995 objavila zmienka o privatizácii cez dlhopisy, odborníci to brali ako slovný úlet. Už bolo rozhodnuté, že napriek príslušnému ustanoveniu volebného programu HZDS sa druhá vlna kupónovej privatizácie neuskutoční.
Prvá vlna priniesla dosť pochybností a dnes možno s odstupom času, navyše po tom, ako sa druhá vlna neúspešne prevalila Českom, povedať, že bola omylom. Vzhľadom na očakávania až fiaskom. Ukazovalo sa, že treba privatizovať štandardnými metódami, ale za účasti občanov, podľa jasných pravidiel a najmä pod účinnou kontrolou. Slovenská privatizácia vo všeobecnosti priniesla len zmenu vlastníctva, pričom sa politická korupcia stala metódou štátnej politiky. A popri skrývajúcich sa miliardároch, zdecimovaných sprivatizovaných fabrikách a nimi prepustených nezamestnaných po bývalej vláde ostal v skrini jeden kostlivec: dlhopisy FNM. Tie sa nestali formou účasti občanov na privatizácii, ale len zlomkovým odškodnením. Slovenská cesta privatizácie viedla k samoúčelnému vytvoreniu úzkej vrstvy veľmi bohatých, ale ako cesta k efektívnosti, hospodárnosti a vyššej životnej úrovni zlyhala.
Čachrovanie s "kupónkou" HZDS a ich miništrantom z SNS a ZRS dlhopisy priniesli viacnásobný úžitok. Z kupónovej privatizácie sa uvoľnil majetok, ktorý bolo možno bez korektných pravidiel rozdeliť. Navyše, veľmi zvláštnym spôsobom, keď starostlivo vybraní a schválení obchodníci začali s dlhopismi obchodovať - od občanov sa skupovali za štyri, päť, či sedemtisíc korún. Privatizačné záväzky voči FNM si nadobúdatelia ale mohli uhrádzať v plnej nominálnej hodnote 10 000 Sk. No a tretí efekt sa dostavil, keď opozícia pred rokom prevzala vládu s časovanou bombou: pohľadávky za 33 miliárd korún.
Koaličná dilema Dzurindovej vláde sa naskytlo niekoľko riešení. Mohla zvoliť nútenú výmenu za fondové alebo štátne cenné papiere s predĺženou dobou splatnosti. (Starším občanom by sa dlhopisy vyplatili včas, alebo ešte skôr.) Znamenalo by to narušenie vzťahu k občanovi, veď vo volebných programoch a programovom vyhlásení vlády sa k dlhopisom vláda stavia čelom. Desaťtisíc, resp. 14-tisíc korún je dostatočne veľká suma, aby ovplyvnila postoj občana ku koalícii viac ako skutočné alebo vyfabrikované aféry, či opisy virtuálnej budúcnosti po volebnom víťazstve. Ďalšiu možnosť presadzovalo najmä bývalé vedenie FNM - vymieňať dlhopisy za akcie štátnych strategických podnikov.
Dlhopisy za peniaze Spôsob, ktorý zvolila vládna koalícia - vyplatenie dlhopisov - je formálne najjednoduchší, ale reálne vari najzložitejší. Prvým problémom je dostatok zdrojov. Likvidita FNM nie je dobrá, dlhopisové potreby sú rádovo vyššie. Veľa ukáže úspešnosť privatizácie štátnych podnikov, ktorá má prebehnúť v tomto roku. Mala by vyniesť asi 30 miliárd korún, s ktorými sa ráta na viaceré účely.
Nepochybne treba brať do úvahy menové účinky vyplatenia dlhopisov. Vplyv na obchodnú bilanciu bude mať nielen objem prírastku likvidných zdrojov obyvateľstva, ale i štruktúra tovarov a služieb, za ktoré sa budú peniaze meniť. Účinky by neutralizovalo použitie dlhopisov na stavebné sporenie, úhradu daňových dlhov, výmenu za štátne dlhopisy s výhodnejšou úrokovou sadzbou, či ďalšie účely. V tomto ohľade si však netreba robiť veľké ilúzie, sklon občana k likvidite je v nešťastnej dlhopisovej patálii určite veľmi veľký.
Rozhodnutie prichádza neskôr, ako mohlo. Ale je dobre, že je tu. Pre rozloženie umorenia dlhopisov na čo najdlhší čas možno za nadchádzajúce dva roky ešte veľa urobiť. Autor (1953) je komentátor Hospodárskych novín
