Problém podnikateľskej etiky
Okrem iných mátoh modelu roka 2000, strašila celý svet do predpoludňajších hodín prvého dňa nového roka mátoha s kódovým názvom Y2K. Neošetrené počítačové systémy mohli o polnoci medzi starým a novým rokom zlyhať. Mátoha Y2K bola zväčša zahnaná, no predsa len sa prejavila. Pokiaľ by išlo o maličkosti, bolo by to aj dobré, pretože také komické príhody ako storoční novorodenci či zlodejíčkovia s trestami zvýšenými o storočie ukazovali, že prostriedky neboli vynaložené márne. U nás došlo k trpkej výnimke. Slovenská firma si kúpila od nemeckej firmy so slávnym menom systém, ktorý strašidlo Y2K premohlo. Treba pripomenúť, že systém bol kúpený v roku 1997. Už od roku 1995 sa vyrábal hardvér i softvér tak, aby prešiel zmenou letopočtu bez problémov. Je celkom možné, že slovenská firma neplatila splátky a správala sa aj inak neférovo, no ak softvér predaný v roku 1997 nerátal s javom Y2K, bol v najlepšom prípade zastaralý. Je to naozaj kľúčový problém podnikateľskej etiky: ak je všeobecne známe nebezpečenstvo, ktorého dopad môže mať nepríjemné, ba až katastrofálne dôsledky, povinnosťou firmy je predávať výrobky odolné voči tomuto nebezpečenstvu bez osobitného príplatku. Napríklad plášť do dažďa má byť odolný proti vode automaticky, za odolnosť voči vode by som si nemal priplácať. Napadá mi strašná predstava: čo ak by namiesto uvedeného prípadu išlo o zariadenie do elektrární či nemocníc a nie iba čípové karty?
