Záujmové skupiny a ich kritika
Ministerka financií Brigita Schmögnerová vo svojej inak zaujímavej úvahe (SLOVO, č. 2/2000) opísala dosť známe javy tejto spoločnosti. Avšak to, čo ma mimoriadne zaujalo, sú otázky, ktoré nastolila ale nedala na ne odpoveď.
A práve tú odpoveď by som od nej očakával! Keby nepatrila k vedeniu SDĽ a nebola ministerkou za túto ľavicovú stranu, čitateľ by tento jej postup aj toleroval. Píše: „Ľudia sa oprávnene pýtajú, prečo možno kompetentní ľudia nielenže neboli vzatí na zodpovednosť, ale dnes sa niektorí z nich pokúšajú ovplyvniť privatizáciu prirodzených monopolov tak, aby si ich staronoví klienti prišli na svoje.“ Ministerka pozná „kompetentných ľudí“ a tiež musí vedieť, prečo „neboli vzatí na zodpovednosť“ - a predsa to v článku neuviedla. Akú cenu má potom takéto uvažovanie?
Autorka je členkou vedenia SDĽ, a predsa píše, že minimálne ľavica by mala proti tomuto ostro vystúpiť - totiž proti zlu v ekonomike. Zrejme tak nevystupuje, preto autorka použila podmieňovací spôsob. V poslednej vete článku nabáda vládnu koalíciu, aby bola múdrou „aj proti skupinovým záujmom“. A dodáva: „Múdra musí byť predovšetkým ľavica: v prospech záujmov svojho voliča.“ Súhlasíme. Do tretice takto pani ministerka za ľavicu poúča a tak trochu ju aj kritizuje. Vôbec jej nezazlievam kritiku ani poučovanie. Ibaže - to isté robí aj radový občan a radový čitateľ SLOVA. Chápem opatrnosť pani ministerky, keď chodí okolo vecí ako mačka okolo horúcej kaše. Len naznačovať, upozorňovať, jemne varovať. Lenže či to na ziskožravcov platí? A čitateľ takéto lavírovanie ťažko pochopí… Ja som pochopil toľko, že v SDĽ sa zrejme schyľuje k „veľkému praniu“.
Ján Révaj, Bratislava
