Reklama

O sochách a ľuďoch

Už staré civilizácie nám zachovali výpoveď o sebe v podobe rozličných monumentov, medzi ktorými nechýbajú ani sochy významných osobností a panovníkov. Nič múdrejšieho nevymyslela ani moderná spoločnosť. Bronzové sochy dejateľov sa dodnes objavujú v rodných mestách, pôsobiskách, vzbudzujú pozitívne i negatívne reakcie.
Počet zobrazení: 1142

Už staré civilizácie nám zachovali výpoveď o sebe v podobe rozličných monumentov, medzi ktorými nechýbajú ani sochy významných osobností a panovníkov. Nič múdrejšieho nevymyslela ani moderná spoločnosť. Bronzové sochy dejateľov sa dodnes objavujú v rodných mestách, pôsobiskách, vzbudzujú pozitívne i negatívne reakcie. Premenovávanie ulíc si nevyžaduje veľké náklady - stačí odstrániť tabuľky na domoch a nahradiť ich novými. Pohyby nehybných sôch sú často zložitejšie. A pritom nemusí ísť priamo o dejateľov či politikov, ale aj o symbolické, metaforické stvárnenie dejinného pohybu. Až mi mráz prešiel po chrbte, keď som nedávno v televízii videl ako sa vandali pokúsili odcudziť bronzovú plastiku ženy spred pamätníka obetiam fašizmu v Nemeckej. To je celkom nová forma ničenia umenia - pre samotný materiál, ktorý sa dá predať v zberných surovinách len ako hmotnostná záležitosť. Kde boli duchovia slávnych vo chvíľach, keď z martinského Národného cintorína mizli busty z hrobov?

V ničení sôch, rovnako ako v koniášovskom či fašistickom pálení kníh, existujú úžasné paradoxy. Nedávno som v ateliéri jedného z najznamenitejších súčasných sochárov obdivoval Štefánikovu sochu - pravda, len na fotografii. Keď som sa spýtal, kto je jej autorom, sochár mi odvetil, že to bola jeho diplomová práca na štúdiách v Prahe. Na ďalšiu otázku, kde je umiestnená, som sa dozvedel, že ju krátko po dokončení namiesto osadenia na určenom mieste rozbili. Písali sa povojnové roky. Tomu istému sochárovi po roku 1968 zmizli z verejných miest tabule na pamiatku obetí augustovej invázie spojeneckých vojsk. Našťastie, po roku 1990 sa znovu objavili na pôvodných miestach. Vzápätí však z iných priestranstiev zmizli niektoré sochy majstra, pretože zase nevyhovovali novej dobe. Ale to nie sú osudy sôch len tohto umelca. Stalo sa to nejednému v minulosti a pravdepodobne sa to stane aj v budúcnosti. Lebo človek je taký, píše Ján Kostra. Stavia pamätníky svojim lídrom, potom ich rúca alebo kradne a bez výčitiek svedomia predáva ako materiál v zberných surovinách.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama