Realita namiesto avanturizmu

Ani v poslednom roku sa súčasnej vláde nepodarí dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet (ŠR), ako sľubovala vo svojom programovom vyhlásení pred troma rokmi. Príjmy majú byť 219,8 a výdavky 257,8 miliardy korún. Schodok vo výške 38 mld. (celkový schodok verejných financií bude 37 mld.)
Počet zobrazení: 1398

Ani v poslednom roku sa súčasnej vláde nepodarí dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet (ŠR), ako sľubovala vo svojom programovom vyhlásení pred troma rokmi. Príjmy majú byť 219,8 a výdavky 257,8 miliardy korún. Schodok vo výške 38 mld. (celkový schodok verejných financií bude 37 mld.) zvýši štátny dlh. O túto sumu zaťaží prítomnosť našu budúcnosť. Kde hľadať príčiny?

Prvou príčinou bol vývoj reálnej ekonomiky. Vláda nastúpila v období hlbokého deficitu obchodnej bilancie, verejné financie boli v zlom stave. Hospodársky rast tendoval k nule. Na finančnom trhu sa vytvorila nerovnováha, úrokové sadzby sa pohybovali aj nad 20 percent, kurz koruny sa fixoval nereálne vysoko. V januári a máji 1999 sa prijali tvrdé reštrikčné opatrenia, ktoré znížili spotrebu vlády i domácností a viedli k nastoleniu makroekonomickej stability. Podarilo sa to bez absolútneho poklesu rastu - v roku 1999 vzrástol HDP o 1,9, vlani o 2,2, v tomto roku o 3,1 percenta. Zvýšil sa objem zahraničných investícií, za rok 2000 bol vyšší ako za posledných päť rokov. Tieto zmeny nemali však vplyv na mieru nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje medzi 17 a 20 percentami, bez reálneho výhľadu na zlepšenie situácie.

Reformy ako nikde

Viacerí poslanci hovorili o tom, že sa ŠR robí stále rovnako. Nech sa pritom tvárili bohvieako múdro a reformne, tvrdili nezmysly. Ak by sa aj na iných ministerstvách a ďalších orgánoch štátnej správy uskutočňovali reformy tak razantne a rýchlo, vytyčovali a realizovali sa reformné ciele bez ohľadu na možné politické prekážky, mohol by sa štátny rozpočet pripravovať z lepších východísk. Ak by bola vymožiteľnosť práva, na príjmovej strane rozpočtu by bolo viac príjmov z daní (podobne odvody do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne). To je na adresu ministerstiev spravodlivosti, vnútra i generálnej prokuratúry. Ak by sa uskutočnili reformy školstva, zdravotníctva a sociálnej sféry, prostriedky by sa vynakladali efektívnejšie a deficit finančných zdrojov by nebol taký vysoký.

Ministerstvo financií (MF) uskutočnilo reformu daňových orgánov, ktorá zredukovaním počtu daňových úradov, zriadením Úradu pre daňové vyšetrovanie, daňového úradu pre veľké daňové subjekty a ďalšími opatreniami zefektívni výber daní. Už vlani začalo MF pri príprave ŠR integrovať celý okruh verejných financií a v tomto roku predložilo k ŠR aj rozpočty ostatných zložiek. Podarilo sa presadiť zrušenie takmer všetkých štátnych fondov, ktoré nepodliehali účinnej kontrole a boli potenciálnym, ale i reálnym zdrojom neefektívnosti. Ich finančné aktivity sa presunuli pod rozpočtové kapitoly. Zmena zákona o rozpočtových pravidlách pred rokom povolila prenos nevyužitých rozpočtových prostriedkov medzi rokmi, čo umožnilo uplatniť prvky rozpočtového programovania už v ŠR na tento rok. Rozpočet na budúci rok už neobsahuje rozpočtové kapitoly v tradičnom zložení, ale ako súhrn programov kapitol.

Vo všeobecnosti sa zvyšuje zodpovednosť správcov kapitol. Východiská ŠR a výdavkové limity kapitol vláda schválila už v lete. Správcovia mali dosť času, aby namiesto pracovníkov MF výdavky detailnejšie štrukturalizovali sami. MF sledovalo len výdavky na mzdy a rozdelenie výdavkov na bežné a kapitálové. Zámer sa celkom nevydaril, lebo aj uzavreté položky sa neskôr otvárali cez poslanecké návrhy. Disciplína a zmysel pre realitu však neumožnili v rozpočte zásadnejšie zmeny.

Poslanci dostali návrh výdavkov ŠR nielen v tradičnom členení, ale aj podľa funkčnej klasifikácie. Sprehľadňuje to použitie zdrojov, lebo financovanie jednotlivých oblastí prebieha prostredníctvom viacerých kapitol (školstvo, zdravotníctvo, kultúra, veda a výskum). Umožní to prierezovo vyčísliť niektoré položky, napríklad mzdy, materiálové a iné náklady.

Príjmy na maxime

V parlamentnej rozprave i v tlači sa výška predpokladaných príjmov - v návrhu 219, po schválení 219,8 mld. korún - spochybňovala zhora i zdola. Opozícia hovorí o nadhodnotení príjmov, koaličná pravica o podhodnotení. Ministerka Brigita Schmögnerová často upozorňovala, že predpoklad na rok 2002 vychádza aj z vývoja tohto roku a s výrazným zvýšením príjmov rátať nemožno. Medziročné zvýšenie príjmov o 31 miliárd, z toho daňových o 22 miliárd, je na hranici možností. Významným faktorom je vývoj reálnej ekonomiky.

Napriek zhoršujúcej sa svetovej situácii vyzerá dosť sľubne, v 3. štvrťroku sa medziročný rast HDP zvýšil na 3,5 percenta, čiže dosiahol úroveň predpokladanú na rok 2002 a ďalej sa dynamizuje. (Iná vec je obchodná bilancia, ktorá sa vyvíja nebezpečne. So ŠR súvisí, ale len nepriamo, dôsledky pôsobia oneskorene, ale silne.) Na príjmovej strane bude výpadok pri SPP - doterajší odvod vo výške 5 mld. Sk sa nahradí dividendami vo výške 3 mld. Sk. Ukončí sa vyplácanie dlhopisov, takže oproti tomuto roku sa na dani zrážkou z tohto titulu vyberie o dve miliardy menej. Na druhej strane sa zvýšia príjmy v dôsledku zaradenia štátnych fondov do okruhu štátneho rozpočtu (5,5 mld. Sk).

V návrhu ŠR boli výdavky 256, po schválení 257,8 mld. korún. Až 74 percent z nich tvoria obligatórne - nárokovateľné, resp. podmienené zákonmi. Sú to výdavky na mzdy a platy, služobné príjmy, poistné, odvody zamestnávateľa, sociálne dávky, dávky sociálneho zabezpečenia, štátom platené poistné, výdavky na štátny dlh, štátna prémia stavebným sporiteľom a pod. Nečrtajú sa tu zvýšené možnosti úspor, naopak, účinnosť zákona o štátnej a verejnej službe a Hasičskom záchrannom zbore si vyžiada 6,6 mld., kapitola Štátny dlh bude vyššia o 6 mld., v dôsledku valorizácie bude odvod do Sociálnej poisťovne vyšší o 3,7 mld., do zdravotných poisťovní o 2,7 mld. korún. Ráta sa aj s voľbami a zvýšením príspevku politickým stranám.

Hierarchia priorít

Prvou vládnou prioritou je vzdelávanie, výskum a vývoj. Podľa funkčnej klasifikácie tu možno výdavky vyčísliť na 40 mld. Sk, čo je takmer 16 percent. Výdavky na vysoké školy sú 5,163 mld., zvýšili sa o 452 mil. Kapitálové výdavky sú 2,2 mld., z toho na vysoké školy 729 mil. Sk. Na projekt Infovek ide 235 miliónov, na výskum a vývoj 3,2 mld. Sk.

Na podporu aktívnej podpory zamestnanosti sa určuje 904 mil., na reštrukturalizáciu podnikov a podnikateľských aktivít 813 mil.. Na tento cieľ sú nepriamo vynaložené náklady na reštrukturalizáciu bánk, zníženie úrokových nákladov by malo podnikateľom priniesť 11 - 14 mld. Sk, ďalšie miliardy bude znamenať zníženie daňového zaťaženia. Na podporu bývania a občianskej vybavenosti sa vyčleňuje 7,5 mld., na rozvoj dopravnej infraštruktúry 13,9 mld. (vrátane programu ISPA). Vo všeobecnej pokladničnej správe je 632 mil. na bratislavský most Košická, ktorý spolufinancuje Európska investičná banka.

Prioritou vlády je príprava na vstup do NATO a Európskej únie. Na Národný program PRENAME sa rozpočtuje 2,9 mld. Z fondov EÚ sa v roku 2002 na základe memoránd dá získať 9,4 mld. Sk (PHARE 5,9 mld., SAPARD 1,6 mld., ISPA 1,9 mld. Sk). Na splnenie požiadavky spolufinancovania štátom sa vyčlenilo 4,8 miliardy.

Ďalšiu skupinu fakultatívnych výdavkov tvoria rezortné priority. Medzi veľkými položkami sú dotácie nefinančným subjektom (7 mld.) a programy transformovaných fondov (2,4 mld.) v kapitole ministerstva pôdohospodárstva. Na ciele štátnej environmentálnej politiky smeruje 1,023 mld. V kapitole ministerstva hospodárstva sa plánuje 421 mil. Sk na dotácie nefinančným subjektom - pránickým osobám a podporu rozvojových programov v priemysle. Na informačný systém Govnet-Kasroš má ísť 744 miliónov.

Štátny rozpočet na rok 2002 vychádza z podmienok, aké vytvára vývoj hospodárstva, priebeh reforiem a vládne priority. Nesie výrazné znaky transformačného obdobia a prístupového procesu. A treba vyzdvihnúť, že uprednostňuje realitu pred avanturizmom, čo v predvolebnom roku nemusí byť samozrejmosť.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984