Mečiar, Fico, zlodeji a NATO
HZDS-ĽS minulý týždeň zorganizovalo medzinárodný seminár pod názvom NATO - stabilita, bezpečnosť a spolupráca, nad ktorým prebral záštitu prezident Rudolf Schuster. Vtip bol v tom, že dotyčný sa na seminári nezúčastnil, a to napriek tomu, že program ohlasoval v úvode podujatia vystúpenia najvyšších predstaviteľov štátu. Ktovie, možno organizátori mysleli na fyzickú výšku, keďže tí oficiálni ju nemajú dostatočnú a ani tam neboli. Napokon vystúpili len dvaja veľkí a to Vladimír Mečiar, ktorý ponúkol pre seba typickú interpretáciu doterajšiemu neúspechu Slovenska začleniť sa do NATO. Druhým z dôležitejších vystupujúcich bol predseda Smeru Robert Fico, ktorý síce vysoký je, no akosi strelil mimo témy. To, čo načrtol, bola snaha poukázať na to, že pre NATO je zárukou on a jeho strana, keďže Mečiar zlyhal a terajšia vládna koalícia nemá podporu obyvateľstva. Lenže osud ho postavil pred dilemu, s kým ešte bude tou zárukou pre budúcu stabilitu v našej krajine. Mečiarovi sa pozrel do očí a povedal mu, že s ním ako s osobou to nepôjde, a tak poradil jeho hnutiu, aby spravilo hĺbkovú sebareflexiu, ktorá by vyústila do voľby nového predsedu novej Ľudovej strany. To očividne podráždilo Oľgu Keltošovú, ktorá si v úlohe moderátorky diskusie zobrala slovo a oznámila Ficovi, že nevie, čo bude päť minút po voľbách a on už vtedy ani možno nebude šéfom Smeru. O niekoľko dní, cez víkend, mal Smer snem, kde si privrel aj ďalšie koaličné dvere: terajšiu vládnu koalíciu, ako aj tú minulú, obvinil zo zlodejstva. S kým teda pôjde Fico do NATO? Sám? So zlodejom Mečiarom, alebo so zlodejom Dzurindom? Všetci spolu? Alebo nepôjdeme nikam?
