Reklama
Reklama

Synovia svetla a Synovia tmy

Pred niekoľkými týždňami sme sa dozvedeli, že uverejnili posledné z legendárnych kumránskych rukopisov, ktoré pochádzajú z obdobia rokov 100 pred našim letopočtom až 68 nášho letopočtu. Išlo o knižnicu židovskej sekty essencov, ktorí stáli v ostrej opozícii voči vtedajšiemu oficiálnemu židovskému kňazstvu.
Počet zobrazení: 1112

Pred niekoľkými týždňami sme sa dozvedeli, že uverejnili posledné z legendárnych kumránskych rukopisov, ktoré pochádzajú z obdobia rokov 100 pred našim letopočtom až 68 nášho letopočtu. Išlo o knižnicu židovskej sekty essencov, ktorí stáli v ostrej opozícii voči vtedajšiemu oficiálnemu židovskému kňazstvu. Niekedy na začiatku 9. storočia nášho letopočtu Timoteus, metropolita sýrskej cirkvi zo Seleukie, popísal v liste svojmu predstavenému zaujímavú príhodu. Tú mu mali porozprávať jeruzalemskí Židia, ktorí konvertovali na kresťanskú vieru. Približne pred desiatimi rokmi neďaleko Jericha malý chlapec, arabský pastierik, hľadal stratené zviera. Keď sa dostal do jaskyne, našiel zvitky starobylých rukopisov. Povedal o tom niektorým Židom v Jeruzaleme, tí sa tam išli pozrieť a zistili, že sú to rukopisy Biblie napísané v starej hebrejčine.

Zopakovaná príhoda v jaskyni

Timotea predovšetkým zaujímalo, či tieto rukopisy obsahovali starozákonné texty v tom variante, ako ich cituje Nový zákon. Lenže okrem potvrdenia, že naozaj ide o podobné znenie, podrobnejšie informácie sa mu nepodarilo získať. V 10. storočí sa však niektorí židovskí a moslimskí autori zmieňujú o akejsi starej "jaskynnej" sekte, ktorá získala názov podľa toho, že jej posvätné knihy našli v jaskyni. Židovský autor al-Kirkisání ju chronologicky zaradil za farizejov a pred kresťanov, no jej pôvodný názov neuviedol.

V lete 1947 Muhammad adh Dhi´b, mladý pastier z kočovného kmeňa Ta´amire, stratil kozu. Pri jej hľadaní objavil vchod do jaskyne a uvidel v nej mohutné džbány so širokými hrdlami. O deň neskôr sa tam vrátil aj s kamarátom. Mysleli si, že v džbánoch bude zlato a drahokamy, našli však "iba" zvitky popísané neznámym písmom. Neskôr ich predali kresťanskému obchodníkovi. Ten tiež nevedel písmo identifikovať a zaniesol ich do jakobitského kláštora svätého Marka v Jeruzaleme. Až tam zistili, že ide o nesmierne starý rukopis jednej z kníh Biblie. Trvalo niekoľko rokov, kým sa podarilo nájsť jaskyňu, z ktorej pochádzal. Nachádzala sa v Kumráne, kde v rokoch 100 p. n. l. - 68 n.l. bolo sídlo židovskej sekty essencov.

V období druhého chrámu

Okolo 10. storočia sa židovský štát rozpadol na severný Izrael a južnú Judeu. Severný štát dobyl približne roku 722 p.n.l. asýrsky panovník Sargon II., ktorý rozkázal deportovať tamojšie obyvateľstvo. Južný štát roku 586 dobyl Nabuchodonozor, ktorý prikázal zničiť prvý židovský chrám v Jeruzaleme a vzal zvyšok Židov do babylonského zajatia. V roku 537 im zase perzský kráľ Kýros povolil návrat do starej vlasti, kde si vybudovali druhý chrám. Po návrate do Palestíny nastala doba náboženskej rigoróznosti, v tom čase sa pravdepodobne tiež ustálilo znenie biblických textov Starého zákona.

Po porážke Peržanov Palestína pripadla k ríši egyptských Ptolemaiovcov a neskôr sýrskych Seleukovcov. Proti helenizujúcim vplyvom vypukla v Judei roku 166 vzbura. Viedli ju členovia rodiny Hasmoneovcov, ktorých prezývali Makabejčanmi. Do záležitostí krajiny začal čoraz viac zasahovať Rím, ktorý ju roku 6 nášho letopočtu premenil na provinciu ovládanú rímskymi prokurátormi.

Náboženský život kontrolovali najprv saduceji, predstavitelia vysokého kňazstva aristokracie. Lipli na doslovnom znení Biblie, Boha chápali antropomorficky a popierali nesmrteľnosť duše. Proti nim stáli farizeji. Tí sa usilovali náboženstvo demokratizovať a oslabiť nadvládu kňazov. Verili, že Boh dal Mojžišovi okrem písaného zákona aj nepísaný. Pripúšťali, aby sa náboženské predpisy nevykladali doslovne, ale podľa rozumu a svedomia. V ich chápaní bol Boh duchovná bytosť, milosrdný otec. Verili v posmrtný život a odplatu dobrých a zlých skutkov. Boli presvedčení, že všetci ľudia sú si rovní a že povinnosťou Izraela je pomôcť celému ľudstvu, aby spoznalo pravého Boha. Služba Bohu nemá spočívať v dodržiavaní obradov, no v morálnych skutkoch.

Essenci, podobne ako farizeji, sa stavali proti nadvláde kňazov. Možno ich dokonca považovať za krajné krídlo farizejov. Pravdepodobne žili v komunitách pripomínajúcich kláštory, prísne dbali na predpisy týkajúce sa obradov a rituálnej čistoty. Kládli väčší dôraz na náboženstvo ako na politický život, takže pripúšťali aj cudziu nadvládu. Pravda za podmienky, že nebude zasahovať do záležitostí ich náboženstva.

Skôr politickou stranou ako náboženskou sektou boli zelóti. Odmietali platiť antickému Rímu dane, v partizánskom boji likvidovali nielen predstaviteľov rímskej administratívy, ale terorizovali aj odporcov zo strany Židov. Ich extrémne krídlo predstavovali sicariovia (podľa latinského slova sica - dýka), ktorí sa špecializovali na atentáty.

Najstaršie biblické texty

Pred objavmi v kumránskej jaskyni existovali štandardné preklady Starého zákona založené na rukopisoch, ktoré pochádzali z 9. a 10. storočia nášho letopočtu. Táto časová medzera však nemôže vyvolávať nedôveru v spoľahlivosť biblických textov. Talmud totiž stanovuje veľmi prísne pravidlá pri ich opisovaní. V roku 70 Rimania zrúcali druhý židovský chrám, z ktorého ostal iba Múr nárekov, a tak zničili i ťažisko židovskej kultúry. Jediným duchovným spojivom ostala Tóra, biblických päť kníh Mojžišových.

Pre zachovanie jednoty židovského náboženstva mala kľúčový význam požiadavka, aby sa posvätný text štandardizoval a mal autoritu jednej privilegovanej verzie, popri ktorej by nesmeli existovať žiadne varianty. V obci Javne neďaleko Jaffy sa medzi rokmi 90. a 100. nášho letopočtu konala synoda, kde sa navždy stanovil typ písma, rozmery stĺpcov a riadkov, dĺžka medzier medzi slovami a vetami a dokonca farba a zloženie atramentu, ktoré sa smeli používať pri opisovaní Biblie. Tento kanonizovaný text knihy kníh sa nazýva mazoretský.

Niekedy v 3. storočí Starý zákon preložili do gréčtiny. Dostal názov Septuaginta - preklad sedemdesiatich. Tento text začali používať kresťania. Medzi hebrejským mazoretským textom a Septuagintou sú isté rozdiely. Už sme spomenuli, že keď sa v 9. storočí našli v jaskyni pri Jeruzaleme staré hebrejské rukopisy Biblie, ich znenie malo byť podľa metropolitu Timotea blízke Septuaginte.

Učenie sekty essencov

Najprv sa v Kumráne našiel roku 1948 rukopis Izaiášovej knihy. Hoci viacerí senzácie chtiví novinári písali, že sa bude musieť Biblia prepísať, našli sa oproti mazoretskému zneniu iba drobné odchýlky, ktoré sa dali vysvetliť ako pisárske chyby. Lenže neskôr sa našli rukopisy bližšie skôr zneniu Septuaginty. Pri ďalších sa zistilo, že kumránski pisári niekedy pri opisovaní Starého zákona zaobchádzali s jeho textom voľne, usilovali sa ho prispôsobovať svojmu učeniu a dobovej situácii. Napriek všetkým odchýlkam sa však jeho podoba zásadne nezmenila, hoci by sa dalo možno vydať presnejšie znenie.

Základnú filozofickú a náboženskú predstavu sekty essencov vyjadruje učenie o dvoch duchoch. Vo vesmíre zápolia dvaja duchovia - Duch dobra a Duch zla, symbolizovaní ako Svetlo a Temnota. Obaja podliehajú Bohu, ktorý prizná Svetlu víťazstvo až po zdĺhavom boji. Obaja duchovia vplývajú na každého človeka, pravda v rozličnej miere. Tento vplyv závisí od konštelácie hviezd pri narodení človeka. Medzi rukopismi sekty sa preto našlo niekoľko, ktoré sa venovali astrológii. Napriek predurčeniu je všetkým ľuďom otvorená cesta spásy, možnosť jej voľby závisí od Božej milosti. Človek sa musí vopred pripraviť sebadisciplínou, no samo očistenie závisí od Božej vôle. Dobré skutky nestačia, ospravedlnenie je aktom milosti.

Essenci žili, pravdepodobne, rozptýlení po celej Palestíne v osadách, ktoré boli pridružené k mestám a dedinám. Tam spoločne jedli, spoločným spevom oslavovali Boha a spoločne sa radili o svojich záležitostiach. Kto sa chcel stať plnoprávnym členom sekty, musel odovzdať všetok svoj majetok do spoločného fondu a potom iba dostával to, čo stačilo na skromný život. Lenže, medzi essencami neexistovala rovnosť. Práva a povinnosti členov sa líšili podľa stupňa zasvätenia. Essenci nosili ten najjednoduchší odev.

Spoločné črty s kresťanstvom

Niektoré prvky učenia essencov pripomínali názory kresťanstva. Najviac paralel medzi týmito učeniami nachádzame v Evanjeliu sv. Jána a v jeho Apokalypse. Pravda, Jánovo evanjelium sa zreteľne odlišuje od zvyšných troch, synoptických. Dátum Ježišovej smrti uvádzalo iným spôsobom - až po objavení kumránskych zvitkov sa ukázalo, že podľa kalendára essencov. Dovtedy sa osobitosti Jánových textov vysvetľovali ako príklon ku gréckej filozofii, no ukázalo sa, že korenili v židovskom sektárstve. Túto spojitosť sv. Jána so židovskými sektami zdôraznil ešte F. Engels, za čo sa mu doboví historici vysmievali. Až objav kumránskych rukopisov mu dal aspoň čiastočne za pravdu.

Kumránski sektári očakávali príchod mesiáša, ktorého nazývali Učiteľ spravodlivosti alebo Tlmočník Zákona. On mal nastoliť nové kráľovstvo, ktoré malo byť akýmsi zhromaždením svätých, oddaných službe Bohu a štúdiu jeho Zákona.

Keď ešte boli kumránske zvitky pre širokú verejnosť novinkou, niektorí autori začali poukazovať na zhody medzi Ježišom a essenským Učiteľom spravodlivosti. Hoci nemožno popierať, že medzi zvitkami a Novým zákonom sú zaujímavé myšlienkové paralely, existujú tiež aspekty, ktorými sa tieto koncepcie podstatne odlišujú. Kumránski autori prejavovali voči ľuďom mimo sekty - Synom tmy, ostrú nenávisť, Ježiš hlásal lásku voči všetkým ľuďom. Kumránska sekta vyžadovala prísnu askézu, Kristus sa nevyhýbal kontaktu s hriešnikmi.

Katastrofa napokon prišla

Treba si uvedomiť, že o Ježišovi ako človeku a jeho životnom prostredí vieme veľmi málo. Výroky, ktoré mu pripisujú autori Nového zákona, poznáme iba v gréčtine. Sú plné narážok na svet židovských siekt, o ktorom máme dodnes zahmlené predstavy. Je tu však jedna dodnes nevysvetlená okolnosť: novozákonné texty ostro polemizujú s farizejmi. Na jednom mieste sa dištancujú od názoru saducejov, že neexistuje možnosť posmrtného života, no o essencoch vôbec nič nehovoria. Ako sa to dá vysvetliť?

Zdá sa to paradoxné, ale kumránske zvitky ukazujú, že súčasná veda má veľmi málo poznatkov o histórii a názoroch židovských siekt v období na počiatku nášho letopočtu. Obrazne povedané, vďaka rukopisom od Mŕtveho mora možno aspoň trocha rozoznávať obrysy, kde predtým bola úplná tma.

Prví kresťania i essenci očakávali, že čoskoro príde strašná katastrofa, ktorá bude začiatkom zrodu nového sveta. Podľa essencov malo dôjsť k veľkému boju medzi Synmi svetla a Synmi tmy, ktorý sa mal skončiť definitívnym víťazstvom Synov svetla. V skutočnosti došlo k niečomu inému. Židia povstali proti nadvláde Rimanov. Ich boj sa skončil strašnou porážkou a Rimania Židov vyhnali z Palestíny. Počas povstania sekta essencov zanikla. Základom ďalšieho vývoja židovského náboženstva sa stali názory farizejov. Kresťanstvo sa vtedy definitívne oddelilo od židovského náboženstva.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama