O dvojakom bytí alebo veži zo slonovej kosti

Príležitostne trpezlivo vysvetľujem zvedavým ľuďom, ktorí ma trochu poznajú, ale nemajú nijakú alebo takmer žiadnu predstavu o tvorbe, že spisovateľ žije súčasne najmenej dva životy. Jeden ako obyčajný človek, ktorý ráno nakupuje čerstvý chlieb a rožky (mlieko len z času na čas, to má v zásobe trvanlivé v chladničke alebo v komore),
Počet zobrazení: 1168

Príležitostne trpezlivo vysvetľujem zvedavým ľuďom, ktorí ma trochu poznajú, ale nemajú nijakú alebo takmer žiadnu predstavu o tvorbe, že spisovateľ žije súčasne najmenej dva životy. Jeden ako obyčajný človek, ktorý ráno nakupuje čerstvý chlieb a rožky (mlieko len z času na čas, to má v zásobe trvanlivé v chladničke alebo v komore), zeleninu (pokiaľ nedáva prednosť mrazenej či inak konzervovanej) a noviny, nosí alebo vozí deti do jaslí, škôlky a školy, uteká do práce, kde strávi niekoľko hodín, aby zarobil na každodennú prevádzku domácnosti a nedostal sa do rúk exekútorov či veriteľov.

Druhý život prežíva ako stvoriteľ fantazijného sveta, do ktorého síce prenikajú lúče z toho prvého, ale v podstate je pre ostatných (až na výnimky) nedostupný a pre neho oslobodzujúci. A v tom je jeho istá podstata ako herec, keď sa utiahne do intimity a pred zrkadlom si dokazuje postavu.

Niekedy si myslím, že v tom druhom živote by mal mať na čele pribitú pomyselnú tabuľku: Nepovolaným vstup zakázaný! Alebo: Nedotýkajte sa ani na zem spadnutých metafor! Nebezpečenstvo výbuchu! Alebo aj: Nebezpečenstvo nepochopenia!

Moja nebohá svokra bola niekoľko rokov bezprostrednou susedou svetoznámeho slovenského režiséra. Nevidela ani jeden jeho film, no všimla si, že často nakupuje v samoobsluhe sterilizované lečo v sedemdecových pohároch a časom z toho vydedukovala, že sa asi rozvádza. To bolo ešte za minulého režimu! Nemýlila sa. Jeden jeho život poznala, no o druhom nemala ani tušenia. Škoda. Mohla by na druhom svete rozprávať (nech je tam lepšie ako tu), že sa s ním poznala, lebo on tam mal už mnoho priateľov. Možno im vyčítal, že ho opustili a v jednom jeho filme mala tá ženská s kosou cez plece dosť dôležitú, ale nie hlavnú rolu.

Spisovateľ, ba každý tvorivý umelec žije najmenej dva životy. Verte mi, každý autor žije najmenej dva životy na tejto Zemi. Nie, neprevteľuje sa, nereinkarnuje, jeho duša nelieta ako netopier vo vesmírnej jaskyni, on ten život dvojmo žije súčasne, ale nepodobajú sa jeden druhému tak ako pravá polovica tela ľavej polovici, lebo spisovateľ má v každom živote aj iné srdce. Ale pozor, to nie je dvojnásobný život, to je dvojaký život. A ešte niečo: dvojaký neznamená dvojtvárny!

Prečo?

Potvrdzuje to aj životná empíria minulých a slávnych storočí literatúry. Veď si len spomeňme, koľkí básnici zomreli v mladom veku, teda do Kristových rokov (nakrútil o nich film aj onen režisér, niekdajší sused mojej nebohej svokry), alebo krátko po nich, lebo dýchali vzduch tohto sveta tak zhlboka, že im spálil pľúca a bez nich to predsa nejde... Ani vo fantazijnom svete. Bez rúk, i bez nôh sa človek (aj umelec) zaobíde... Ale bez pľúc alebo srdca? Viacerí si dali nejakým somárom (so šľachtickým či vojenským titulom, či bez neho) vpáliť guľku cez tie pľúca rovno do srdca a bolo... Iní si ich zničili nikotínom, bez ktorého údajne nemohli napísať ani prvý verš, ten, o ktorom tuším Paul Valéry povedal, že je daný umelcovi od Boha, a druhý už musí vymyslieť sám.

Napokon, je to jedna z najnádhernejších a súčasne najsmutnejších, najsentimentálnejších metafor, ak bodku za životom predstavuje guľka - olovená bodka v srdci. Ba niekedy vnútorný oheň spaľoval majstrov - umelcov tak, že to jednoducho nevydržali a dobrovoľne skoncovali so životom aj bez cudzej pomoci. V takom prípade išlo častejšie o to, že prevládol človek realista nad človekom umelcom, ale aj naopak, ako to azda bolo v prípade Ernesta Hemingwaya, lebo pre ozajstného umelca tvorivá impotencia je horšia ako tá, ktorá sa dnes dá viac či menej úspešne liečiť modrou pilulkou.

Ale...

Neraz som uvažoval nad tým, akými premenami by prešiel čistý básnik Jiří Wolker, "jenž miloval svět a pro spravedlnost jeho šel se bít", keby sa dožil príchodu vojsk niekdajších piatich štátov Varšavskej zmluvy v šesťdesiatom ôsmom roku uplynulého storočia (oj, ako dávno to znie, hoci to bolo len dva mesiace po mojej maturite). Či by sa "zakalil ako oceľ" alebo ako oči miliónov občanov v ono letné ráno nielen vo vtedajšom Československu, ktorému nik neprišiel na pomoc. Dalo sa to vôbec uskutočniť bez dohody mocných nielen Európy? Ak áno, tak čím sa zrada odlišuje od zrady?

Ešte aj Nezval sa smrťou včas zachránil pred osudovým rozhodnutím a odpočíva pod pomníkom poetizmu, len tak trochu škrabnutý päťdesiatymi rokmi. Aké verše by písal v období normalizácie? A slovenskí bardi? Po vojne aj najsmelší slovenskí surrealisti - nadrealisti priniesli "kytice tomuto životu" a za nimi ďalšie generácie odvádzali daň z talentu. Ozaj, nebolo starogrécke platidlo talent istou predzvesťou toho, že aj za talent sa platí? A neraz rovno životom! Alebo znamenalo len peniaz, a nie aj duchovnú hodnotu?

Pred niekoľkými rokmi som si kládol (teraz už zbytočnú) rečnícku otázku, prečo som nezostal pri povolaní, ktoré som si vysníval a stredoškolsky aj absolvoval v pubertálnej mladosti. Ktovie, čím alebo kým by som bol dnes, po vyše tridsiatich rokoch, ktoré možno donekonečna rozpitvávať, alebo ich odbaviť niekoľkými vetami a povedať si to odveké alibistické: Čo sa stalo, už sa neodstane.

Na druhej strane si rovnako zodpovedne uvedomujem, že mamutí chemický naftársky koncern by nemohol mať dvoch generálnych riaditeľov alebo prezidentov, aj keď som s tým terajším trávil pred takmer štyridsiatimi rokmi popoludnia v študovni a hoci som ho pred polrokom listom poprosil, nie požiadal, o sponzorský príspevok na vydanie knihy o našej mladosti, ani mi neodpovedal a nevrátil už zalomený rukopis. Hádam sa držal obľúbeného novinárskeho Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Možno ešte nemal čas prehrýzť sa k nemu cez haldu pošty, ale to neverím, lebo mi odpovedali už aj zamestnanejší ľudia na vyšších postoch a nikomu koruna z hlavy nespadla.

Obyčajne na takéto reakcie myknem plecom.

V tomto prípade ma to trochu zarmútilo. Nie pre peniaze (hoci aj pre ne, veď sa mali premeniť na vydanú knižku), ale najmä pre to, ako rýchlo vie človek zabúdať, keď sa dostane hore. Závrat z výšky na vrchole rozhľadne je niekedy menej škodlivý pre zdravie ako závrat z výšky moci.

Odjakživa som fatalista a verím v osud ako v Boha. Áno, aj to je istým spôsobom alibistické, na druhej strane ma ešte nikto nepresvedčil o tom, že len on sám je strojcom svojho osudu. Môj Boh je osud. Nejeden muž konštatuje, že o bohyni by sa nevyjadroval, lebo tá sa v jeho živote niekoľkokrát vymenila (u mnohých ako politická strana) a stala sa z nej doslova diablica. Nie, čertica nie, to je príliš krásne a frivolné slovo, dobrácke označenie nežného pohlavia. Takú krásnu nadávku si zaslúži máloktorá bohyňa. Lebo ak spisovateľ žije dva životy, žena má najmenej dve tváre. Ako peniaz, ktorý tak rada obracia v rukách a premieňa ho na krásu. Podľa toho, na akej obežnej dráhe je muž okolo nej, spoznáva ju z jednej či druhej, odvrátenej tváre.

Dvojaký život.

Poštový úradník známy v literatúre pod pseudonymom Petr Bezruč celé dni vybavoval stereotypné záležitosti, ale keď odišiel spoza poštovej priehradky, akoby si založil virtuálne okuliare: videl a opisoval celkom iný svet, v ktorom nebola len Maryčka Magdonová, známa z čítaniek. Niekedy už aj to, že si umelec zvolí pri podpise svojich diel pseudonym, naznačuje dvojaký život. Pod jedným menom v civilnom živote, pod druhým v umení. Často to druhé úplne vyradí prvé, zapísané v rodnom liste.

Ruský spisovateľ - gróf Lev Nikolajevič, ktorý sa pokúsil ujsť od neznesiteľnej manželky, by v idylickom zväzku možno nikdy neprišiel na geniálne a pritom jednoduché, že "všetky šťastné manželstvá sú si podobné a nešťastné je každé po svojom".

Vo svete umenia sa platí za inšpiráciu ako v reálnom svete za chlieb a hry. Nie peniazmi, ale citmi, alebo preliatou krvou.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984