Družný svet Zuzky Chalupovej
Zima, i keď sa nám v meste zdá niekedy mrzutá, bývala na dedine najveselším obdobím. Nebolo práce na poli, preto zostávalo viac času na zábavu. Navyše zima zo sebou vždy prinášala najčarovnejší sviatok - Vianoce. Dedinčania sa dokázali vyšantiť ešte aj na svadbách, ktoré sa kedysi odbavovali zväčša v čase útlmu poľnohospodárskych prác. Zimu so svojimi radosťami vedeli a vedia dokonale vychutnať známi maliari z Kovačice, slovenskej dediny v Juhoslávii. Medzi najroztomilejšie zimné obrázky z dielne Kovačickej školy insitného umenia patria tie, ktoré vytvorila Zuzka Chalupová. Na jej obrázkoch je svet družný, veselý a láskavý. Za svoje vzácne výtvarné videnie a cítenie získala mnoho svetových ocenení. Vlani v januári k nim pribudol aj Rad Bieleho dvojkríža III. triedy, ktorý jej odovzdal prezident SR Rudolf Schuster. Rozum kombinovať s čistou detskou dušou - to je výtvarný odkaz Zuzky Chalupovej, jej recept na život, na záchranu ľudstva. V septembri tohto roku ľudová umelkyňa zomrela. Zostali však s nami jej obrázky, ako dôsledok jej roztomilej a dobrotivej ctižiadosti.
S vlastným posolstvom
Už mala skoro štyridsať rokov, keď odložila vyšívanie a rozhodla sa stať "veľkou maliarkou". Podarilo sa jej to. Jej diela patria k vrcholným ukážkam svetového insitného umenia. Dokázala si vytvoriť vlastný autentický svet, ktorý má svoje posolstvo, a tým nespornú umeleckú hodnotu.
Vo výtvarnom svete Zuzky Chalupovej majú všetky postavy, bez rozdielu veku, rovnako nevinné detské tváričky. To sa stalo pre jej tvorbu príznačné a tým sa odlišuje od tvorby ostatných kovačických maliarov. Na jej obrazoch s nedokonalou - naivnou perspektívou sú i dospelí deťmi, deťmi s fúzmi. Nechcela, aby ľudia na jej obrazoch zostarli. I ona sama, už v starnúcom tele, zostávala stále dieťaťom s úprimnou dušičkou. Zuzka Chalupová maľovala svet šantiacich detí aj preto, že vlastné nikdy nemohla mať.
Keď som pred štyrmi rokmi zavítala v Kovačici do jej belasého domu, myslela som si, že v ňom nájdem steny plné milých obrázkov, no bolo to s ňou ako s bosým obuvníkom! Posťažovala sa mi, že nestačí ani domaľovať obrázok a už je pri ňom záujemca. (Ako tej vzácnej, nefalšovanej úprimnosti medzi ľuďmi chýba!) Objavila som u nej jeden nedokončený, ale tiež už zadaný- Africký Betlehem - Panna Mária s karičkami v ušiach, Ježiško, Jozef - všetci ako chutnučkí černoškovia.
"No a prečo by nemohli mať aj černoškovia v Afrike také Vianoce, aké bývajú u nás?" hovorila mi. "Veď aj oni sú dietky Božie!"
Podpisy Mitterranda aj F. Nera
Osobité miesto v umeleckej tvorbe Zuzky Chalupovej predstavujú diela vytvorené a darované rozličným inštitúciám na humanitárne účely. Maľovala pre Medzinárodný Červený kríž, UNICEF, UNESCO. Spomeniem obraz venovaný záchrane Benátok - rozsiahlu kompozíciu s Dómom svätého Marka, Veľkým kanálom a plávajúcimi húskami s nápisom SOS. Okrem množstva malieb a kresieb zo života Kovačice vytvorila celý cyklus malieb s biblickou tematikou. Niektoré jej diela vyšli knižne pod titulmi Moja pekná Kovačica, Deti moja radosť, Na slávu Božiu. Ilustrovala tiež Zlatú knihu kočovných cigánov a pod. Jej tvorba je plná lásky a porozumenia pre celý svet.
Vo svojom domčeku v Kovačici mávala Zuzka Chalupová knihu návštev s podpismi významných osobností z rozličných krajín. Okrem slovenčiny a srbochorvátčiny neovládala iný jazyk, takže nerozumela tomu, čo jej napísal napríklad francúzsky prezident Francois Mitterrand. Zrozumiteľne pre ňu svoje dojmy z jej obrázkov zaznamenal v knihe populárny taliansky herec Franco Nero: "BRAVO, BRAVO, BRAVO!!!"
