Protirečenie medzi chcem a musím

Kedysi museli ženy nasledovať svojich mužov. V mexických seriáloch, ktoré nám miestami pripomínajú minulosť, vidíme, že chudobný roľník nikdy nejde bývať do bohatého domu svojej vyvolenej, ak sa takto nešťastne zamiloval, ale žena ho vždy nasleduje do jeho chudobnej chalúpky.
Počet zobrazení: 974

Kedysi museli ženy nasledovať svojich mužov. V mexických seriáloch, ktoré nám miestami pripomínajú minulosť, vidíme, že chudobný roľník nikdy nejde bývať do bohatého domu svojej vyvolenej, ak sa takto nešťastne zamiloval, ale žena ho vždy nasleduje do jeho chudobnej chalúpky. Žena vždy MUSELA… V starom Grécku okrem iného NESMELA vychádzať z domu bez sprievodu. MUSELA jesť to, čo jej nechal jej muž… Vždy MUSELA robiť to, čo CHCEL muž. Ešte aj dnes. Avšak prečo? Muži si zvykli čerpať energiu aj zo (svojich) žien. V našom mexickom príklade, v dome bohatej ženy zvedenej chudobným mužom existuje ďalší, a to silnejší muž - otec! Otec, ktorý si len tak ľahko nenechá čerpať zo svojich zásob energie.

Viac za menej

Vo svete a v živote je všetko záležitosťou energie. Veď každý dynamický systém sa môže udržať pri živote iba vtedy, ak dlhodobo čerpá zo svojho okolia viac energie, ako vydá. More for less - viac za menej. To je zákon, ktorý objavila teória chaosu a upozornil ma naň politológ Augustis Augustinos. Lev by určite zahynul, ak by musel vydať na zabitie antilopy viac energie, ako získa z jej mäsa. Muži si vybudovali svoju patriarchálnu spoločnosť vďaka využívaniu energie ženy. Nepotrebovali na to, predpokladám, o nič viac rozumu, ako má ona. Jednoducho, tak ako sa bál mužovej zbrane jeleň, takisto sa jej bála žena. A sama nevedela zastrašovať.

Celá história sa však začala od lásky. Od lásky a tvorby, práce, od oboch súčasne. Akoby zo začiatku existovala len chaotická masa pocitov: MÔŽEM, CHCEM, MUSÍM. Vtedy hádam ešte neboli protirečivými, aspoň nie takým spôsobom ako dnes. V istej chvíli si v očiach začudovaného muža, ktorý sledoval pôrod, žena všimla bázeň, akú cíti voči nej a uvedomila si: "Môžem dávať život, preto ho musím a chcem mať rada." Muž si zase na druhej strane uvedomil, že môže život brať vďaka zbraniam a nástrojom, ktoré musel vymyslieť, aby získaval život jediac mäso. Od tej chvíle musel a chcel zabíjať, aby mal energiu. A čím lepšie nástroje vyrobil, tým viac zabíjal. Žena teda vynašla LÁSKU a muž PRÁCU.

Pokým muž zabíjal...

Paleolytický človek cítil asi toto: "Chcem žiť, a preto musím pokračovať, pokročiť. A tiež sa musím rozvíjať, a preto chcem žiť." Avšak tou, čo dávala život, bola žena. Ako píše grécka autorka Lili Zografuová v knihe História údu - muž musel mať spočiatku veľké komplexy menejcennosti. Žena bola bohyňou. Naučila sa ľúbiť svoje deti, a tak sa dostala do krásneho cyklu tvorby a lásky. Muž zatiaľ zabíjal. A to nielen zvieratá, ale aj ľudí - nepriateľov, ktorí mu chceli vziať jeho zásoby energie.

Muž mal ťažšiu úlohu a tvrdšie podmienky pre svoj rozvoj, no to ho však napokon preferovalo. Všetko sa zmenilo v jeho prospech, keď začal pásť dobytok. Sedel si pokojne na vŕšku a pozoroval zvieratá. Všimol si, že sa jeho hnedá koza dala dokopy s čiernym kozlom a po čase sa jej narodili škvrnité kozliatka - trochu hnedé, trochu čierne. Pretože inak nemal veľa na práci, začal merať dni tehotenstva zvierat. A potom tiež svojich žien.

Teraz nastáva revolúcia. Muž si uvedomil, že to on musí byť so svojou ženou, aby mohla rodiť, čiže to on dáva život, a nie ona! Vtedy sa musel začať patriarchát. Komplex menejcennosti vystriedal komplex nadradenosti. A potom - obrovský výbuch márnivosti. V Grécku a neskôr i v Ríme - a samozrejme aj inde - vládli tí, čo mali najsilnejšie EGO: "JA chcem. Chcem byť lepší ako iní. Chcem byť najlepší - básnik, bojovník, sochár, rečník…"

Pretože muž neprestal zabíjať, neustále bojovať za zabezpečenie čo najviac zdrojov bohatstva - energie, a práve preto potreboval veľa energie, robil si z vojenských zajatcov otrokov, aby mohol čerpať energiu aj z nich. A s trochou použitej energie urobil si otrokov aj zo žien. A tak, zatiaľ čo slobodný staroveký človek pociťoval: "Chcem - preto, aby som žil," otroci a ženy pociťovali: "Musím - preto aby som nezomrel(a)." Najstrašnejší rozpor v spoločnosti od vekov vekúcich.

Láska matky a dieťaťa

Okrem toho vzniklo ešte jedno protirečenie. Na jednej strane muž so svojím: "Chcem ženu, aby som žil," a na druhej žena: "Musím mať muža, aby som nezomrela." Preto nemohlo byť vlastne až donedávna ani reči o vyváženej erotickej láske medzi dvoma pohlaviami.

Predpokladám, že starí Gréci, teda Sokrates a jeho spoločníci, vynašli erotickú lásku. Ako som niekde čítala, ľudstvo poznalo na začiatku lásku len v podobe lásky matky a dieťaťa. Muž, pre poľovačky a vojny večne mimo domu, bol spočiatku vylúčený z cyklu lásky. Až kým neprišli Gréci. Niežeby boli schopní zamilovať sa do svojej manželky - otrokyne, nie. Avšak grécky erotas (zamilovanosť) s veľkým E sa samozrejme vyskytoval. Nie však láska erotická. Tá je totiž záležitosťou dvoch seberovných. Ako to vysvetliť v slovenčine, v ktorej na lásku a na erotas existuje iba jedno slovo - láska, zatiaľ čo Gréci tieto dve veci prísne rozdeľujú? Nuž, zjednodušene - všetko ostatné, čo nie je erotickou láskou, je čisto láskou k blížnemu. Starí Gréci to však dokázali spojiť naozaj geniálne tým, že vynašli erotickú lásku učiteľa a žiaka - spojili lásku telesnú s duchovnou. A tak vlastne muži vnikli do kráľovstva Lásky, ktoré dovtedy patrilo iba ženám.

No so smrťou filozofie na prahu stredoveku zomrela aj erotická láska. Aby ju znovu objavilo tisíc rokov neskôr, vtedy, keď prestalo byť takým nevyhnutným bezprostredné "čerpanie energie" zo ženy. Renesancia a dvorná láska, ktorá vyzdvihla ženu - aspoň teoreticky - na post bohyne, sa nezrodili náhodne. Rozkvitli postupne ruka v ruke s objavením a dobytím nových svetov, najmä Ameriky a celej Afriky. Čiže nových zdrojov bohatstva, nerastných surovín, jedným slovom - energie.

Kto sa bál pekla

Dovtedy bol stredovek tisícročím železného MUSIEŤ. Antipapinov hrniec, čo nezrýchľoval, ale spomaľoval var histórie, v ktorom sa väčšina nášho sveta varila vo vlastnej šťave poslúchania. Bohatstvo kráľovstiev už bolo ohraničené, neexistovali nové zdroje koristí, vojny prinášali odrobinky.

"Zlo sa rodí z neposlušnosti človeka" - to bol názor svätého Augustína, najdôležitejšieho ideológa stredoveku. Najväčším hriechom, neposlušnosťou v stredoveku bol - sex! Ľudia NESMELI vychutnávať sex. Ani len v manželstve, ak jeho cieľom nebola reprodukcia. Ak to poddaní predsa len robili, MUSELI sa za to hanbiť. Ak sa nehanbili, MUSELI sa báť pekla. A tiež cirkvi.

Cirkevná organizácia si zabezpečovala svoju morálnu prevahu aj teoretickou čistotou kňazov. Tak mohla vládnuť bez vlastného strachu pred poddanými. Najvyššie CHCEM predstavoval biskup. A po ňom celá cirkevná hierarchia znamenala jedno veľké: "Chcem, pretože to chce Boh!" Pápeža poslúchali aj králi, ktorí boli malou triedou "Chcem, a preto musíte." Kráľov museli poslúchať rytieri a tých zasa poddaní, pre ktorých už nebolo žiadne CHCEM, ale iba "MUSÍM, aby som nezomrel" - aby som nezomrel od hladu, na trestnej lavici od palicovania alebo v kráľovskom žalári. A najmä: aby som nebol upálený ako kacír či čarodejnica.

No to nebolo všetko. Všetkých tých predošlých MUSELA poslúchať žena. To iba obchodníci pomaly prinášali, spočiatku z hlbín Ázie, jedno nové CHCEM… A tiež umelci a sporí vedci - z hlbín svojej duše.

Úryvok z pripravovanej knihy V náručí s chcem.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984