Reklama
Reklama

Ruský rok

Krajina, na ktorú sa z Ameriky kedysi pozeralo ako na ríšu zla, sa po 11. septembri zmenila na strategického partnera USA. Rok 2002 ukáže, či sú tieto zmeny trvalé.
Počet zobrazení: 398

Krajina, na ktorú sa z Ameriky kedysi pozeralo ako na ríšu zla, sa po 11. septembri zmenila na strategického partnera USA. Rok 2002 ukáže, či sú tieto zmeny trvalé.

Ruský prezident Vladimir Putin uzatvára zahraničnopolitický rok prehrou: Spojené štáty jednostranne vypovedali zmluvy obmedzujúce protiraketovú obranu. George W. Bush pri oznámení o odstúpení od zmluvy opäť uistil, že ide o krok zameraný proti teroristom a zločinným štátom. Ukazuje sa však, že Američania znovu využili možnosť politizovať svoju technologickú prevahu a dali prednosť záujmom vojensko-priemyselného komplexu. Plánovaný deravý obranný systém skutočne nebude schopný zadržať strategické zbrane Ruska, no technológia sa bude vyvíjať ďalej. Z odstúpenia od zmluvy možno odvodiť, že budúcnosť je neistá. Však aj zhodou zorganizovaných náhod v ten istý decembrový deň, keď USA uskutočnili úspešný test rakety pre svoj nový obranný systém, začala za prítomnosti V. Putina svoju misiu nová ruská útočná jadrová ponorka Gepard s 24 strelami s plochou dráhou letu schopnými niesť jadrové nálože.

Moskva a NATO

Cieľom amerického odstúpenia od zmluvy nie je konfrontácia s Ruskom, ale udržanie globálnej prevahy USA. Možno teda predpokladať, že Spojené štáty budú Rusku kompenzovať stratu zmluvy na inom poli. Po 11. septembri sa ukázalo, že pozostatky studenovojnového nazerania na Rusko nestačia na vysvetlenie súčasného medzinárodného poriadku. Samozrejmosťou sa stalo zdôrazňovanie Washingtonu i Bruselu, že Rusko je súčasťou Európy. Riešenie bezpečnostných otázok tohto kontinentu je možné len na báze nových vzťahov NATO a Ruska.

Zatiaľ síce chýba jasný konceptuálny rámec pre budúcnosť týchto vzťahov, no isté je, že v boji proti terorizmu ako novému bezpečnostnému riziku bolo NATO pre USA skôr politickým než vojenským spojencom. Vojenské akcie Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska v Afganistane sa dohadovali na bilaterálnom základe, nie v rámci koaličných mechanizmov. V americkej tlači sa už objavili tézy, že NATO je periférnou organizáciou, ktorá sa mení na debatný klub. Naopak, spolupráca s Ruskom sa ukázala ako veľmi účinná.

Brusel reaguje na novú situáciu. S určitými problémami vzniká Rada Rusko-NATO, ktorá by mala nahradiť spoločný konzultatívny orgán ustanovený roku 1997 ukázujúci sa ako neefektívny. Nová rada by mal mať rozhodovacie právomoci, rokovania by mali prebiehať medzi 20 rovnoprávnymi účastníkmi. Otázkou len je, aká bude jej agenda. Všetko sa zrejme rozhodne na májovom zasadaní ministrov zahraničných vecí NATO v Reykjavíku. Tam sa pripraví aj základná agenda na jesenný summit v Prahe. Zdá sa, že úspech pri príprave novej Rady by mohol vytvoriť priaznivú atmosféru pre rozšírenie Aliancie - Rusko už dáva najavo, že vznik nových partnerských vzťahov s NATO by predznamenal tiež koniec jeho výhrad voči expanzii aliancie, a to dokonca aj do Pobaltia.

Rešpekt voči sile

Základom nového pohľadu na Rusko nie je Putinova ústretovosť voči Západu - aj Jeľcin bol ústretový. Rusko sa pod novým prezidentom zmenilo z rozpadajúcej sa ríše na štát, kde sú jasne badateľné známky konsolidácie. Aj keď zostáva regionálnou veľmocou, je to zvláštna lokálna veľmoc: svojimi regionálnymi záujmami zasahuje do Európy, pacifickej oblasti aj do "oválu násilia", o ktorom hovorí Z. Brzezinski v súvislosti s nepokojom v moslimských krajinách. A svoje záujmy podporuje stále živým strategickým potenciálom.

Z chaosu sa však predovšetkým spamätáva ruská ekonomika. Po vlaňajšom osempercentnom raste HDP odhadujú v Moskve tohtoročný prírastok na päť percent a na budúci rok podobne. Rozpočet na rok 2002 pripravili tak, aby rátal s nižšími cenami za ropu než predpokladá OPEC. Aj keď je priemerný mesačný príjem v Rusku len 115 dolárov a 35 percent obyvateľov žije pod hranicou životného minima, začalo sa blýskať na lepšie časy. Učitelia, odsúdení na živorenie za tretinu priemerného príjmu, by mali mať od budúceho roka príjem dvojnásobný. A prvý raz budú výdavky na školstvo vyššie než výdavky na obranu.

Mení sa aj podnikateľská klíma. Daň z pridanej hodnoty klesne v januári z 34 na 12 percent. Podľa špeciálnej prílohy o Rusku, ktorú v novembri uverejnil časopis Business Week, napríklad Boeing investoval v Rusku už miliardu dolárov a jeho kancelária v Moskve zamestnáva 650 vedcov a inžinierov, ktorí pracujú na projektoch pre Rusko aj pre USA. Naopak, firma Lukoil kúpila 30 percent akcií štátnej firmy Hellenic Petroleum a chystá sa kúpiť niekoľko rafinérií v USA. Jukos kúpil 22 percent akcií britsko-nórskej firmy Kvaerner, Gazprom nakupuje v Maďarsku a Chorvátsku, Itera v Španielsku a vo východnej Európe, Norilsk Nickel spája svoje podnikanie s niklom a paládiom s austrálsko-kanadskými firmami a pod. Kedysi existoval pojem kupecké Rusko, no dnes v rámci globalizácie preniká medzi nadnárodné monopoly ruský kapitál. Nemožno však zabrániť tomu, že sa občas vyroja politici, ktorí síce chcú predĺženie ropovodu cez Poľsko na juh, no keď chce ruská firma niečo na ich území kúpiť, siahnu po primitívnych predstavách o geopolitike. Čas však zastaviť nemožno.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama