Zem nie je na predaj
Aktivisti občianskych organizácii z celého sveta sa tohto roku zúčastnili na štyroch zásadných protestných a osvetových akciách. Prvé dve boli vo švajčiarskom Davose pri príležitosti Svetového ekonomického fóra a na Svetovom sociálnom fóre v brazílskom Porto Alegre.
V talianskom Janove sa potom konal summit vlád krajín G-8 a v Katare, pri príležitosti tamojšej ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) ďalšia akcia. Plánované mnohotisícové protestné a osvetové akcie vo Washingtone, ktoré mali sprevádzať tohtoročné výročné zasadnutie Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu koncom septembra, boli vzhľadom na teroristické útoky odvolané.
25-30. januára: Svetové ekonomické fórum (SEF)
SEF je nadácia, ktorú založili nadnárodné korporácie s cieľom upevniť svoj vplyv na medzinárodné politické dianie. Každoročne pozýva predstaviteľov najvplyvnejších vlád a finančných inštitúcií do švajčiarskeho Davosu, aby koordinovali svoj postup v procese liberalizácie svetovej ekonomiky. Proti takémuto prerastaniu záujmov súkromných firiem do medzinárodnej politiky vznikla ešte minulý rok v Davose koalícia občianskych organizácií s názvom Občianske oko v Davose. Jej cieľom je prijatie záväzných a vynútiteľných pravidiel pre pôsobenie korporácií, a to na pôde legitímneho medzinárodného fóra, napríklad Organizácie Spojených národov. Popri oficiálnych rokovaniach organizovalo Občianske oko v Davose paralelné odborné konferencie a pokojné demonštrácie. V snahe predísť masovým protestom z roku 2000 švajčiarska polícia prijala bezprecedentné bezpečnostné opatrenia, ktoré však viedli k zbytočným incidentom. Viacerí pozorovatelia ich označili za porušovanie občianskych práv.
25-30. januára: Svetové sociálne fórum (SSF)
Na opačnej strane planéty, v brazílskom Porto Alegre, sa v tom istom čase zhromaždilo vyše 12 tisíc zástupcov charitatívnych organizácií, ekológov, sociológov, predstaviteľov cirkví, aktivistov za ľudské práva a ekonómov (vrátane Georgea Sorosa), aby načrtli úplne inú predstavu o budúcom vývoji spoločnosti, než akú plánovali politici na pôde nadnárodných korporácií v Davose. Mottom podujatia sa stalo heslo "Aj iný svet je možný". Akcia sa zaobišla bez akýchkoľvek konfliktov, s minimálnou prítomnosťou polície a na rozdiel od SEF ju nelemovali žiadne veľkoplošné reklamné billboardy vplyvných sponzorov. Okrem komplexnej kritiky ekonomickej globalizácie kopírujúcej záujmy korporácií účastníci SSF prezentovali konkrétne alternatívy postavené na verejnom záujme. Dohodli sa tiež na pokračovaní SSF v ročných intervaloch s cieľom spájať a posilňovať lokálne a medzinárodné iniciatívy podporujúce udržateľný a demokratický rozvoj.
18-20. júla: Summit G-8
Summit vlád krajín G-8 v talianskom Janove mal dať odpoveď na otázku, aký postoj zaujmú najbohatšie štáty sveta na pripravovanej konferencii WTO v Katare. Janov preto očakával približne 200 tisíc demonštrantov, najmä európskych a na ich zvládnutie mobilizovala talianska vláda vyše 20 tisíc policajtov. Súbežne so summitom G-8 sa konalo tzv. Janovské sociálne fórum, ktorého zmyslom bolo oboznámiť médiá a verejnosť s požiadavkami občianskych organizácií voči lídrom ekonomických veľmocí. Aj keď sa účastníci fóra vopred zaviazali k nenásiliu, na demonštrácie prenikli skupiny radikálnych anarchistov a násilníkov, ktorí začali ničiť obchody, autá a napádali políciu. Výsledkom mimoriadne tvrdých odvetných zásahov polície (neraz namierených voči pokojným demonštrantom a novinárom) bol jeden mŕtvy a stovky zranených a zatknutých. Niekoľko hodín od tragickej udalosti vlády G-8 oznámili svetu svoju podporu pre nové kolo rokovaní WTO. Táto správa pobúrila medzinárodnú verejnosť, keďže práve snaha predísť tomuto rozhodnutiu priviedla do Janova toľko demonštrantov. Na druhej strane, viaceré siete občianskych organizácií obnovili diskusie o zavedení striktných pravidiel, ktoré by minimalizovali prieniky násilníkov do pokojných, ale masových demonštrácií.
9-13. novembra: ministerská konferencia Svetovej obchodnej organizácie (WTO)
Po krachu poslednej ministerskej konferencie WTO v Seattle v roku 1999 sa WTO utiahla rokovať do ťažko prístupného Kataru. Jej zámer vyšiel: do Kataru sa dostal iba nepatrný zlomok občianskych organizácií, a tak sa protestné akcie s názvom "Zem nie je na predaj" konali súčasne v desiatkach krajín sveta. Európskej únii a USA sa tesne pred koncom konferencie v Katare podarilo zlomiť počiatočný odpor rozvojových krajín proti ďalšiemu rozširovaniu pôsobnosti WTO, najmä vďaka kuloárnym prísľubom ničím negarantovanej finančnej pomoci. Konferencia rozhodla o začatí vstupných rokovaní o deregulácii v oblastiach verejného obstarávania, investícií a hospodárskej súťaže, čo bolo dlhé roky hlavným predmetom sporov medzi zástancami liberalizácie obchodu a občianskou verejnosťou. Šéf americkej delegácie R. Zoellick po prijatí záverečnej deklarácie konštatoval: "Zbavili sme sa prízraku zo Seattlu." Občianske organizácie považujú výsledky konferencie WTO za "oveľa väčší krok vpred pre biznis ako pre ľudí". Nebola splnená žiadna z ich hlavných požiadaviek: nerozširovať právomoci WTO, vyhodnotiť doterajší vplyv obchodných pravidiel i činnosti WTO a podriadiť obchodné pravidlá legislatíve na ochranu životného prostredia, zdravia a ľudských práv.
