Jeden rok, dve politické koncepcie
Posudzovať vývoj v USA v uplynulom roku naozaj nemožno začať inak, ako 11. septembrom, keď dve veľké civilné lietadlá narazili do dvojičiek Svetového obchodného centra v New Yorku a ďalšie lietadlo, tiež s nevinnými civilistami na palube, zasiahlo časť Pentagónu, komplex amerického ministerstva obrany vo Washingtone.
Realitou sa stalo niečo dovtedy nemysliteľné a nepredstaviteľné. Spojené štáty sa síce aktívne zúčastnili na oboch svetových vojnách a viedli množstvo ozbrojených konfliktov všade po svete, ale dovtedy nepoznali následky vojnového ničenia na vlastnom území. Preto treba hovoriť o dvoch koncepciách zahraničnej politiky v roku 2001, pričom predelom sa stal práve 11. september.
ABM a vzťahy s Čínou
Bol to v podstate aj prvý rok pôsobenia republikána Georga Busha juniora na poste amerického prezidenta. Už samotný fakt, že značná časť jeho najbližších spolupracovníkov pochádzala z otcovho tímu, naznačoval, že nový prezident chce preskočiť osem rokov vlády demokrata Billa Clintona a pokračovať v šľapajach Georga Busha seniora s jasným cieľom - posilniť výnimočné postavenie USA ako jedinej veľmoci a presadiť americké chápanie základných princípov svetovej politiky. Výsledky nenechali na seba dlho čakať. Ak Bill Clinton odkladal projekt vybudovania nového systému národnej protiraketovej obrany (NMD), lebo narážal na nesúhlas Ruska, Číny i európskych spojencov, George Bush sa rozhodol urýchliť jeho vývoj a odstúpiť koncom roka od Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM) s Ruskom. Obavy spojencov, že to povedie k novému kolu zbrojenia, prezident neberie do úvahy.
Ak Bill Clinton hovoril o Číne ako o strategickom spojencovi, nový šéf Bieleho domu uprednostňoval pojem "strategický konkurent" a tomu aj prispôsoboval svoje vzťahy k Pekingu. Opäť sa do popredia dostal Tchajwan ako možný ázijský spojenec, čo sa prejavilo odsúhlasením veľkého zbrojného balíka pre ostrov v hodnote 5 miliárd dolárov. Peking začal hovoriť o porušení dohody z roku 1979, podľa ktorej mali ostrovu dodávať iba zbrane na obranu a len v obmedzenom množstve. Vzťahy medzi USA a ČĽR sa dostali do mimoriadne zložitej situácie potom, čo americké špionážne lietadlo muselo po kolízii s čínskou stíhačkou pristáť na ostrove Chai-nan. Rozhovory o prepustení posádky i poškodeného stroja sa predlžovali a obe krajiny prerušili vojenské kontakty. Dialóg sa len ťažko obnovuje.
Emisie a príznaky poklesu
Okrem projektu národnej protiraketovej obrany sa pre európskych spojencov stal nepochopiteľným odmietavý postoj nového amerického prezidenta ku Kjótskemu protokolu zaväzujúcemu signatárov redukovať emisie škodlivín zapríčiňujúcich takzvaný skleníkový efekt. USA predstavujú síce iba päť percent populácie Zeme, ale produkujú až 25 percent škodlivých emisií celého sveta. Každý Američan spáli ročne 1740 litrov benzínu, čo je trikrát viac ako priemerný Nemec a spotrebuje ročne dvakrát viac elektriny ako obyvateľ Európy. Navyše, jej značná časť sa v USA vyrába v pomerne zastaralých tepelných elektrárňach. Znížiť množstvo emisí by vyžadovalo modernizáciu elektrární, ale tým by výrazne poklesli zisky energetických koncernov, ktoré prispeli Georgovi Bushovi na jeho predvolebnú kampaň riadne mastnou sumou. To si nový prezident nemohol dovoliť. Okrem toho sa v USA začali prejavovať príznaky hospodárskeho poklesu, čo ešte posilňovalo americký egoizmus.
Ak si toto všetko dáme dohromady, môžeme konštatovať, že krátko pred 11. septembrom sa vzťahy medzi USA a ostatným svetom dostávali do vážnych ťažkostí a popularita nového prezidenta značne poklesla. Ešte v auguste prišla renomovaná americká agentúra Pew Research s výsledkami výskumu, podľa ktorých obyvatelia Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska odmietali politiku nového prezidenta, zatiaľ čo jeho predchodca Bill Clinton bol aj napriek početným sexuálnym aféram ešte stále považovaný za veľkého politika a vizionára. Prvé mesiace v úrade nového prezidenta USA teda doslova volali po zmene v snahe vyhnúť sa vážnejším sporom. V súčasnosti možno už iba akademicky uvažovať, kde by sa ocitol svet, keby vývoj pokračoval podľa pôvodnej koncepcie nového pána Bieleho domu. S troškou nadsádzky a novinárskej irónie možno teda povedať, že keby neexistoval 11. september, svet by si vo vlastnom záujme musel vymyslieť niečo iné, schopné vyvolať rovnako dramatickú pozitívnu zmenu v medzinárodných vzťahoch.
Formovanie nových koalícií
Útok na WTC a Pentagón urýchlil v USA formovanie názoru, že hlavným nebezpečenstvom pre súčasný svet nie je Rusko ani Čína, ale globálny terorizmus, ktorý postavil svoje aktivity na islamskom fundamentalizme ako ideologickom zdroji a na odmietaní konkrétnych politických činov USA vo svete. Dôvodom, prečo Usama bin Ládin ukázal prstom na Spojené štáty, sa stala najmä ich politika v arabskom svete, kde Washington v uplynulých desaťročiach preukázal značnú jednostrannosť či už k Izraelu alebo k niektorým bohatým, ale málo demokratickým a často aj skorumpovaným režimom tohto regiónu. V iných častiach sveta hojne presadzované hodnoty, ako napríklad ľudské práva a vzťahy k menšinám, tu neboli dôležité.
Obdobie po 11. septembri teda znamená pre USA formovanie nových koalícií a spojenectiev, ktoré dovtedy neprichádzali do úvahy. Významným spojencom sa stáva Rusko, ale aj Čína, spoločným nepriateľom je nielen bin Ládin, ale aj čečenskí radikáli a moslimskí bojovníci za nezávislosť čínskeho Sin-ťiangu. Mení sa vzťah Ruska k NATO a naopak, aliancia oveľa viacej počúva názory Moskvy na problematiku svetovej bezpečnosti. Začína sa dokonca hovoriť o novej Jalte, teda o nevyhnutnosti nového usporiadania vzťahov predovšetkým v oblasti bývalých sovietskych republík, ako aj na Blízkom a Strednom východe. Teroristické akcie Usámu bin Ládina odštartovali teda novú kvalitu vzťahov Spojených štátov voči ostatnému svetu. Otázkou ostáva, čo bude nasledovať potom, keď sa podarí zlikvidovať tmeliaci prvok tejto koalície - globálny terorizmus.
