Reálnosť rozširovacieho scenára
Juraj Migaš, veľvyslanec Misie SR pri Európskych spločenstvách
Juraj Migaš sa narodil 13. júna 1957 v Prešove. Po maturite na tamojšom gymnáziu pokračoval v štúdiu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (1976-81) a v roku 1985 získal na Právnickej fakulte UK v Bratislave doktorát z medzinárodného práva. V roku 1997 absolvoval diplomatický kurz na Westminsterskej univerzite v Londýne. Od roku 1981 pracuje na ministerstve zahraničných vecí. Pôsobil na československom veľvyslanectve v Berlíne (1983-88), vo Varšave (1991-1992), v Štokholme (1992-1993) a v roku 199 ako chargé d´affaires na slovenskom veľvyslanectve vo Varšave. V rokoch 1996-1997 pracoval ako zástupca a neskôr ako generálny riaditeľ Politickej sekcie na MZV SR. V roku 1998 zastával post vedúceho Misie SR pri OBSE vo Viedni. Od roku 1999 je veľvyslancom Misie SR pri Európskych spoločenstvách v Bruseli. Je ženatý, bezdetný.
Vráťme sa ešte k hodnotiacej správe Európskej komisie (EK) z tohto roku, ktorá vyznela pre Slovensko, ale aj pre ostatné kandidátske štáty vcelku pozitívne. Do akej miery to ovplyvnil vyslaný politický signál v prospech rýchlejšieho rozšírenia EÚ?
Pozitívne signály v prospech rozšírenia Európskej únie zaznievajú už dlhší čas. A nie sú len formálne. Závery summitu v Nice definovali rámec pre inštitucionálnu reformu nevyhnutnú pre rozšírenie. V júni tohto roku Göteborg zase stanovil možný časový rámec pre jeho realizáciu, keď sa na najvyššej politickej úrovni po prvýkrát potvrdila šanca uzavretia prístupových rokovaní do konca roku 2002 pre tie kandidátske krajiny, ktoré budú pripravené tak, aby sa zúčastnili na voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2004. Predstavitelia Európskej komisie a členských štátov zároveň zdôraznili, že závisí na samotných kandidátoch, ako túto možnosť využijú. Hodnotiace správy komisie za tento rok - vrátane našej - potvrdili plnú reálnosť tohto scenára. Mám preto trochu problém s takzvaným rýchlym rozšírením vo vašej otázke. V niektorých kandidátskych štátoch, ktoré rokovania začali v novembri 1998, sa skôr ozývajú hlasy o pomalšom tempe rozšírenia. Je to vec názoru. V Bruseli v poslednom období niekoľkokrát zaznelo, že ide o nezvrátiteľný proces, a s tým plne súhlasím. Je v ňom šanca aj pre Slovensko, podobne i pre ďalších kandidátov.
Prečo sú zrazu predstavitelia Európskej komisie a členských štátov únie akosi optimistickejšie naladení voči rozširovaniu? Veď nedávno sa ešte hovorilo, keď nie o vlnách, tak aspoň o skupinách štátov, ktoré majú vstúpiť do Európskej únie.
Nie je to iba záležitosť optimizmu. Treba brať do úvahy nielen výsledky, ktoré sa v doterajšom procese prístupových rokovaní zo strany kandidátskych štátov dosiahli, ale aj celkové plnenie takzvaných kodanských kritérií pre získanie členstva v Únii z roku 1993. Zároveň väčšina krajín, ktoré začali rokovania neskôr, naplno využila možnosti individuálneho prístupu i diferenciácie a dotiahla sa na úroveň štátov bývalej prvej - Luxemburskej skupiny. To viedlo Európsku komisiu ku konštatovaniu, že vyššie uvedený časový rámec je reálny až pre desiatku kandidátskych krajín, Slovenskú republiku nevynímajúc. Zdôraznila pritom, že finančný rámec, stanovený v Agende 2000 pôvodne pre šesť krajín, je pre rozšírenie Únie o desať štátov nedostatočný. Žiadna kandidátska krajina z tejto desiatky si však nemôže byť úplne istá, že do EÚ vstúpi už v roku 2004. V tomto duchu očakávam, že sa vyjadrí i európsky summit v Laekene.
Odmietate pojem Big Bang? Prečo?
O Big Bangu sa predovšetkým začalo hovoriť v súvislosti s variantom prijatia väčšieho počtu krajín v približne rovnakom časovom období. Nepovažujem to za hlavný argument, ale berúc do úvahy súčasný vývoj prístupového procesu, je možná "desiatka" naozaj Big Bang? Ak sa napriek istým rozdielom darí kritériá pre vstup porovnateľne plniť väčšine kandidátov, tak je to vhodné akceptovať. Ak zaznievajú poznámky o ekonomickom dopade avizovaného rozšírenia, chcel by som len pripomenúť, že počtom obyvateľstva - približne dvanásť 12 miliónov - predstavuje Slovensko spolu s Litvou, Lotyšskom a Maltou ani nie 20 percent celkového obyvateľstva desiatich kandidátskych štátov, ktoré by mohli vstúpiť do únie pri jej najbližšom rozšírení.
Má táto zvýšená dynamika niečo spoločné s udalosťami z jedenásteho septembra?
Prvé reakcie z Bruselu sa niesli v dvoch odlišných rovinách. Prvá obsahovala isté obavy, že prípadná následná ekonomická recesia v Únii môže viesť k zdržanlivejšiemu prístupu členských krajín k rozšíreniu a objavovala sa iba sporadicky. Druhá rovina poukazovala na nevyhnutnosť silnej a zjednotenej Európy tvárou v tvár aj k takému nebezpečenstvu, ako je medzinárodný terorizmus. Kandidátske štáty sa plne pripojili k opatreniam a krokom Únie, prijatým po 11. septembri 2001. Je len prirodzené, že spolupráca v oblasti spravodlivosti a justície medzi členskými a kandidátskymi krajinami dostala nový impulz a bude mať mimoriadny význam v rozšírenej Únii. Z pohľadu dynamiky rokovaní sa viac-menej pokračuje v tempe takzvanej cestovnej mapy, ktorú vlani predložila Európska komisia.
Švédske predsedníctvo malo rozširovanie EÚ ako jednu z troch priorít. Belgicko je taktiež v tejto veci veľmi pozitívne naladené. Nebude nadchádzajúce španielske predsedníctvo akousi brzdou tohto procesu, najmä keď nie je tajomstvom, že má dosť vlažný vzťah k procesu rozširovania?
Myslím si, že podobné obavy nie sú na mieste. Rozličné "predcharakteristiky" sa dávali pred každým predsedníctvom, odkedy sme začali prístupové rokovania - od portugalského, cez francúzske, švédske, až po belgické. Každé malo isté špecifiká. Počas španielskeho predpokladám, že sa definitívne pokročí v otvorených otázkach, ktoré sa nepodarilo vyriešiť počas súčasného predsedníctva. Treba mať na zreteli, že na rokovacom stole zostávajú postupne tie najkomplikovanejšie záležitosti, ako je štátna pomoc, financovanie poľnohospodárstva, štrukturálne fondy a rozpočtové otázky. Ich riešenie si bude vyžadovať značnú energiu, čas, ale aj trpezlivosť. Okrem toho sa začne s prípravou prístupových zmlúv. Na nedávnom stretnutí s predstaviteľmi španielskej delegatúry Európskej únie v Bruseli jednoznačne zaznela vôľa pokročiť v rokovaniach v súlade s predpokladaným harmonogramom.
Blíži sa summit v Laekene a s ním aj ďalšia etapa v debate o inštitucionálnej podobe Európskej únie v budúcnosti. Čo je možné od tohto summitu očakávať?
Summit v Laekene bude venovať značnú pozornosť novej metóde prípravy medzivládnej konferencie formou konventu. Z tohto pohľadu je dôležité, že sa Európska zmluva bude po prvýkrát pripravovať spoločne vládami a parlamentmi, vrátane Európskeho parlamentu. Otázky pre diskusiu, stanovené už v Nice, sú prepojené, a preto sú diskutované aj ďalšie širšie otvorené problémové okruhy, ako napríklad ciele a obsah politiky Európskej únie, rozdelenie kompetencií, demokratická legitimita a pod. Európsky projekt prináša, samozrejme, rozdielne predstavy jednotlivých štátov. To je prirodzené. Pevne verím, že preváži úsilie o posilnenie komunitárnej metódy spolupráce a posilnenie inštitucionálneho trojuholníka Európsky parlament - Rada členských štátov - Európska komisia. V tomto štádiu príprav medzivládnej konferencie v roku 2004 neočakávam nejaké strety, hoci je zrejmé, že Laeken sa využije na prezentáciu predstáv jednotlivých členských štátov. Bude preto dôležité, aby sa diskusia o budúcnosti Európy dostala aj mimo rámec expertov a stala sa skutočne celoeurópskou diskusiou. Preto pevne verím, že najbližší summit na ňu pripraví adekvátne podmienky.
Prístupový proces Slovenskej republiky sa už začal. Ako bude pokračovať?
Slovensko si stanovilo predpoklady, a tie sú zatiaľ v plnom súlade s harmonogramom Únie. Naším cieľom je, podľa možností, zakončiť rokovania do konca roku 2002 a v priebehu roku 2003 podpísať prístupovú zmluvu. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že s načrtávaním týchto prístupových zmlúv začne už španielske predsedníctvo. Nasledovať bude ratifikácia v parlamentoch členských krajín a v Európskom parlamente. Toto by malo prebehnúť do konca roka 2003, alebo na začiatku nasledujúceho roka tak, aby bol celý proces ukončený do prvého polroka 2004 a aby sa občania tých krajín, ktorých zmluvy budú v týchto parlamentoch ratifikované, mohli v júni 2004 zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu.
S hosťom SLOVA sa zhováral Ivan Štefunko
